Chystá sa nová vlna zdražovania. V Európskej únii vstúpia do platnosti uhlíkové clá

Emisné kvóty na dovoz, čiže uhlíkové clo, ktoré EÚ bez výraznejšieho záujmu médií zavádza už od začiatku roka 2026, zásadne poškodí niektoré sektory ekonomiky vo viacerých krajinách. Ohrozí zamestnanosť a vyvolá inflačné tlaky bez toho, aby sa to zásadnejšie dotklo krajín mimo EÚ.

Vyplýva to z článku v odbornom žurnále Energy Economics, ktorý dosahy uhlíkového cla podrobuje detailnej analýze.

Definitívne sa uhlíkové clo schválilo v máji 2023 ako súčasť balíka Fit for 55. Produkcia cementu v Česku klesne napríklad z dôvodu týchto nových kvót na dovoz o 15 percent, výroba ocele o pätinu. Na Slovensku podľa spomínanej analýzy klesne výroba ocele dokonca o 55 percent a v Maďarsku zase produkcia hnojív o viac ako 40 percent. To bude mať nepriaznivý vplyv na zamestnanosť v daných sektoroch.

V Česku je už teraz vážne ohrozená prvovýroba ocele, ktorá tak môže po 160 rokoch z krajiny úplne zmiznúť. Kľúčovým dôvodom sú práve kvóty.

Nové kvóty na dovoz ďalej podporia inflačné tlaky, ktoré budú nielen v spomínaných krajinách silnieť pre drahšiu výstavbu nehnuteľností, nákladnejšiu poľnohospodársku výrobu alebo napríklad pre zvýšenie cien vstupov autopriemyslu, už aj tak v EÚ ťažko skúšaného.

V súvislosti so zavedením uhlíkových ciel zdražejú potraviny, bývanie, ale napríklad aj cestovanie, respektíve letenky, pretože letecká doprava a súvisiaca infraštruktúra predstavujú veľkého „konzumenta“ ocele. Tá sa používa na výrobu lietadiel aj súčastí do nich, na výstavbu letiskových hál či hangárov, pristávacích plôch.

Nové dovozné kvóty EÚ sú primárne namierené proti krajinám stojacim mimo EÚ, ktoré produkujú bez emisných kvót alebo pri ich výrazne nižšej cene. Tieto hospodárstva však uhlíkové clo Únie paradoxne zďaleka nepoškodí natoľko ako ekonomiky samotnej EÚ, najmä jej východnej časti.

Dôvodom je to, že EÚ postupne s nábehom na kvóty na dovoz ukončí prideľovanie priemyselných kvót EÚ ETS 1 zadarmo. Takéto voľné prideľovanie Brusel umožňuje z veľkej časti v obave, že únijný priemysel by stratil konkurencieschopnosť voči krajinám mimo EÚ, ktoré emisné kvóty nezaviedli alebo ich majú lacnejšie. Táto obava však bude podľa Bruselu po zavedení uhlíkového cla už nepodstatná.

Ukončenie prideľovania kvót ETS 1 zadarmo bude tlačiť cenu týchto kvót nahor, čo zasiahne najmä krajiny východnej časti EÚ, ktoré sú všeobecne chudobnejšie a stále si so sebou nesú záťaž energeticky nehospodárnej priemyselnej výroby z obdobia socializmu pred pádom železnej opony. Tento druhý efekt stiahnutia kvót zadarmo v mnohých sektoroch – a najmä v krajinách východnej časti EÚ – preváži prvý ochranársky efekt v podobe vzostupu protekcionizmu v súvislosti so zavedením uhlíkového cla.

Emisné kvóty EÚ na dovoz sa spočiatku budú týkať odvetvia výroby základných surovín: cementu, ocele a železa, hliníka, hnojív, elektriny a vodíka. Sadzba uhlíkového cla alebo cena dovozných kvót sa bude vypočítavať tak, že sa od priemernej týždennej aukčnej ceny priemyselných kvót ETS 1 odpočíta nákladnosť výrobného využitia oxidu uhličitého, prípadne ďalších skleníkových plynov v krajinách, ktoré do EÚ vyvážajú. Samozrejme, čím vyšší bude obsah uhlíka alebo jeho ekvivalentu v tovare dovážanom do EÚ z krajín mimo nej, tým vyššia bude sadzba uhlíkového cla, čiže cena potrebných emisných kvót na dovoz.

EÚ tak bude predstavovať „svetové laboratórium“ na posúdenie vplyvu emisných kvót na dovoz. Podobné opatrenie totiž zatiaľ nikde na svete zavedené nie je – s určitou výnimkou amerického štátu Kalifornia a kanadskej provincie Quebec, ktoré sa však s uhlíkovým clom rozhodli experimentovať v obmedzenejšej miere, než sa chystá Únia, a v prirodzene menšom rozsahu danom veľkosťou týchto trhov.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.