Visolajský: Ministerstvo pol roka nekoná. V zdravotníctve miznú stovky miliónov eur

Od vlády žiadajú lekárski odborári zvolanie mimoriadneho rokovania, na ktorom by prediskutovali tohoročné aprílové závery Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Tie hovorili o dvoch kľúčových kontrolách.

Prvá sa týkala záväzkov zdravotníckych zariadení, respektíve dlhov nemocníc, a druhá úhradových mechanizmov v zdravotnej starostlivosti, čiže toho, ako sú financované nemocnice, ako prichádzajú peniaze do poisťovní a ako ich zdravotné poisťovne rozdeľujú.

Z výsledkov kontrol z období rokov 2018 až 2023 vyplýva, že štát síce vie, koľko peňazí do mohutného zdravotníckeho systému vloží, ale nevie povedať čo a v akej kvalite za to dostanú pacienti.

Celý objem prostriedkov určených pre slovenské zdravotníctvo smeruje do zdravotných poisťovní, ktoré ich majú rozdeľovať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za vykonanú starostlivosť. A práve to identifikoval šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský ako najväčší problém.

Podľa jeho slov NKÚ vidí najväčší problém v zdravotných poisťovniach. Samotné vykazovanie výkonov nemocníc, ktoré má fungovať cez spravodlivý systém DRG, sa využíva iba čiastočne, a nie je zrejmé, prečo na tento systém na Slovensku tak dlho čakáme.

„Nemocnice síce vykážu výkony prostredníctvom DRG, ale zdravotné poisťovne už tento princíp nevyužívajú a v platbách pre nemocnice postupujú podľa vlastných rozhodnutí a nečitateľných zmlúv,“ objasnil Visolajský na piatkovej tlačovej konferencii s tým, že ide pritom o miliardy eur, ktoré tečú do slovenských nemocníc.

Zvýhodňovanie súkromných nemocníc pred štátnymi

Národní kontrolóri ďalej poukázali na to, že poisťovne pri distribúcii verejných zdrojov postupujú netransparentne, neefektívne a nespravodlivo, pričom sú zvýhodňované súkromné zariadenia na úkor štátnych.

Tento systém znamená menšiu produkciu výkonov v nemocniciach za viac peňazí a dopláca na to pacient. „Nemocnice akoby boli stimulované, nech robia menej, ale za viac peňazí,“ dodal Visolajský, podľa ktorého štátne fakultné nemocnice dostávajú menej prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice a nemocnice nižšej kategórie, ktoré sú väčšinou súkromné.

Na základe analýzy tiež kritizuje fakt, že súkromné poisťovne platili za dané obdobie za výkony nemocniciam o 330 miliónov eur menej, ako štátna poisťovňa.

Doplnil, že absentuje aj transparentný systém zúčtovania peňazí, ktoré do zdravotníctva prídu. „Ministerstvo zdravotníctva tieto dáta má, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo toleruje neefektívny systém. Otázka je, či to ministerstvo robí preto, lebo nevie robiť svoju prácu, alebo je takáto nečinnosť zámerná a vyhovuje finančným skupinám,“ dodal.

Najvyšší kontrolný úrad v analýzach komentuje aj poplatky v zdravotníctve. Ide o poplatky, ktoré sú pacienti nútení platiť za to, aby sa dostali k súkromnému lekárovi, alebo do súkromného zdravotníckeho zariadenia.

„Je najvyšší čas, aby vláda v tejto veci zakročila, lebo poplatky sú nezákonné, zodpovedné inštitúcie ich prehliadajú a úrad skonštatoval, že poplatky už môžu znemožňovať prístup pacienta k zdravotnej starostlivosti,“ podotkol ďalej Visolajský.

Cyklické zadlžovanie nemocníc

Ako doplnil, Slovensko čelí žalobe zo strany Európskej komisie aj za neplatenie faktúr a dlhu nemocníc. Splácanie týchto dlhov už prekračuje stanovené limity, za čo Slovensku hrozí pokuta.

„Ide najmä o trinásť štátnych nemocníc, univerzitných a fakultných, ktoré sú najviac zadlžené. Príčinou sú nízke príjmy od zdravotných poisťovní,“ vysvetlil predseda LOZ, pričom práve tieto nemocnice robia najvážnejšie výkony a vychovávajú nových lekárov.

Podľa Petra Visolajského celý rok počúvame, ako do nášho zdravotníctva ide rekordne veľa financií, ako sa strácajú a že sú výsledky pre pacienta slabé.

NKÚ podľa jeho slov preukázal, kde sa tieto stovky miliónov eur strácajú, ako nehospodárne sa s verejnými financiami nakladá a tieto závery predložil vláde.

„Napriek tomu už šesť mesiacov čakáme, čo s nimi spraví vláda aj samotné ministerstvo zdravotníctva,“ upozornil na tlačovej konferencii s tým, že aj samotní národní kontrolóri skonštatovali, že nad miliardami, ktoré idú z vreciek občanov Slovenska, štát nemá kontrolu. V budúcom roku by malo ísť o 10,6 miliardy eur.

„Tieto peniaze neslúžia pacientom, ale biznisovým záujmom finančných skupín. Apelujeme na vládu, aby sa týmto zaoberala a urobila kroky na nápravu. Za polrok sme nevideli nič okrem útokov Penty na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý si len robí svoju prácu“ dodal Visolajský.

Súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Penta totiž otvoreným listom reagoval na výroky šéfa kontrolórov Ľubomíra Andrássyho, týkajúce sa najmä oblasti financovania nemocníc, údajného zvýhodňovania súkromných poskytovateľov, zadlženosti štátnych nemocníc, tvorby zisku zdravotných poisťovní a investícií v regionálnych nemocniciach.

Lekárski odborári vo veci výsledkov analýz NKÚ kontaktovali aj ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ktorý dosiaľ podľa ich vyjadrení nekonal.

Ministerstvo zdravotníctva: Hodnotia situáciu v nemocniciach do roku 2023

O reakciu na piatkové tvrdenia LOZ o nečinnosti zdravotníckeho rezortu sme požiadali aj ministerstvo zdravotníctva. To uviedlo, že minister Kamil Šaško už od svojho nástupu hovoril o potrebe systémových zmien.

Nečakal vraj na správu NKÚ, ktorá podľa rezortu hodnotila a pomenovala stav z obdobia do roku 2023 a iba potvrdila, že zmeny sú nevyhnutné.

Komunikačný odbor ministerstva pomenoval kroky, ktoré podnikli smerom k pozitívnym zmenám. Pripomenul, že napriek konsolidácii sa im podarilo navýšiť rozpočet zdravotníctva na budúci rok o 550 miliónov eur.

„Pripravili sme a reálne implementujeme obchodno-finančné plány a kontrolné mechanizmy, od ktorých očakávame, že štátne nemocnice budú v roku 2026 prvýkrát bez prevádzkových dlhov,“ informoval odbor s dôvetkom, že v blízkom čase budú známe aj výsledky hĺbkového personálneho a procesného auditu v štátnych nemocniciach, ktoré nariadil práve Šaško.

Rezort pripomenul, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa sa po ministrovom nástupe vyhla hrozbe nútenej správy. Vo financovaní nemocníc sa podľa jeho slov tiež posunuli.

„Ministerstvo zdravotníctva podpísalo Memorandum o spravodlivom financovaní nemocníc na úrovni všetkých štátnych a neštátnych nemocníc a všetkých troch poisťovní. Cieľom je nastolenie poriadku a spravodlivého systému financovania, počnúc už rokom 2025,“ uzavrel komunikačný odbor.