Zuckerberg sa vo videu zo začiatku novembra pochválil, že vedci v rámci rozšírenej iniciatívy pracujú so špičkovou umelou inteligenciou a „najväčšími dátovými súbormi ľudských buniek“. „Nasledujúce desaťročie bude naozaj vzrušujúce a myslíme si, že niektoré z najväčších snov ľudstva sa konečne stanú dosiahnuteľnými,“ dodal zakladateľ Facebooku.
Ešte koncom júla práve Zuckerberg na svojom blogu vyhlásil, že Meta začína pozorovať „záblesky superinteligencie“, ktorá „sa vylepšuje sama od seba“. V prípade, že takto autonómny AI model vstúpi do spolupráce s databázou ľudského genómu, môže kedykoľvek začať navrhovať úpravy – čo sa skôr či neskôr stane.
Minister Kennedy je v očiach amerických a svetových médií kontroverzný najmä pre svoj skeptický postoj k vakcínam, ktoré na rozdiel od svojich predchodcov nepovažuje za „všeliek“. Koncom júla však podpísal dohodu s firmami ako Google, Anthropic (autor modelu Claude), OpenAI (vývojár ChatGPT), Amazon a Apple, na základe ktorej má vzniknúť celoamerická databáza zdravotníckych údajov.
Táto má spadať pod Centrum pre služby zdravotnej starostlivosti (CMS) a podľa rezortu aj Bieleho domu má byť „napájaná“ umelou inteligenciou. To znamená, že niektorý z jazykových modelov má v nej uľahčovať vyhľadávanie – podobne ako model Gemini vypočítava odpovede po zadaní slov do vyhľadávača Google.
Výskumníci, ktorých zameranie je podobné Biohubu, však počítajú s oveľa širším záberom takéhoto AI modelu. ChatGPT a podobné modely by mohli v určitom momente samy diagnostikovať pacienta a vystaviť mu predpis na liek.
Diagnostika vzácnych genetických ochorení je zatiaľ v povestných plienkach, pričom jednotlivé jazykové modely nie sú rovnako presné. Ich prístup k databáze Biohubu by ich však mohol trénovať na úplne odlišnej úrovni ako doteraz.
Začnú tak AI modely navrhovať genetické úpravy na predpis? Systém na editovanie génov CRISPR-Cas9 je patentovaný od roku 2013, a celý ľudský genóm sekvenovali ešte v časoch prezidenta Billa Clintona.
Prvé geneticky modifikované dieťa sa narodilo v roku 2019, a to v Číne. Lekári tiež využili technológiu ako CRISPR na prekódovanie génov, ktoré mohli spôsobiť bližšie neurčené civilizačné ochorenie, filantropickú motiváciu tak nemožno poprieť.
„Vytvárame špičkovú umelú inteligenciu pre biológiu, vyškolenú na našich rozsiahlych a jedinečných biologických dátových súboroch, aby sme mohli lepšie predpovedať, ako sa správajú ľudské bunky a ako sa môžu meniť,“ oznámil otvorene Biohub s tým, že vedci budú AI modely od Mety využívať na experimenty a objavy „v oblasti ľudského zdravia a chorôb“.
„Výsledky sa budú dať vrátiť späť do AI modelov, čím sa zlepší ich prediktívna schopnosť – a v konečnom dôsledku to umožní liečiť choroby.“ No zatiaľ čo sa etika v oblasti umelej inteligencie sústredí na to, ako predísť „klamaniu“ modelov, tu sa otvára úplne odlišná etická hrozba.
Tak ako sa lieky proti chudokrvnosti na báze erytropoetínu využívajú na podporu tvorby červených krviniek v dopingu, tak sa jedného dňa modelové prípady genetických defektov vygenerované AI môžu začať využívať na „vylepšenie“ (enhancement) bežných ľudských schopností.
Čo to bude znamenať pre človeka a ľudskú podstatu ako takú, si bude musieť zodpovedať každý sám.
Vesmír ako posledná hranica
Ďalší technologický objav z tohto mesiaca síce neohrozuje samotnú definíciu človečenstva, má však potenciál ohroziť naše životné prostredie a je situovaný v Číne.
Tím spoločnosti DFH Satellite pod vedením Su Čen-chua vyrobil zariadenie, ktoré vytvára elektromagnetické pulzy – tými sa urýchľujú vystrelené častice – s požadovanou presnosťou, pričom nestráca výkon.
„Existujúce pulzné zdroje energie majú zvyčajne výstupný výkon nižší ako jeden megawatt a presnosť synchronizácie horšiu ako jedna milisekunda, s obmedzeniami v presnosti regulácie prúdu a účinnosti konverzie,“ napísali Su a jeho kolegovia v recenzovanej štúdii časopisu Advanced Small Satellite Technology.
Reč je o satelitnom systéme, ktorý generuje vysokoenergetické časticové lúče podobné Hviezde smrti z kultového diela Hviezdne vojny (Star Wars). Zariadenie vypúšťajúce fotóny, elektróny alebo iné subatomárne častice s vysokou frekvenciou má fungovať rovnako ako laser zo známej sci-fi série.
Vesmírne zariadenie protivníka – či už by išlo o raketu, satelit alebo čokoľvek iné – by sa tak mohlo stať terčom kinetického alebo tepelného poškodenia. Vysoká miera energie a vysoká presnosť sa však vzájomne vylučujú, v dôsledku čoho tento koncept považujeme za vedecko-fantastický.
Zariadenie od DFH dosahuje 2,6 megawattu pulzného výkonu, a to pri zachovaní synchronizácie na úrovni 0,63 mikrosekundy. Na štúdiu aj úspešné pozemné testy upozornil prominentný denník South China Morning Post (SCMP).
Bežný čitateľ na Západe si automaticky predstaví práve Hviezdu smrti, Morning Post však pripomenul, že zariadenie má aj potenciálne nevojenské využitie – najmä v rámci lidarových technológií [tvorba 3D reliéfnych máp prostredníctvom lasera, pozn. red.]. Zároveň však priznal novú sériu vesmírnych pretekov.
„Čína sa vrhá do vývoja vysokovýkonných vesmírnych energetických systémov v čase rastúcej strategickej konkurencie na obežnej dráhe. Vzhľadom na to, že USA rozširujú svoje konštelácie Starlink a plánovaný Starshield – siete tisícov malých, odolných satelitov s dvojitým využitím – tradičné zbrane, ako sú rakety, sa stávajú menej praktickými pre vesmírnu obranu,“ napísal otvorene SCMP.
Denník tiež kvetnato opísal výhody laserovej zbrane, najmä v súvislosti s cenou, keďže „zostreľovanie lacných, rýchlo sa pohybujúcich satelitov drahými raketami je neefektívne a neudržateľné“.
„Zbrane s riadenou energiou, ako sú lasery a lúče častíc, by mohli vyradiť alebo poškodiť viacero cieľov rýchlosťou svetla, pričom by využívali iba elektrinu vyrobenú solárnymi panelmi. Náklady na jeden výstrel sú takmer nulové,“ doplnil Morning Post.
Vesmírne preteky majú však aj svoju civilnú stránku. Do tejto kapitoly vstúpila spoločnosť Nvidia, ktorú síce ekonómovia v tomto roku označili za investičnú bublinu, podieľala sa však na vývoji a úspešnom použití AI vyhľadávača vesmírnych signálov.
Astronómovia univerzity v Berkeley ponúkli svoj Allenov rádioteleskop iniciatíve Breakthrough Listen, ktorá nasadila AI model na skenovanie a dekódovanie rýchlych rádiových vzruchov (Fast Radio Bursts, FRB).
O správu Allenových rádiointerferoskopov – sústavy známej ako hektárový teleskop – sa Berkeley delí s Inštitútom hľadania mimozemskej inteligencie (SETI). Ten sa venuje pravdepodobným rádiovým signálom zo vzdialených častí vesmíru, ktoré by mohli byť výsledkom činnosti inteligentného života.
Nasadenie modelu na báze platformy Holoscan od Nvidie zaznamenalo až 600-násobné zvýšenie výpočtovej rýchlosti. Na rozdiel od doteraz používanej metódy s názvom dedisperzia skenuje obrovské množstvo dát v reálnom čase a eliminuje až 90 percent falošne pozitívnych signálov.
Ide o proces, ktorý zahŕňa dekódovanie rádiových signálov s použitím fázového posunu oproti pozadiu, čo v praxi spomaľuje výskum. Upravený Holoscan však preskenoval tisíce signálov FRB až 160-krát rýchlejšie ako v reálnom čase.
AI v testoch úspešne detegovala obrovské impulzy z Krabieho pulzara, pričom spracovala dátové toky s rýchlosťou až 86 gigabitov za sekundu.
SETI zverejnil tlačovú správu 5. novembra, teda v období, keď bol najbližšie k Slnku medzihviezdny objekt 3I/ATLAS. Jeho podozrivá dráha aj správanie počas cesty sa niekoľkokrát dostali do médií a už 25. novembra sa dostane za obežnú dráhu Marsu. Inštitút nezachytil žiadny signál z tejto kométy alebo asteroidu.
