Koaličný test je tu. Hlas ukáže, čoho je schopný

Posledné dni a týždne sa udialo viacero udalostí, ktoré vystupňovali napätie v koalícii až natoľko, že Hlas naznačuje spustenie vážneho sporu. Ide najmä o spôsob, akým premiér Robert Fico ohlásil koniec Petra Kmeca (Hlas) vo vláde.

Fico totiž predbehol Hlas a na sociálnej sieti oznámil, že prezidentovi podá návrh na jeho odvolanie. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa na demisii s Kmecom ešte predtým dohodol. Poslanec SNS Roman Michelko sa v tejto veci zastal Hlasu a Štandardu povedal, že zo strany premiéra išlo o „trápnu demonštráciu sily“.

Utrpí Fico blamáž s covidovou amnestiou?

Koalícia popritom pred sebou tlačí niektoré rozhodnutia a zákony, ktoré môžu dostať v parlamente stopku, čo môže byť ďalšou politickou rozbuškou v koaličnom súžití.

Ide napríklad o novelu zákona o hazarde, ktorú vrátil späť do parlamentu prezident Peter Pellegrini. SNS však odmieta hlasovať za novelu z dielne ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru). Odpoveďou poslancov okolo Huliaka môže byť, že na oplátku nepodporia novelu zákona o Environmentálnom fonde ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ktorý by mal dostať silnejšie právomoci pri rozhodovaní, ako sa financie z tohto fondu použijú.

Pre premiéra môže byť zvlášť politicky bolestivé, že Smeru a SNS sa nepodarí prelomiť veto hlavy štátu pri takzvanej covidovej amnestii. Tá umožňuje odškodniť ľudí, ktorí platili pokuty za nedodržiavanie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19. Zákon o odškodnení ľudí predložil samotný Fico. Hlas je však na strane prezidenta.

Navonok sa zdá, že komplikácie sú aj medzi šéfom SNS Andrejom Dankom a premiérom. Danko totiž na neho tlačí, aby sa zbavil svojho poradcu, bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý komunikoval s dnes už mŕtvym americkým sexuálnym predátorom a lobistom Jeffreym Epsteinom. Danko túto komunikáciu spojil s pádom vlády v roku 2018, hoci informácie o konci vlády už boli v tom čase známe.

Bude to vraj ostrejšie

Na záverečnej schôdzi parlamentu v tomto roku by teda mohli napäté vzťahy eskalovať do koaličnej krízy. Premiér Fico však otázky médií na túto tému nepripúšťa. Je zrejmé, že sa nechce nechať „vyrušovať“ a pravdepodobne má spočítané, ako sa celá situácia vyvinie.

Na to, či koalícia prežije decembrovú schôdzu, má podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek jasnú odpoveď. „Prežije,“ odpovedal stroho Štandardu. Nezhody v koalícii sa podľa neho netýkajú programového vyhlásenia vlády. Ako príklad spomenul tému hazardu. „Je to niečo, čo vzniklo navyše, a môžeme sa sporiť prečo,“ podotkol s tým, že „vzťahy v koalícii sú také, aké sú, a s blížiacimi sa voľbami budú ešte ostrejšie“.

Podobný názor má aj poslanec SNS Roman Michelko. „Neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa koalícia rozpadla. Nie je nič také, čo by ju ohrozovalo,“ zhodnotil Štandardu.

Ferenčák o prípadnom odchode: Všetko je možné

Pokiaľ ide o bývalého vicepremiéra Kmeca, presúva sa do parlamentu, kde si uplatní svoj poslanecký mandát. V hre je jeho voľba za predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti, ktorý vedie Ján Ferenčák z Hlasu. Jeho pozícia je však slabá pre vnútrostranícku kritiku, občas totiž nehlasuje s koalíciou. Nepodporil napríklad konsolidačný balík.

Ako Ferenčák pre Štandard uviedol, nemá oficiálnu informáciu, že by ho mal Kmec nahradiť na čele výboru. Zachytil len mediálne výstupy niektorých členov Hlasu, že o tom chcú komunikovať s koaličnými partnermi. Myslí si, že Kmec skôr využije návrat do parlamentu ako príležitosť a bude viac vysvetľovať podozrenia, pre ktoré odišiel z vlády.

Na otázku, čo by urobil, keby ho parlament odvolal, odpovedal, že ide len o hypotézu. Zaujal by však k tomu stanovisko. „Som toho názoru, že žiadna stolička nie je k nikomu prilepená. Ak by to bolo na stole, obhajujem sa svojou prácou,“ priblížil Ferenčák. Doplnil, že jeho proeurópske postoje sú jasné a tak ho berú aj v zahraničí.

V hre by mohol byť jeho odchod z klubu Hlasu, v dôsledku čoho by následne pôsobil ako nezaradený poslanec. „Všetko je možné. Žiadna z možností nie je vylúčená. Som tiež zvedavý, aký by bol dôvod mojej výmeny, pretože dodnes som žiadny nezachytil,“ zdôraznil.

Koalícia má tesnú väčšinu 79 hlasov. Nemôže si tak dovoliť prísť čo i len o jedného poslanca. Podpredseda Smeru Erik Kaliňák v TA3 avizoval, že strana by prípadné odvolanie Ferenčáka nepodporila.

Michelko tiež vidí riziko pri zosadení Ferenčáka z čela výboru. „Budeme apelovať na Hlas, aby to neurobil inak ako dohodou,“ priblížil poslanec SNS.

„Zlý“ muž Drucker

Téma výmeny ministrov sa rozprúdila v súvislosti s demisiou Kmeca pre podozrenia, že z dotačnej schémy 200 miliónov eur na inovačné projekty dostali peniaze aj ľudia blízki Hlasu.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok apeloval na Fica, aby mal jednotný prístup aj k členom vlády za Smer a SNS. Osobitne spomenul ministra dopravy Jozefa Ráža a ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý, pôvodne Hlas). Toho chce opozícia odvolávať hlavne za verejné obstarávanie na dodávku IT riešení pre portál slovensko.sk.

Podpredseda Hlasu a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) navyše pred pár dňami pripustil ďalšiu koaličnú krízu. „Možno áno, ale pravidlá sa musia plniť a dodržiavať. Nemôžeme si myslieť, že Hlas tu bude za nejakú handru,“ vyhlásil.

V programe decembrovej schôdze sú dlhodobo odkladané body na odvolanie celej vlády a rovnako aj šiestich ministrov. Medzi nimi je tiež Migaľ. „Nevieme garantovať, že ak sa nebudú dodržiavať dohody, naši členovia poslaneckého klubu budú hlasovať za dôveru týmto členom vlády,“ tvrdil Drucker.

Odvolávaní ministri prežijú, mieni Jarjabek

Nech by boli okolo odvolávania ministrov podľa poslanca Jarjabka „akékoľvek tančeky, prejde to tak, že ministri budú vo funkciách potvrdení“. Za svojej poslaneckej kariéry si nepamätá odvolanie ministra na návrh opozície. „Skôr si minister predĺžil politický život alebo odstúpil sám a neskôr,“ dodal Jarjabek.

Poslanci zasadnú do parlamentných lavíc v utorok 25. novembra. Prerokovať majú vyše 150 bodov. Pre blížiace sa vianočné sviatky môže parlament viaceré body presunúť na ďalšiu schôdzu v novom roku. Scenár s odkladaním poslaneckých návrhov alebo sporných bodov sa už opakoval. Zákonodarcovia majú rokovať tri týždne.