Slovensko pri podvodných DPH reťazcoch figuruje až príliš. Štatistiky to priamo neukazujú

Hlavná európska prokurátorka Laura Codruţa Kövesiová v novembri vyhlásila, že Slovensko sa stalo jedným z hlavných centier podvodov s DPH v Európskej únii. Výrok vyvolal intenzívnu verejnú diskusiu, najmä preto, že patrí k najtvrdším vyjadreniam Európskej prokuratúry (EPPO) na adresu členského štátu v posledných rokoch.

Otázkou je, do akej miery údaje poskytované touto inštitúciou jej tvrdenia podporujú a do akej miery ide o interpretáciu založenú na štrukturálnych zisteniach.

Kövesiová vo svojom prejave v Bratislave uviedla, že viac ako 4 700 podozrivých spoločností prepojených so 172 prípadmi DPH, ktoré EPPO vyšetruje, súvisí s našou krajinou. „Tretina prípadov, ktoré vyšetrujeme v súvislosti s podvodmi s DPH a colnými podvodmi, má väzby na Slovensko,“ špecifikuje.

Ide podľa nej o väzby slovenských občanov a firiem alebo podnikov registrovaných v našej krajine, ktorú označila za hlavný tranzitný uzol pre toky kriminálnych peňazí, pričom vrcholom trestnej pyramídy v Európe sú práve karuselové podvody [typ podvodu, ktorý zneužíva oslobodenie od dane pri obchodoch v rámci EÚ, poznámka redaktora].

Prokurátorka síce konštatuje, že žiadna krajina EÚ nie je bez podvodov, úroveň odhaľovania a nahlasovania u nás však zostáva medzi najnižšími. „Je ťažké pochopiť, že informácie o trestných činoch, ku ktorým dochádza na Slovensku, pochádzajú z Nemecka alebo Talianska," konštatuje s dôvetkom, že dáta z nášho štátu neprichádzajú.

Číselne nie sme najhorší, sieťovo však podozrivo viditeľní

Do 31. decembra 2024 viedla Európska prokuratúra 2 666 aktívnych vyšetrovaní, pričom odhadované škody predstavovali viac ako 24,8 miliardy eur. Z tejto sumy boli podvody v oblasti DPH, ktoré vyšetrovali vlani v 22 členských štátoch, viac ako 13 miliárd eur, čo je viac ako polovica.

Problém nastáva vo chvíli, keď sa porovnajú tieto výroky s oficiálnymi štatistikami z Výročnej správy EPPO za rok 2024. Podľa nej evidovali na Slovensku v danom roku 98 prípadov s odhadovanou škodou približne 681 miliónov eur vo všetkých aktívne vyšetrovaných trestných činoch.

Z toho 390 miliónov eur predstavuje sedem prípadov týkajúcich sa DPH, čo je viac ako 57 percent z celkovej sumy.

V správe sa tiež uvádza, že prokuratúra minulý rok začala vyšetrovanie v ďalších 69 slovenských prípadoch s predpokladanou škodou 230 miliónov eur. Tu však nie je špecifikované, koľko z nich sa týka medializovaných podvodov s DPH.

Konkrétne má Slovensko podľa materiálu na konte relatívne malý počet oficiálne vedených prípadov DPH podvodov s cezhraničným rozmerom (deväť) v porovnaní s celkovým počtom aktívnych vyšetrovaní. Škoda, ktorá na ne pripadá, je 41,78 milióna eur.

Keďže správa neobsahovala údaje z Maďarska a Poľska, krajiny V4 nebolo možné porovnať. Štandard sa však pozrel na štatistiky našich susedov (Česko, Rakúsko) a Rumunska, odkiaľ hlavná prokurátorka pochádza.

Z čisto číselného hľadiska nie sme jediným ani absolútne najhorším hriešnikom. Práve domovina Kövesiovej je na tom horšie a veľké schémy sa dejú aj v Česku a Rakúsku. Dá sa však konštatovať, že z hľadiska veľkosti krajiny je Slovensko v štatistikách podozrivo „veľká ryba“.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje základné rozdiely:

Rozdiel medzi týmito dátami a vyčíslením prokurátorky sa dá vysvetliť. Štatistiky totiž merajú rozsah škody, nie sieťovú pozíciu.

Tichý článok karuselového reťazca

Zatiaľ čo objem škody na Slovensku je relatívne nízky, počet spoločností, ktoré majú akúkoľvek preukázanú väzbu na vyšetrované schémy, je v európskom kontexte nápadne vysoký. Krajina pritom nemusí byť miestom, kde podvody vznikajú alebo končia, avšak môže byť miestom, cez ktoré pretekajú.

Tento model je známy z praxe karuselových podvodov. Štáty s nižšou kontrolnou záťažou a jednoduchým zakladaním spoločností sa stávajú „tichými článkami“ reťazca. Formálne tak môžu pôsobiť ako menej zaťažené, ale v konkrétnych operatívnych dátach sa objavujú nadmerne často.

Kövesiová tak reaguje skôr na kvalitatívnu hĺbku ich výskytu, ako na kvantitatívny objem škôd. Aj odborné odporúčania upozorňujú, že pri DPH podvodoch „škoda nevzniká tam, kde sa firma registruje, ale tam, kde toky peňazí opustia systém“. Teda nie v každom článku reťazca, ale v tom rozhodujúcom.

Tvrdenie, že Slovensko je „jedným z centier podvodov na DPH“, tak možno chápať ako hodnotenie rizikovosti prostredia, nie ako priamy opis objemu kriminality. Silu slov prokurátorky možno interpretovať aj ako súčasť širšieho úsilia EPPO upozorniť členské štáty na potrebu reforiem, a to od sprísnenia registrácie spoločností až po posilnenie analytických kapacít finančných úradov.

V konečnom dôsledku je práve sieťová prítomnosť práve to, čo robí krajinu zraniteľnou. Čiže nie je ani tak rozhodujúca výška škody, ale podiel na infraštruktúre, ktorú podvodníci využívajú.

Slovenská zraniteľnosť a reakcia štátu

Pre štát z toho vyplýva jednoduchý, ale nepríjemný záver. V európskom meradle možno nepôsobí ako veľký hráč z hľadiska škôd, no jeho systémová exponovanosť je väčšia, ako by zodpovedala veľkosti alebo ekonomickému významu krajiny.

Ako presne túto slabinu eliminovať, to už je otázka na vnútroštátne orgány. Faktom však zostáva, že Kövesiová nastavila svojimi vyhláseniami kompetentným zrkadlo. Možno tvrdo, ale nie bez podnetov, ktoré by nestáli za bližšiu pozornosť.

Slovensko má dlhodobo veľké problémy s daňovými únikmi. Podľa posledných dát Európskej komisie ide o viac ako jednu miliardu eur ročne. Tento fakt pritom vláda eviduje. Premiér Robert Fico ešte v októbri na sneme strany Smer vyhlásil, že v roku 2026 sa chce sústrediť aj na boj proti nim.

Členov kabinetu preto vyzval na prijatie nevyhnutných opatrení v najbližších troch mesiacoch. Finančná správa už v tejto súvislosti v októbri predstavila päť oblastí, na ktoré sa chce zamerať.

Patrí k nim daňová disciplína a systém daňovej kontroly, vymožiteľnosť práva a sankčný systém, opatrenia proti bezbločkovému podnikaniu, prevody hodnôt a presun majetku, ako aj úprava zdaňovania a rekonštrukcia účtovníctva.

Reakcie vlády a politikov

Na varovné slová Európskej prokuratúry reagovali aj členovia vlády. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) potvrdil, že Slovensko aktívne reaguje na daňové a colné trestné činy s medzinárodným presahom a že kabinet sa chce sústrediť na systematický boj proti daňovým podvodom, a to najmä v oblasti DPH.

Rovnako to vníma aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Plánuje dokonca pracovné stretnutie s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer). Cieľom je zosúladiť postupy oboch rezortov pri odhaľovaní finančných schém a vyhodnotiť, ako môže byť rezort vnútra operatívne nápomocný.

Opozičná KDH v súvislosti so správou upozornila na fakt, že čím väčší priestor majú daňové úniky, tým viac vláda zaťažuje rodiny novými odvodmi. Kresťanskí demokrati tvrdia, že už rok vyzývajú kabinet, aby sa sústredil na riadny výber DPH, a opakujú, že tento krok by mohol priniesť do štátnej kasy takmer miliardu eur ročne.

Ak by sa podvody riešili dôslednejšie, nebolo by podľa KDH potrebné pripravovať ďalší konsolidačný balík a zvyšovať finančné bremeno ľudí v roku 2026. Strana preto žiada, aby vláda prestala ignorovať rozsah problému a zamerala sa na riešenie únikov, nie na vyššie dane.