V čom stávka na umelú inteligenciu pripomína domček z karát?

Niektorí ľudia z technologického odvetvia varujú, že za všetkými optimistickými správami sa skrýva aj temná stránka. Rovnaký ohromujúci rast a závratné bohatstvo, ktoré oslavuje Jensen Huang, vnímajú ako domček z karát. Dodávajú, že je ťažké odhadnúť, aké škody by vznikli, keby sa tento domček zrútil.

Aj rast Nvidie má svoje slabiny. Zvýšený dopyt po jej čipoch ešte neznamená, že ľudia chcú používať umelú inteligenciu. Skôr to ukazuje, že firmy stavajú obrovské systémy umelej inteligencie v nádeji, že sa nájde niekto, kto za ich využívanie zaplatí. Rast akcií na Wall Street, ktorú viedla Nvidia, trval iba zopár hodín – vo štvrtok firma uzavrela obchodovanie s poklesom približne o tri percentá. Rýchly prepad technologických akcií stiahol dolu aj celý trh a index S&P 500 klesol o 1,6 percenta.

Skeptici však upozorňujú najmä na to, koľko peňazí prúdi do startupov a koľko miliárd tieto firmy míňajú na dátové centrá.

OpenAI, spoločnosť, ktorá odštartovala boom pred tromi rokmi, má dnes odhadovanú hodnotu 500 miliárd dolárov – je tak najhodnotnejším startupom na svete. Jej rival Anthropic má hodnotu približne 183 miliárd dolárov. A hodnota Thinking Machines Labs, ktorá bola založená len vo februári, sa už odhaduje na desiatky miliárd dolárov.

OpenAI zatiaľ nie je zisková a neočakáva sa, že sa do zisku dostane skôr ako v roku 2030. Anthropic je tiež v strate. Thinking Machines len nedávno uviedla na trh svoj prvý produkt.

To im však nebráni v utrácaní. Anthropic nedávno oznámila, že plánuje investovať 50 miliárd dolárov do nových dátových centier. Sam Altman, prominentný generálny riaditeľ OpenAI, povedal, že jeho spoločnosť sa zaviazala minúť 1,4 bilióna dolárov na výpočtový výkon pre svoje projekty v oblasti umelej inteligencie.

„To, čo robí OpenAI, je najextrémnejší príklad prístupu ‚kým to nedokážeš, predstieraj, že to vieš‘, aký sme kedy videli,“ povedal Gil Luria, šéf technologického výskumu v spoločnosti D. A. Davidson. „Robia obrovské záväzky, ktoré si doslova nemôžu dovoliť.“

OpenAI a jeho partneri investujú 500 miliárd dolárov do nových dátových centier v USA v rámci projektu s názvom Project Stargate. Ak by sme to prepočítali na dnešné peniaze, je to suma, ktorá by dokázala financovať Manhattan Project pätnásťkrát alebo zaplatiť celý program Apollo (let na Mesiac) – dokonca dvakrát.

„Ak bude Stargate skutočne stáť 500 miliárd dolárov, pôjde o najväčší infraštruktúrny projekt na svete, a to s výrazným náskokom,“ povedal Evan Conrad, generálny riaditeľ startupu San Francisco Compute, ktorý sa špecializuje na AI hardvér.

Hovorca OpenAI vo vyhlásení uviedol, že spoločnosť verí, že sa uberá správnym smerom – platformu využíva 800 miliónov ľudí týždenne a viac ako milión firiem.

„Pokrok v prelomových technológiách – ako boli železnice, elektrina či internet – vždy prichádza vďaka odvážnym investíciám a dlhodobej vízii,“ povedal hovorca OpenAI Steve Sharpe. „Za necelé tri roky sme vybudovali najrýchlejšie rastúcu platformu pre spotrebiteľov aj firmy v celej histórii.“

Podľa analytikov z Morgan Stanley minú technologické firmy, vlády a ich partneri po celom svete do roku 2028 takmer tri bilióny dolárov na výstavbu dátových centier. Na financovanie si budú musieť od bánk a ďalších finančných inštitúcií požičať približne jeden bilión dolárov.

Za uplynulý rok investovali Google, Microsoft, Amazon a Meta do dátových centier spolu asi 360 miliárd dolárov. Vďaka obrovským ziskom si to môžu dovoliť. Ostatné firmy si však musia brať veľké úvery. Týka sa to aj známych spoločností, ako je Oracle, ale aj menších hráčov, napríklad CoreWeave alebo Nebius.

Keďže tento dlh je rozdelený medzi široké spektrum finančných inštitúcií od súkromných veriteľov až po tradičné banky, odborníci len ťažko odhadujú, aké riziko sa v systéme skrýva.

Kritici navyše vyjadrujú znepokojenie nad tým, že niektoré dohody, ktoré OpenAI uzavrela s dodávateľmi čipov, cloudovými spoločnosťami a inými partnermi, sú zvláštne cirkulárne. OpenAI má od technologických firiem získať miliardy, ale zároveň posiela miliardy späť tým istým spoločnostiam ako platbu za výpočtový výkon a iné služby.

Niektorí finanční analytici varujú, že tieto dohody môžu vytvárať dojem silnejšieho trhu, než aký v skutočnosti je. Budúcnosť trhu tak bude závisieť od toho, či firmy ako OpenAI dokážu generovať zisk skôr, ako im zadlženie prerastie cez hlavu.

(New York Times zažaloval spoločnosti OpenAI a Microsoft za údajné porušovanie autorských práv pri využívaní spravodajského obsahu v systémoch umelej inteligencie. Obe firmy obvinenia odmietli.)

Aj spoločnosť Nvidia uzavrela niekoľko obchodov, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, či si firma nefinancuje svoj vlastný dopyt. Príkladom je oznámenie, že do OpenAI investuje sto miliárd dolárov. Startup tieto peniaze prijíma práve prostredníctvom nákupu alebo prenájmu čipov od Nvidie.

V utorok Nvidia ohlásila podobnú dohodu v hodnote 10 miliárd dolárov s Anthropic, ktorá v rámci dohody nakúpi výpočtový výkon v hodnote 30 miliárd dolárov, založený na čipoch Nvidia. Tieto peniaze však v skutočnosti pôjdu na nákup výpočtového výkonu od Microsoftu, ktorý tiež predtým investoval do Anthropicu päť miliárd dolárov.

Spoločnosť Goldman Sachs odhaduje, že až 15 percent tržieb Nvidie v budúcom roku bude pochádzať z transakcií, ktoré kritici označujú za účelové cirkulárne obchody.

Mnohé firmy svoje obrovské výdavky ospravedlňujú tým, že nevytvárajú len produkt, ale niečo, čo môže zmeniť svet: umelú všeobecnú inteligenciu, teda A. G. I., stroj, ktorý by vedel robiť všetko, čo dokáže ľudský mozog. Problém je v tom, že nikto z nich presne nevie, ako to dosiahnuť.

Podľa Antona Korineka, ekonóma z Univerzity vo Virgínii, by všetky tieto investície dávali zmysel, ak by Silicon Valley dosiahlo svoj cieľ. Korinek je optimista a verí, že je to možné.

„Je to stávka na A. G. I. – buď uspejú, alebo zlyhajú,“ povedal doktor Korinek.

Četboty a generátory obrázkov od AI spoločností už používajú stovky miliónov ľudí. Mnohí z nich platia mesačné poplatky, ktoré môžu presiahnuť aj 100 dolárov. Nie je však úplne jasné, či firemní zákazníci, ktorí sú pre technologický priemysel skutočným zdrojom peňazí (takzvaná „dojná krava“), majú o využívanie umelej inteligencie rovnaký záujem.

Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti McKinsey & Company síce takmer osem z desiatich firiem uviedlo, že už technológie AI využilo, no rovnaký počet podnikov zároveň tvrdí, že tieto technológie „nemali žiadny významný dopad na ich hospodársky výsledok“.

Napriek tomu technologické firmy tvrdia, že záujem firiem o AI sa začína upevňovať. Microsoft, Google a Amazon zhodne uviedli, že majú väčší dopyt zo strany zákazníkov, ako dokážu pokryť, a očakávajú, že tento nedostatok potrvá aj budúci rok.

Avšak aj medzi najvyššími manažérmi najbohatších firiem v Silicon Valley vyvoláva takýto masívny príliv peňazí znepokojenie.

Sundar Pichai, generálny riaditeľ Alphabetu, materskej firmy Googlu, tento týždeň v rozhovore pre BBC povedal, že prudký rast výdavkov a hodnôt firiem je aspoň čiastočne poháňaný „iracionalitou“. Ak by trh skolaboval, škody by boli podľa neho rozsiahle.

„Myslím si, že žiadna spoločnosť nebude v bezpečí, ani my sami,“ dodal Pichai.

Skúsení odborníci z technologického sektora často prirovnávajú súčasný boom umelej inteligencie k internetovej bubline (dot-com) z 90. rokov minulého storočia. Keď táto bublina praskla, stovky startupov zanikli a etablované spoločnosti, ktoré im predávali technológie, utrpeli obrovské straty. Iné startupy však prežili a skutočne zmenili svet – najvýraznejšie Amazon a Google.

„Keď vzniká bublina, múdri ľudia sa až príliš nadchnú pre zrnko pravdy,“ povedal tento rok novinárom Sam Altman, generálny riaditeľ OpenAI. „Sme v období, keď sú investori celkovo až príliš nadšení z umelej inteligencie? Podľa mňa áno. Napriek tomu verím, že AI predstavuje najvýznamnejší prelom za veľmi dlhý čas.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.