Poslankyňa Sedláčková: Woke progresivizmus považujem za politické náboženstvo 21. storočia

Krása demokracie spočíva v tom, že prakticky každé voľby do parlamentu vynesú novú politickú stranu alebo hnutie. V takejto novostrane sa potom nájde hneď niekoľko nových tvárí. Medzi ne patrí nepochybne aj Gabriela Sedláčková, ktorá sa na jeseň stala poslankyňou za stranu Motoristi sebe.

Hoci sa v politickom priestore objavuje len nedávno, jej profesijná dráha je pestrá a dynamická. Už v roku 2015 spoluotvorila na pražskom Žižkove bar Behind the Curtain. Na začiatku roka 2021 vstúpila do Spoločnosti na obranu slobody prejavu a podieľala sa na jej fungovaní.

O rok neskôr stála pri zrode internetovej televízie VOX TV, kde sa postupne stala moderátorkou a riaditeľkou publicistiky. Na tejto platforme uvádza niekoľko relácií, okrem iného aj program Po žních k Turkovi s teraz už bývalým europoslancom a súčasným poslaneckým kolegom Filipom Turkom.

Sedláčková predstavuje nový typ politika, ktorý vyrástol na sociálnych sieťach a nebojí sa ísť proti klišé liberálnej demokracie. Jej politický štýl, naopak, oveľa viac odráža aktuálnu premenu západného sveta. Čo teda čakať od tohto nového politického smeru v Česku?

I. Politika a Motoristi sebe



Tohtoročné voľby priniesli veľkú fragmentáciu. Čo podľa vás ich výsledok hovorí o stave českej politiky?

Fragmentácia politiky je naprieč západnou civilizáciou obdobná, nie je to špecifikum iba českej politickej scény. Pozrime sa napríklad na nedávne parlamentné voľby v Holandsku, prípadne na to, čo sa deje v Spojenom kráľovstve. Tam padá popularita ako labouristov, tak konzervatívcov, naopak, stúpa Reform UK. O slovo sa proti nim hlásia zelení, ale aj ďalšie strany. V USA sa aj napriek bipartizmu hádajú vo vnútri tých dvoch strán samotných. U demokratov sa hlásia o moc socialisti, na druhej strane u republikánov sa sporia jednotlivé prúdy v rámci MAGA hnutia.

To nám hovorí, že hoci je spoločnosť rozštiepená zhruba na dve polovice, tak v každej z nich sa situácia kryštalizuje. A to bez predchádzajúcej fragmentácie jednoducho nepôjde. (Konkrétne o tomto preskupení politík prednášal už pred rokmi Steve Davies. Odporúčam jeho video „Are we in the middle of a political realignment“.)

Silnejúce štiepenie a polarizácia, keď sa od seba dva hlavné názorové prúdy kontinuálne vzďaľujú, zapríčiňuje mnoho vecí. A bez škrupulí treba povedať, že to z veľkej časti umocňujú médiá, ktoré sú v dôsledku dlhodobého „pochodu inštitúciami“ zatiaľ dosť jednostranné. Tento hendikep pomaly prekonávajú v Amerike. Zatiaľ čo v USA už prevažujú alternatívne médiá nad mainstreamovými, u nás má stále mainstream dôveru nadpolovičnej väčšiny občanov.

Bolo pre vás osobne prekvapením, že ste sa dostali do parlamentu? Čakali ste skutočne skoro sedem percent?

Áno. Priznávam otvorene, že som 6,5 percenta čakala, a to podľa reakcií voličov v uliciach. Kontaktnú kampaň v mojom kraji som si naozaj odmakala. Šesť okresov som prejazdila a spoznala a som za svoju účasť v snemovni vďačná práve tým voličom, ktorí sa mi nebáli zveriť so svojimi problémami a boli ochotní o nich so mnou diskutovať, spoločne hľadať riešenie. Je pre mňa veľmi dôležité ich dôveru nesklamať.

Preto budem chodiť aj na jednotlivé výbory, v ktorých nie som členom, aby som si postrážila, že tam riešia podstatné veci pre môj región, ktoré som riešiť sľúbila. Napríklad momentálne pravidelne zasadá rozpočtový výbor. A tam je nutné doriešiť veľa miliónov na povodne, ktoré doteraz občanom Javornicka a Jesenicka nedorazili, hoci im boli prisľúbené. Našťastie vedie práve rozpočtový výbor kolega Pikora, s ktorým už začínam intenzívne riešiť detaily.

Motoristi sebe majú netradičný názov aj prístup. Ak by ste mali jednou vetou povedať, čoho je táto strana symbolom, čo by to bolo?

Keďže sama nemám vodičák, je pre mňa názov strany, za ktorú som v snemovni, symbolom „slobody“. Auto znamená slobodu pohybu a nezávislosť.

Dajú sa Motoristi vôbec popísať klasickými nálepkami pravicová – ľavicová strana alebo je pre nich výstižnejšie delenie konzervatívna – progresívna?

Ja sa obávam, že ani jedno, ani druhé delenie nestačí. Ešte musíme pridať ďalšiu os: globalisti verzus lokalisti. To je však príliš zložitá debata pre bežného voliča, ktorý nerieši politiku od rána do večera. To, čo ľudí v uliciach zaujímalo, bolo, či zničíme náš priemysel a uvrhneme vinou Green Dealu a podobných záväzkov Európskej Únie našu republiku do chudoby.

Ostatne, nedávno som hovorila v paneli na Konzervatívnom summite v Bratislave o vplyve ETS 2 na rodiny a ekonomiku a ako veľmi to predraží ich bežné životy. Myslím si, že strana Motoristov je strana realistickej politiky.

Ako bývalá členka konzervatívnej strany ste mali určité hodnotové ukotvenie. Nie je v rozpore kandidovať za spolok, ktorý sa od tradičného poňatia politiky zreteľne odlišuje?

Naopak. Najkonzervatívnejšiu politiku tu v súčasnej dobe skutočne presadzujú Motoristi. Hoci je veľa mojich kolegov skôr liberálnych, jednotlivé kroky, ktoré Motoristi zatiaľ mali možnosť ukázať, sú naozaj mojím hodnotám najbližšie. Neštítia sa kresťanstva, práve naopak, uznávajú, že na kresťanských základoch naša civilizácia stojí. Občas sa s kolegami stretávam v kostole pri modlitbách, na omšiach. Bojujú za suverenitu Českej republiky. Sú ochotní vypovedať poslušnosť Európskej únii tam, kde je to potrebné. A všetci považujeme woke progresivizmus za politické náboženstvo 21. storočia.

Nie sú Motoristi len ďalšia protestná strana, ktorá vznikla ako reakcia na konkrétny problém, v tomto prípade Green Deal? Čo sa stane, keď sa táto téma vyčerpá?

Zďaleka nie je. Green Deal bol pre nás hlavnou témou pred eurovoľbami, celkom logicky, pretože práve kolegovi Turkovi sa podarilo o mnohých nerestiach Európskej únie informovať a niektoré veci pribrzdiť. Ostatne, práve v našom programe Po žních k Turkovi sme o tom hovorili veľmi podrobne. Možno práve preto nás niekto môže vnímať ako „reakčnú stranu“. Že to tak nie je, azda preukážu veľmi rýchlo naše postupné kroky v snemovni. Ostatne, už v rámci predvolebnej kampane sme každý komunikovali tému, ktorá bola našou expertízou.

Ja som v televíznych debatách vystupovala prevažne na témy: sloboda slova, neziskovky, kultúrne vojny, kultúra. Kolega Vojtěch Krňanský zase riešil predovšetkým rozvoj samospráv, IZS a bytovú problematiku. Kolega Matěj Gregor školstvo a spoločne sme sa potom zameriavali na medzigeneračnú komunikáciu. Kolega Boris Šťastný zase zdravotníctvo a prevenciu. Páči sa mi, že predseda Petr Macinka sa rozhodol vrátiť odborníkov do politiky, a tam, kde nám chýbali medzi kandidátmi, sme ich doplnili expertmi externými, ktorí nám sú doposiaľ na blízku, ako napríklad Pavel Janeček na energetiku alebo Jan Zahradil na zahraničnú politiku.

Hneď po vstupe do parlamentu mierite ako strana do vlády. Nemáte obavu, že by sa mohol zopakovať scenár Vecí verejných, teda rýchly vzostup a rovnako rýchly pád?

Samozrejme, že obavy mám, bolo by neprirodzené ich nemať. Odvaha neznamená obavy nemať, ale prekonávať ich. A moji kolegovia sú rovnako poctiví pracanti ako ja. Verím, že za nami prácu bude vidieť, a to už čoskoro. Obavy mám skôr z médií a z toho, ako (ne)budú cielene naše výsledky prezentovať, prípadne ako ich budú manipulatívne prekrúcať. Potom to bude na nás samotných. Ale keď musíte robiť politiku a ešte suplovať spravodajstvo, spomaľuje vás to v práci.

Vstup do vlády znamená aj spoluprácu s Andrejom Babišom. Historicky to pre jeho partnerov nebývalo výhodné. Ako si ho chcete ustrážiť?

Musíme byť v rámci vládnej spolupráce nekompromisní vo veciach, cez ktoré pre nás „nejde vlak“, napríklad v ráznom odmietnutí Green Dealu alebo eura. Ale, samozrejme, musíme si my aj naši voliči uvedomiť, že sme získali necelých sedem percent, zatiaľ čo Andrej Babiš a jeho strana viac než 30 percent. Až získame my takmer polovicu voličov, môžeme presadzovať oveľa viac z toho, čo sme sľúbili v programe, takto budeme musieť, samozrejme, pristupovať ku kompromisom v témach, v ktorých sa s koaličnými partnermi trochu rozchádzame.

Zatiaľ som však veľmi príjemne prekvapená, že pre nás neboli tie dohody veľmi stratové. Naše „postrážime Babiša“ na bilbordoch znamenalo predovšetkým to, že ANO je „catch all party“ a my ho budeme smerovať doprava. Najmä v prístupe k živnostníkom a podnikaniu.

II. Kauza Turek a osobná rovina

Aféra okolo digitálnej minulosti Filipa Turka zatienila prvé dni po voľbách. Vy ste boli osoba, ktorá mala na starosti premazať jeho online profil. Kde sa podľa vás stala chyba?

Aby som to uviedla na pravú mieru: ten profil mal premazať profesionál, ktorý sa politickou komunikáciou zaoberá dlhodobo a profesionálne, ja som bola len jednou z tých, ktorá sa tomu venovala. Pri vstupe do politiky sa bežne starý profil zmaže a nahradí novým. My sme povedali, že sa nemáme za čo hanbiť, a chceli sme zostať autentickí.

Ako kresťanka a sociálne konzervatívna žena pristupujem k veciam inak než Filip, ktorý je liberálnejší a má iný typ humoru. Práve preto ma požiadal, aby som sa pozrela na jeho „blbé vtipy“ a zhodnotila, čo môže byť v dnešnej hyperkorektnej spoločnosti za hranou. Niekoľko takých som vyhľadala a zmazala. Posty, ktoré potom vydal Denník N, som tam nevidela. Buď sú tam teda doteraz, alebo ich zmazal niekto iný, alebo ich Turek vôbec nenapísal.

Chyba podľa môjho názoru nastala už principiálne v tom, že sme vôbec ako spoločnosť pripustili, že budeme ľudí súdiť podľa postov na sociálnych sieťach, obzvlášť podľa postov starých veľa rokov. Sociálne siete nie sú médiami, ale platformami. Je to teda niečo ako virtuálna krčma. Mnoho rokov som prevádzkovala bar a vedzte, že by som sa nikdy nechcela spätne vŕtať v čomkoľvek, čo v krčme niekedy padne. Tieto veci sa nedajú posudzovať ahistoricky, sú vytrhnuté z kontextu. Mne celá tá kauza pripadá ako príšerne nafúknutá bublina a myslím si, že sa ňou zaoberá len niekoľko ukričaných ľudí vrátane médií. Tie sa rozhodli vyvolať morálnu paniku, vďaka ktorej Turek jednoducho nesmie prejsť.

Ako ste osobne zvládali tlak verejnosti? Pre priaznivcov Motoristov nie ste neznáma, ale širšie publikum vás možno zaznamenalo až v tejto kauze.

Už som niekoľko káuz zažila. Od začiatku pôsobím v Spoločnosti na obranu slobody prejavu, ktorá tiež vyvoláva dosť kontroverzií. Som rada za tie štyri roky skúseností, pretože už mám vybudovanú „hrošiu kožu“, ako sa hovorí. Väčšina ľudí, ktorí ma kritizujú, ma nekritizuje prostredníctvom argumentov, ale hlúpych a ľahkovážnych nálepiek, často takých, ktoré ad hominem narážajú na vzhľad. V takýchto prípadoch si maximálne pomyslím niečo o malosti autora urážky, a tým to pre mňa končí.

III. Ženy, hodnoty a osobná identita

V európskej politike sa veľa hovorí o kvótach pre ženy. Vy ste uspeli bez nich. Ako sa na rodové kvóty pozeráte?

Zo žartu im hovorím kvo-kvo-kvóty. Pretože ma ako ženu urážajú. Som dostatočne schopná natoľko, aby som svojimi schopnosťami a zručnosťami muža predbehla, čo dokazuje aj to, že si ma Peter Macinka vybral ako jednu zo 14 lídrov. Keby som sa do snemovne dostala na základe krúžkovacej kampane, či už pre vek, pohlavie alebo oboje, vlastne by som tam po celý čas premýšľala, či som na základe identity nepredbehla niekoho schopnejšieho, a pracovalo by sa mi asi ťažko.

Tento výdobytok woke progresivizmu predstavuje slepú uličku vývoja a parazituje na demokracii a slobode jednotlivca.

Pôsobíte ako žena, ktorá má jasný štýl a sebavedomé vystupovanie. Je to osobná prirodzenosť alebo vedomý spôsob, ako komunikovať svoju identitu?

Teší ma, že to tak vnímate. Nie je to však vec, ktorá by pre mňa bola nová so vstupom do politiky. Podľa mňa človek dospieva až vtedy, keď si uvedomí, že musí prijať zodpovednosť za vlastný život. Osobne sa mi to nestalo už v osemnástich, ale o dosť neskôr… A vtedy má človek potrebu utvoriť si „poriadok v chaose“, porozumieť určitým veciam vrátane archetypálnych príbehov z Biblie, historických príbehov.

S tým prichádza aj štýl a vystupovanie. Azda len k módnemu štýlu: ja som niekoľko rokov pomáhala pani Eliške Haškovej-Coolidge organizovať kurzy etikety. Je to bývalá asistentka piatich amerických prezidentov a je skutočnou profesionálkou. Mnohé ma naučila.

IV. Slovensko a česko-slovenské vzťahy

Narodili ste sa na Morave, ktorá má k Slovensku prirodzene bližšie ako Čechy. Aký máte k Slovensku osobný vzťah?

U mňa to je špecifické v tom, že mám rodinu na východnom Slovensku, takže veľmi blízky. Fascinuje ma, že Slováci sú mi často názormi, temperamentom i konaním bližšie než Česi. Ale je to logické. Veď aj niektoré hanácke slovíčka, ktorým Pražania nerozumejú, sú vlastne podobné tým slovenským.

V posledných rokoch sa česko-slovenské vzťahy napli. Ako vidíte ich budúcnosť v čase, keď Motoristi vstupujú do vládnej politiky?

Zahraničná politika našej dosluhujúcej vlády a ministra Lipavského bola naozaj tristná, čo sa týka V4, tak obzvlášť. Z toho, ako v spolupráci s médiami obracali proti sebe národy, ktoré ešte donedávna boli národom jedným, mi bolo veľmi smutno. My musíme okamžite začať pracovať na obnove V4, spolupráci v strednej Európe, strategickom partnerstve s USA. To síce pomenovávala aj doterajšia vláda, ale nepretvárala to v činy.

Na slovenskej politickej scéne neexistuje prirodzený náprotivok Motoristov. Vidíte tam napriek tomu nejakú stranu, hnutie alebo osobnosť, s ktorými by ste si dokázali predstaviť spoluprácu alebo ku ktorým máte hodnotovo blízko?

Priznám sa, že nestíham sledovať slovenskú politiku natoľko, aby som tu s určitosťou odpovedala. Preto trochu uhnem z otázky a možno Vás osobne aj poteším. Vnímam, že skupina ľudí, ktorá mi je najbližšia svojimi názormi, sa pohybuje práve okolo médií ako Štandard alebo Marker. Nezávislé médiá na Slovensku sú rovnako dôležité ako u nás.

Napríklad z ľudí okolo takýchto projektov, ktoré hľadajú pravdu, obhajujú suverenitu Slovenska a neboja sa slova „vlastenectvo“, môže vzniknúť správny základ nejakého budúceho hnutia.