Kontroverzný 28-bodový plán a rastúce obavy v Kyjeve
Náhle predstavený 28-bodový americký mierový plán minulý týždeň vyvolal šok nielen v Kyjeve, ale aj vo viacerých európskych metropolách. Pôvodná verzia údajne žiadala od Ukrajiny zásadné ústupky – odstúpenie územia, limitovanie armády na 600-tisíc vojakov a zákaz vstupu do NATO.
Pre Ukrajinu ide o podmienky, ktoré dlhodobo odmieta.
Od augusta, keď Trump absolvoval prekvapivý samit s Vladimirom Putinom na Aljaške, rastú obavy, že by Washington mohol byť ochotný pristúpiť na návrh, ktorý je citeľne bližší ruským predstavám.
Trump v rozhovore pre Fox News označil 27. november, Deň vďakyvzdania, za konečný termín, do ktorého by mal Kyjev vyjadriť podporu americkému návrhu. Tvrdí, že Ukrajina má „obmedzený čas na rozhodnutie“ a „slabé karty“.
Po intenzívnych konzultáciách v Ženeve však obe strany oznámili, že dokument bol prepracovaný a zredukovaný na 19 bodov.
Mnohé sporné časti údajne zo stola zmizli. Podľa ukrajinského diplomata Serhija Kyslyciu „z pôvodnej verzie zostalo veľmi málo“. O územných otázkach a vzťahu Ukrajiny s NATO má rozhodnúť až osobná dohoda medzi Trumpom a Zelenským.
Ukrajinské „červené línie“ platia
Kyjev opakovane upozorňuje, že určité podmienky sú preň neprijateľné. Zástupkyňa Ukrajiny pri OSN Chrystyna Hajovyšynová pripomenula, že Ukrajina nikdy neuzná ruskú anexiu svojich území, nebude súhlasiť so žiadnym obmedzením veľkosti či schopností svojej armády a nepripustí zásahy do svojej suverenity, vrátane práva rozhodovať o aliančných vzťahoch.
Pripomenula aj to, že agresor nemôže byť „odmenený“ ústupkami v oblasti identity či jazyka. Kritika pôvodného amerického dokumentu prišla aj zo strany 3. armádneho zboru pozostávajúceho najmä z veteránov jednotky Azov, podľa ktorých plán v pôvodnej podobe predstavoval „rýchlu implementáciu kapitulácie“.
Zelenskyj upozornil, že Ukrajina stojí pred mimoriadne ťažkou voľbou medzi stratou dôstojnosti a rizikom straty podpory americkej administratívy.
Európske obavy a alternatívny plán
Európski lídri reagovali na prvú verziu amerického dokumentu s výraznou opatrnosťou. Francúzsky prezident Emmanuel Macron upozornil, že mier nesmie znamenať kapituláciu Ukrajiny. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul opisuje americký návrh ako pracovný dokument, ktorý si vyžaduje ďalšie rokovania, a trvá na tom, že Ukrajina musí rokovať z pozície sily.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová varovala, že ide o „veľmi nebezpečný moment“, pretože Rusko podľa nej nemá žiadne právo požadovať ústupky od krajiny, ktorú napadlo.
Zároveň sa potvrdilo, že Európska únia pripravuje vlastný alternatívny mierový plán, ktorý má byť pre Kyjev prijateľnejší. Tento proces prispel k napätiu medzi USA a európskymi spojencami, keďže Európa nebola k pôvodnému návrhu vôbec prizvaná.
Avšak lídri Francúzska, Nemecka a Británie v telefonáte so Zelenským potvrdili pokračujúcu podporu Ukrajine na ceste k spravodlivému mieru. Nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že základom rokovaní musí zostať súčasná frontová línia, čo je v rozpore s pôvodným americkým návrhom.
Predseda Európskej rady António Costa prisľúbil, že EÚ bude Kyjevu naďalej poskytovať diplomatickú aj finančnú pomoc.
Rusko oficiálne nič nedostalo, ale niektoré body sú vraj prijateľné
Kremeľ tvrdí, že americko-ukrajinský návrh zatiaľ nevidel v oficiálnej podobe. Prezdient Vladimir Putin však pripustil, že niektoré body amerického plánu sú v súlade s augustovým samitom na Aljaške, kde rokoval s Trumpom.
Zároveň zopakoval, že Rusko neustúpi od svojich územných a bezpečnostných požiadaviek. Poradca Jurij Ušakov dodal, že európsky návrh považuje Moskva za „úplne nekonštruktívny“.
(reuters, lup)
