Fico upokojuje. Spor o novelu ústavy však môže zdediť vláda progresívcov

Predmetom európskych výhrad je text základného zákona štátu, že „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“.

Text zároveň uvádza, že „nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu“.

Odborníčka Šmigová hovorí, čo Slovensko čaká

Dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Katarína Šmigová Štandardu povedala, že konanie eurokomisie voči Slovensku neznamená, že novela ústavy je v rozpore s právom EÚ. Podľa odborníčky na medzinárodné právo si Európska komisia vyžiadala doplňujúce informácie a vysvetlenie k článku 7 Ústavy SR.

„Ak Európska komisia nedostane odpoveď, ktorá ju argumentačne presvedčí, môže prejsť do ďalšej fázy konania. To znamená, že zašle štátu odôvodnené stanovisko. Iba ak by sa ani následne spor nevyriešil, môže Komisia podať žalobu na Súdny dvor EÚ,“ priblížila Šmigová.

Otázne je, akým dôsledkom by Slovensko čelilo, ak by súdny spor prehralo. Podľa expertky by to záležalo na obsahu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. „K prípadným ďalším opatreniam by mohla viesť až situácia, keď by Slovensko neplnilo opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora,“ vysvetlila Šmigová.

V prípade prehratého sporu by mohol vzniknúť tlak na parlament, aby zmenil ústavu. Ako poznamenala odborníčka, Súdny dvor EÚ takúto právomoc nemá. „Súdny dvor EÚ má právomoc rozhodnúť o tom, že si Slovensko nesplnilo povinnosti vyplývajúce zo základných zmlúv, napríklad povinnosť súvisiacu so zásadou lojality či prednosti práva EÚ. A môže mu uložiť povinnosť napraviť vzniknutý stav bez určenia konkrétneho opatrenia,“ ozrejmila.

Precíznejšia formulácia mohla zabrániť diskusiám

V ústavnom texte sa píše, že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť „predovšetkým“ vo veciach národnej identity tvorenej „najmä“ základnými kultúrno-etickými otázkami.

Častou výčitkou je, že vďaka pojmom „najmä“ a „predovšetkým“ umožňujú ústavný text vykladať širšie a že národnú identitu nemusia tvoriť len kultúrno-etické otázky.

Právnička Šmigová uviedla, že ústavu ako základný zákon štátu vykladá ústavný súd. „Napriek tomu aj praktici, aj akademici vidia možnosť rozširovania jej uplatniteľnosti interpretačným postupom zameraným na text: tak by bolo možné vykladať schválený ústavný text širšie, čo bola jedna z výhrad, ktoré zazneli už po predložení návrhu,“ vysvetlila Šmigová.

Posudzovanie konania v dobrej viere

Ako ďalej dekanka uviedla, oponenti takéhoto postupu poukazujú na už existujúce súdne rozhodnutia, ktoré pri interpretácii berú do úvahy aj kontext či predmet a účel textu, ako aj konanie v dobrej viere.

„V každom prípade je text prijatej novely Ústavy SR predmetom mnohých – aj odborných – diskusií, ktorým sa dalo zamedziť precíznejšou formuláciou rešpektujúcou princípy právneho štátu,“ dodala právnička.

Ficova istota

Premiér Fico si je istý, že žaloba Slovensku „nehrozí“. Rovnako nepripúšťa, že parlament bude meniť pre postoj eurokomisie slovenskú ústavu. 

„Na tisíc percent som presvedčený, že tu nie je žiadny – ani len teoretický – dôvod na to, aby sme uvažovali o zmene ústavy,“ vyhlásil a médiá vyzval, aby zo zrnka pravdy nepiekli „bochníky lží a klamstiev“.

Predseda vlády avizoval slovenskú odpoveď v duchu, že spomínaný článok 7 ústavy sa výlučne týka len národnej identity a že Slovenská republika nemá záujem použiť tento článok na prelomenie výlučného práva EÚ prijímať legislatívne akty v iných oblastiach. Fico za dobrú správu považuje, že výhrady eurokomisie sa netýkajú iných častí novely ústavy.

Novela obsahuje ustanovenie, že rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou je žena a otcom muž a SR uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. V novele sa hovorí aj o osvojení maloletých detí a že výchova a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu. Zakazuje aj dohodu o porodení dieťaťa pre iného, takzvané náhradné materstvo.

Hlboké nedorozumenie

Za hlboké nedorozumenie označil konanie voči SR podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý so Smerom rokoval o ústavných zmenách. Podľa neho prijatá novela rešpektuje medzinárodné právo a nijakým spôsobom nespochybňuje nadradenosť európskeho práva v tých oblastiach, ktoré členské štáty preniesli na EÚ.

„Keď eurokomisia spochybňuje takéto posilnenie zvrchovanosti v oblastiach, ktoré sú výlučne a ostávajú v kompetencii členských štátov, tak spochybňuje samotné fungovanie EÚ, čo považujeme za veľmi nebezpečné aj pre budúcnosť,“ povedal Karas.

Kritici novely na Slovensku spochybňujú v spomenutom článku slová „najmä“ a „predovšetkým“ a aj to, že „národná identita“ je vágny pojem.

„Samozrejme, že k národnej identite nemôže patriť len oblasť kultúrno-etických záležitostí, ale týka sa aj územnej celistvosti či národnej bezpečnosti,“ priblížil Karas. Dodal, že základná zmluva o EÚ rešpektuje kompetencie členských krajín, ktoré sa týkajú štátnej celistvosti, zabezpečenia verejného poriadku a národnej bezpečnosti.

Obavy Korčoka zo zanechaného dedičstva

Opozičné PS sa neteší tomu, že súčasná vláda môže zanechať spor s eurokomisiou novému vládnemu kabinetu. Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS) povedal, že premiér k novele ústavy a infringementu pristupuje taktikou spálenej zeme.

„Po mne potopa,“ uviedol Korčok na sociálnej sieti. Podľa neho sa môže stať, že dôsledky schválenej novely vrátane potenciálnych miliónových pokút za predpokladu, že o tom rozhodne súd, sa prenesú do ďalšieho volebného obdobia. Premiéra Fica a ministra spravodlivosti Borisa Suska označil za právnych inžinierov. Pripustil, že štát by mohol prísť o desiatky miliónov eur.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) poznamenala, že už pred prijatím novely ústavy upozorňovala, že môže dôjsť ku konaniu EÚ voči SR. Podľa Kolíkovej zodpovednosť nesie každý poslanec, ktorý hlasoval za zmenu ústavy. Položila si otázku, či to stálo za to.