Európska sudcokracia: od ríbezľového likéru po homosexuálne manželstvá

Poľské zákony definujú manželstvo ako vzťah muža a ženy. Napriek tomu Európsky súdny dvor aktuálne rozhodol, že poľská matrika nesmie brániť registrácii homosexuálneho manželstva v Nemecku zosobášených Poliakov. Postupoval podľa princípu, že ak niečo dovoľuje jeden členský štát EÚ, musia to prijať aj ostatní bez ohľadu na ich zákony.

Povinnosť, s ktorou by členské štáty nesúhlasili

Táto povinnosť patrí k základným stavebným kameňom európskeho projektu napriek tomu, že nevznikla demokratickou dohodou členských štátov; ťažko by súhlasili s takým popretím zvrchovanosti. Takmer pred polstoročím ju štátom predpísali európski sudcovia, aby uľahčili vznik spoločného trhu. Dnes na jej základe môžu bez demokratickej kontroly meniť základné spoločenské inštitúcie.

Všetko začalo tým, že koncom sedemdesiatych rokov nemecký obchodný reťazec Rewe začal ponúkať svojim zákazníkom francúzsky ríbezľový likér cassis. Háčik bol v tom, že podľa nemeckých predpisov musel mať ovocný likér aspoň 25 % alkoholu, zatiaľ čo cassis obsahuje iba 15 až 20 %. Úrady teda nebránili predaju cassisu, ale zakázali supermarketu, aby ho z dôvodov ochrany spotrebiteľa aj nemeckých výrobcov predával ako „likér“. Podľa nemeckých štandardov jednoducho o likér nešlo. Rewe začal súdny spor a dotiahol vec až do Luxemburgu.

Tam sudcovia rozhodli, že podobné obmedzenia sú v rozpore s voľným pohybom tovaru, teda oficiálnym cieľom európskej integrácie, ku ktorému sa všetky členské štáty hlásia. Týmto prelomovým rozhodnutím, ktoré vstúpilo do učebníc európskej integrácie, definovali povinnosť vzájomného uznávania a umožnili integrovať aj to, čo by členským štátom ani nenapadlo.

Povinné uznávanie nerodiny za rodinu

Ako napríklad manželstvo. Nemecké manželstvo dvoch poľských homosexuálov síce nezodpovedá štandardom, podľa ktorých manželstvo definuje Poľsko, ale podľa Európskeho súdneho dvora nesmú členské štáty občanom sťažovať slobodu pohybu a pobytu naprieč EÚ. Ak sú manželmi v jednom štáte, musia ich za manželov považovať aj ostatné štáty. Voľný pohyb tovaru vedie k povinnosti uznávať nelikéry za likéry, voľný pohyb osôb nerodiny za rodiny.

Súd pritom uznáva, že otázky rodiny sú stále ešte v kompetencii štátov a európske právo sa ich nedotýka. Veľkodušne necháva štátom voľnosť zákonom definovať rodinu ako zväzok muža a ženy, ale súčasne im ukladá povinnosť uznať za rodinu čokoľvek, čo sa môže vynoriť z ktoréhokoľvek kúta Európskej únie.

Ak by sa chceli brániť výhradou „verejného poriadku“, snáď by tak ešte mohli urobiť pri zväzkoch polygamných či polyamorických, ale kto vie. Súd v súčasnom rozsudku hovorí, že na verejný poriadok sa štáty nesmú odvolávať „jednostranne bez kontroly Európskej únie“. Čo verejným poriadkom je alebo nie je, už neurčujú vlády, ale Brusel.

Progresivistická europeizovaná sudcovská internacionála

Prípad tiež ukazuje nadnárodnú povahu európskej sudcokracie. Potom, čo matrika odmietla manželstvo zapísať, homosexuálny pár sa obrátil na krajský správny súd, ktorý rozhodnutie potvrdil, žiadatelia reagovali kasačnou sťažnosťou na Najvyššom správnom súde. Správni sudcovia sa potom sami obrátili do Luxemburgu. Vzniesli takzvanú predbežnú otázku, ktorá národným súdom umožňuje rozhodovať podľa bruselských nôt; preto sa predchádzajúca poľská vláda PiSu pokúsila poľským súdom prejudiciálne otázky zakázať.

Európsky rozsudok je odpoveďou práve na ich prejudiciálnu otázku. Ale poľskí sudcovia vo svojej otázke nijako neskrývali, na čej strane stoja. Pýtali sa európskych sudcov v štýle: poľské zákony síce zápis do matriky neumožňujú, ale my sa domnievame, že európske áno, čo nám k tomu poviete? Odpoveď bola podľa očakávania.

Posledný rozsudok Súdneho dvora EÚ ukazuje, aké ťažké je brániť sa centralizačnému samopohybu európskych inštitúcií, ktorý v posledných desaťročiach navyše získal hodnotovo progresivistický charakter. Tiež pripomína, že boj o národnú zvrchovanosť demokracie sa neodohráva iba medzi národnými vládami a Bruselom, ale prebieha vo vnútri štátov, kde je jedným z bojísk aj europeizovaná justícia.