Vláda uzatvára otázku Benešových dekrétov, odmieta ich revíziu aj politizáciu

Kabinet považuje otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku za uzatvorenú. Odmieta ich otváranie a politizáciu tejto otázky.

Vyplýva to z vyhlásenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku, ktoré v stredu schválila vláda. Návrh predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Tvrdí, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania sa prijali v dôsledku porážky nacizmu, pričom vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy.

Zbytočné napätie

Vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

„Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu takzvaných Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy, určeného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.

Benešove dekréty podľa rezortu predstavujú historické a právne dedičstvo po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, respektíve Československej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny.

„Benešove dekréty sú integrálnou súčasťou slovenského (respektíve predtým československého) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku takzvaných Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdieľa aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.

Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku.

Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania prijali tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.

Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

Fico a Blanár reagujú

Poslanecký klub opozičného hnutia Progresívne Slovensko počas minulotýždňového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd.

Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.

„Ak tu chce niekto otvárať tému Benešových dekrétov a myslí si, že je to lacná politická téma, tak sa veľmi mýli,“ reagoval premiér Robert Fico (Smer) po rokovaní kabinetu. Benešove dekréty sú podľa neho výsledkom povojnového usporiadania.

Priblížil, že v rokoch 1940 až 1945 vydával prezident Edvard Beneš rôzne dekréty, ktoré potom schválili ako zákony. Tie platili a platia a stali sa súčasťou najprv československého právneho poriadku a potom v roku 1993 aj slovenského právneho poriadku. „Takto útočiť na súčasť slovenského právneho poriadku je nezodpovedné a smiešne. To môžu iba ľudia, ktorí netušia, o čo ide,“ skonštatoval Fico.

Progresívne Slovensko podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) napáda absolútnu fundamentálnu podstatu suverenity SR. Tvrdí, že vláda, ktorej bol Smer súčasťou, budovala dobré vzťahy s Maďarskom a otupila mnohé trecie plochy. Maďarsko-slovenské vzťahy označil za jedny z najlepších v ére samostatnosti Slovenska.

Maďarská aliancia: Nejde o otváranie minulosti, ale právnu otázku dneška

Vyhlásenie skritizovala krátko po jeho prijatí Maďarská aliancia. Vláda Roberta Fica podľa hovorkyne strany Kláry Magdeme potvrdila, že ani po osemnástich rokoch „nemá záujem o odstránenie existujúcej právnej neistoty a zastavenie praktík Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR“.

„Takýmto skostnatelým spôsobom by sme sa v novembri 1989 nezbavili ani vedúcej úlohy KSČ,“ uviedla Maďarská aliancia v stanovisku s dodatkom, že alibistický postoj vlády „je neudržateľný“. Strana preto pozýva predsedov politických strán a poslaneckých klubov a odborníkov strán na odbornú diskusiu, ktorá by sa mala konať 9. decembra 2025.

Otázka Benešových dekrétov nie je podľa nej otváraním minulosti, ale otázkou právnej istoty v súčasnosti.

Šimečka tvrdí, že premiér klame

Fico vedome klame, keď hovorí, že PS chce rušiť Benešove dekréty. Vyhlásil to líder PS Michal Šimečka.

„Predseda vlády klame vedome a nevyberaným spôsobom. Dnes na tlačovej konferencii niekoľkokrát spomenul, že Progresívne Slovensko chce rušiť Benešove dekréty. Čistá lož a demagógia,“ uviedol Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii. „Progresívne Slovensko nikdy nenavrhovalo ani nenavrhuje, ani nebude navrhovať rušiť Benešove dekréty alebo akýmkoľvek spôsobom spochybňovať naše dejiny,“ dodal.

Šimečka pripomenul, že PS na výjazde poslancov v Komárne prijalo uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. „Kde okrem mnohých ďalších vecí vyzývame vládu SR, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom žijúcim na Slovensku, a jedno z tých gest môže znamenať, pokiaľ ide o dekréty, že ony sú súčasťou slovenského práva, ale je dôležité dodržiavať princíp, aby sa na ich základe nemohli robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti,“ ozrejmi.

Dodal, že text sa odvoláva na uznesenie Národnej rady SR spred niekoľkých rokov. „Nie je tam jediné slovo o spochybňovaní či rušení,“ vyhlásil.

Hnutiu ide podľa jeho lídra len o praktické záležitosti. „Týka sa to obáv ľudí maďarskej národnosti, občanov SR, že sa aj dnes stále môže stať, že či už pozemkový úrad, alebo iný štátny orgán môže vyvlastniť pozemok alebo parcelu s odvolaním sa na desaťročia staré Benešove dekréty,“ vysvetlil Šimečka.

Toto podľa jeho slov sľuboval riešiť aj prezident SR Peter Pellegrini. Nejde podľa neho o žiadne otváranie rán z minulosti.

(tasr, lup, lud)