Ovplyvňoval Maroš Žilinka vysokoprofilové kauzy?

Kauza údajného ovplyvňovania trestných stíhaní vo veci MH Manažment (obvinený Juraj Gedra, vedúci Úradu vlády) a vo veci Svetozára Chabadu (švagor predsedu vlády Roberta Fica) je stretom medzi generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a vedúcim prokurátorom Krajskej prokuratúry v Žiline, Tomášom Baloghom.

Prokurátor Balogh totiž prostredníctvom listu zaslaného Brannobezpečnostnému výboru NR SR obvinil Maroša Žilinku, že v týchto dvoch trestných kauzách údajne vyvíjal nezákonný tlak na „sprísnenie právnej kvalifikácie a urýchlené meritórne rozhodnutie vo veci“. Rovnaký list zaslal aj Rade prokurátorov.

Balogh v liste tvrdí, že jeho nadriadený Žilinka mu osobne aj prostredníctvom iných osôb dával nezákonné pokyny bez toho, aby mali písomnú formu, tak, ako to prikazuje zákon. Tomáš Balogh nie je dozorový prokurátor v daných konaniach, ale je nadriadeným prokurátorov, ktorí na prípadoch pracujú.

Odvolávanie prokurátora ako výsledok neprípustného tlaku

Žilinka súčasne navrhol odvolanie Balogha z funkcie vedúceho Krajskej prokuratúry pre údajne nezákonné obstarávanie nábytku za približne 150 000 eur bez verejného obstarávania na Krajskej prokuratúre v Žiline a pre nečinnosť v trestných veciach.

Balogh odvolávanie označuje za zámienku (okolnosti vysvetlil v liste – pochybiť mali podriadení zamestnanci, a on ako vedúci funkcionár zodpovedá iba za nastavenie procesov) a tvrdí, že skutočným dôvodom je tlak pre uvedené kauzy. Žilinka v tejto veci uviedol, že Balogh na svojom mieste skončí.

Prokurátor Balogh tento krok vníma ako vyvrcholenie tlaku zo strany generálneho prokurátora, ktorý opísal v liste adresovanom výboru.

List prokurátora Balogha opisuje nátlakové praktiky

V liste prokurátor opisuje, že Žilinka podľa neho prekračoval kompetencie pri zásahoch do „politicky exponovaných“ prípadov dozorovaných v Žiline. Podľa Balogha malo jadro nezákonného tlaku spočívať v tlaku na sprísnenie právnej kvalifikácie obvinených Gedru a Chabadu, v urýchlení ukončenia vyšetrovania bez ohľadu na dôkazy a v ovplyvňovaní výsledku prípadov.

Prokurátor Balogh vo svojom liste opakovane hovorí o situácii, keď došlo k sporom ohľadom právnej kvalifikácie v oboch trestných veciach, pričom žiadal od generálnej prokuratúry, aby boli pokyny o sprísnení kvalifikácie skutku dané písomne. Generálna prokuratúra svoj právny názor o sprísnení opierala o konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v kauze „Kopčová“ (obdobná vec), čo však Balogh odmietol s tým, že nešlo o meritórne rozhodnutie.

Práve absencia písomného pokynu a neustále tlačenie na zmeny pohľadu na právnu kvalifikáciu mali predstavovať neprípustný či až nezákonný tlak zo strany nadriadenej prokuratúry.

Pre denník Štandard prokurátor Balogh následne upresnil, že protiprávne zásahy nepovažuje za trestnú činnosť alebo disciplinárne delikty, ale za konanie, pre ktoré je možné požiadať o ochranu Úrad na ochranu oznamovateľov (Balogh požiadal o ochranu).

Okrem Žilinku mali na neho v tejto veci tlačiť aj vedúci prokurátori odboru závažnej kriminality a trestného odboru GP.

Pokyn nadriadeného musí byť písomný, inak nie je záväzný

Zákon o prokuratúre totiž hovorí, že nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh. Pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu a podriadený prokurátor je povinný ho splniť.

Pokyn síce môže byť vydaný aj ústne alebo inou formou, ale najneskôr do 48 hodín musí byť vyhotovený v písomnej forme, inak je neplatný.

Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Obe trestné veci boli nakoniec odňaté žilinskej prokuratúre a prevzala ich generálna prokuratúra.

Práve zákonná požiadavka písomnej formy pokynu v tomto prípade podľa prokurátora Balogha chýbala, a to aj napriek opakovaným „žiadostiam“ o sprísnenie právnej kvalifikácie.

Zbytočné vypočúvanie na výbore

Generálny prokurátor, ktorý bol spolu s prokurátorom Tomášom Baloghom dvakrát pozvaný na výbor pre obranu a bezpečnosť vysvetliť tieto okolnosti, všetky obvinenia z nezákonného konania odmietol. Zároveň však zakázal Baloghovi v tejto veci vystúpiť pred výborom.

Maroš Žilinka na výbore pripomenul dôležitú vec. Tento výbor nemá žiadne kompetencie, aby skúmal alebo akokoľvek rozhodoval v predmetnom spore prokurátorov či v interných záležitostiach prokuratúry. Na to je oprávnená Rada prokurátorov, a tá sa stotožnila s dôvodmi na odvolanie prokurátora Balogha. Celé „vypočutie“ bolo teda úplne zbytočné, keďže generálny prokurátor je pri „živých veciach“ viazaný mlčanlivosťou a nemôže prezrádzať detaily konaní.

Zainteresovaní poslanci a politizácia kauzy

Presne v tomto duchu sa niesli aj obe zasadnutia výboru, z ktorých Maroš Žilinka odišiel predčasne. Žilinka však stihol poslancom povedať, že „sa nedopustil nijakého nezákonného konania, predmetné trestné veci neovplyvňoval ani osobne, ani prostredníctvom iných osôb“. Na záver ešte dodal, že „niektorí poslanci (prítomní na výbore) sú v týchto trestných konaniach zainteresovaní aj osobne“.

Vyjadrenia prokurátora Balogha o zasahovaní do trestných stíhaní považuje za „politizáciu kauzy a znižovanie dôveryhodnosti prokuratúry“, pričom mu v tomto smere dali za pravdu aj prokurátori Daniel Lipšic a Ondrej Repa. Voči tvrdeniam Balogha sa ohradil aj riaditeľ odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Oliver Janíček.

Prokurátor Balogh odmietol politizovanie tak, ako ho prezentovali prokurátori Lipšic a Repa, a tvrdí, že „na NR SR sa neobrátil ako na politický orgán, ale ako na orgán disponujúci právomocami vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi SR".

Prokurátor Tomáš Balogh teda obviňuje generálneho prokurátora Žilinku z nezákonného a autoritatívneho zasahovania do trestných vecí, z nátlaku na zmenu ich právnej kvalifikácie, z osobného nátlaku na jeho odstúpenie, zo zneužívania administratívnych procesov ako zámienok a zo systematického obchádzania zákonných postupov prokuratúry.

Podľa Balogha tieto zásahy odporujú aj odporúčaniam Benátskej komisie o nezávislosti prokuratúry.

Konkrétne okolnosti nezákonného konania chýbajú

Zásadný problém je, že k týmto tvrdeniam Balogh nedodal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonný postup Žilinku.

Predvolávanie si podriadeného prokurátora za účelom vysvetlenia veci nie je nič neobvyklé a aj v prípade častejších opakovaní nejde o nezákonný postup. Rovnako zásadná výhrada prokurátora Balogha o vydávaní pokynov bez zákonného rámca je niečo, na čo zákon myslí.

Ak daný pokyn nie je písomný, nie je ani záväzný. Ak by aj platila domnienka, že generálna prokuratúra chcela ovplyvňovať sprísnenie kvalifikácie v oboch vysokoprofilových kauzách bez opory v zákone (hoci sám Balogh vo svojom liste uvádza, že sa opreli o rozsudok Krajského súdu), bez písomnej formy táto snaha nič neznamená z hľadiska vplyvu na konkrétne konania.

Takéto „pretláčanie právneho názoru“ ústnou formou by mohlo predstavovať disciplinárny delikt, ale bez jeho právnej záväznosti nie je možné hovoriť o tom, že podriadený prokurátor reálne bol do niečoho tlačený.

V prípade prešetrovania obstarávania nábytku, ktoré má byť „pomstou“ za nevyhovenie nadriadeným, bude rozhodovať Rada prokurátorov. Ak sa zistí pochybenie, je potrebné vyvodiť zodpovednosť, ak bolo všetko v súlade so zákonom, prokurátor sa nemá čoho báť.

V tomto prípade je potrebné spomenúť, že prokurátor Balogh sa so svojimi podozreniami podelil s verejnosťou až po tom, ako ho Žilinka chcel odvolať pre podozrivý nákup nábytku.

Spor je v rozdielnych právnych názoroch

Celý spor sa teda točí okolo rozdielnych právnych názorov na vec. Ak nadriadená prokuratúra videla veci inak, ale nedala písomný pokyn (ako to je aj v tomto prípade), ide o bezpredmetný názor, pretože nie je záväzný.

Na druhej strane, ak je podriadený prokurátor opakovane, ale iba ústne presviedčaný o „správnom názore“, musí vedieť ustáť takýto „tlak“, keďže prokurátor sa musí v prvom rade riadiť zákonom. A ten je v podobných prípadoch zrejmý – žiaden písomný pokyn, žiadna zmena (ak je o tom prokurátor presvedčený).

Hoci niektoré médiá začali už tradične blúzniť o akomsi zasahovaní do trestných vecí a ovplyvňovaní prokuratúry či dokonca zmene v postoji generálneho prokurátora k vládnej moci, skutočnosť je taká, že na tieto tvrdenia nie je jediný dôkaz. To však nijako nebráni týmto „novinárom" vytvárať konštrukcie založené striktne na ich vnútornom presvedčení, kto je „zloduch" a „kto stojí na správnej strane dejín", bez ohľadu na fakty.

List neuvádza, ktoré ustanovenie zákona malo byť porušené

Rozhodný dôkaz o nezákonnej činnosti neposkytol ani prokurátor Balogh, ktorý bol vo svojom liste pomerne otvorený, no napriek takmer dvadsiatim stranám opisu rôznych udalostí v ňom nie je jediná zmienka o tom, ako konkrétne a ktoré ustanovenie zákona malo byť porušené zo strany generálneho prokurátora či jeho podriadených.

Ak teda niekto má iný právny názor na vec, ale pokyn nie je písomný, prokurátor sa ním nie je povinný riadiť.

Rôzne formy „presviedčania“ musí ustáť. A ak skutočne dochádza k nezákonnej činnosti (tlaku), je potrebné ju okamžite nahlásiť a riešiť cez príslušné orgány. Verejnosť to zatiaľ v tomto prípade nevidela.

Je teda skutočne otázne, či dochádzalo, alebo vôbec mohlo dôjsť k nezákonnému ovplyvňovaniu trestných vecí. A ak áno, či to bolo skutočne bez dostatočného podkladu, alebo išlo o právny názor opretý o judikatúru súdov.

Zatiaľ tomu totiž nič objektívne nenasvedčuje.