Mierové snahy asi uviazli. Sporná je veľkosť armády, vstup do NATO a strata území

Dvadsaťosembodový plán Bieleho domu, ktorým chcel ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, medzitým podľa medializovaných informácií revidovali na 19 bodov.

Zdá sa však byť v slepej uličke, lebo Kremeľ nie je ochotný robiť ústupky. A to práve v bodoch, ktoré sú aj pre Kyjev a jeho európskych spojencov nemenné.

Britský denník The Times poukázal, že akékoľvek podmienky prijateľné pre Ukrajinu automaticky odmietne Moskva. A že ukrajinskí predstavitelia sa zúčastňujú na rokovaniach so Spojenými štátmi, len aby sa Trump nenahneval na Zelenského a nepovažoval ho za prekážku na ceste k mieru.

O ústupkoch nemôže byť reč, zdôrazňuje Kremeľ

Keď sa v stredu novinári pýtali hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, či je mierová dohoda na dosah, odpovedal stručne: „Je predčasné o tom hovoriť.“

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov naznačil, že Moskva odmietne akýkoľvek mierový plán, ktorý nezakáže Kyjevu vstúpiť do NATO, neodovzdá územie Rusku a neobmedzí veľkosť ukrajinskej armády.

„O žiadnych ústupkoch alebo kapitulácii v týchto kľúčových bodoch nemôže byť reč,“ zdôraznil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov a odmietol Trumpovo tvrdenie, že Moskva súhlasila so znížením niektorých svojich požiadaviek.

Putin vo štvrtok podotkol, že obrysy mierového plánu, o ktorom rokujú Spojené štáty a Ukrajina, by sa mohli stať základom budúcich dohôd o ukončení vojny. Doplnil však, že ukrajinskú vládu považuje za nelegitímnu, takže právne nemôžu oba štáty podpísať platnú dohodu.

Trump sa zatiaľ nechce stretnúť ani s jedným z náprotivkov. Trvá najskôr na podpísaní dohody.

Aby to dosiahol, poslal do Kyjeva ministra armády Dana Driscolla a do Moskvy osobitného vyslanca Stevea Witkoffa.

Rusko má vo vojne navrch, upozorňujú USA

Driscoll má armádne skúsenosti a zároveň je priateľ a bývalý spolužiak viceprezidenta JD Vancea z právnickej fakulty. Na čelo delegácie, ktorá má urovnať takmer štvorročnú vojnu, sa dostal prekvapivo rýchlo, ale úradníci ho opisujú ako charizmatického lídra, s ktorým sa ľahko komunikuje.

Podľa medializovaných informácií bol však k predstaviteľom napadnutého štátu veľmi priamy.

Zdroje amerického denníka WSJ uviedli, že Driscoll pohrozil, že USA môžu prerušiť dodávky zbraní alebo zdieľanie spravodajských informácií s Kyjevom, ak nebude spolupracovať na mierových rokovaniach.

Denníku New York Times zas zdroje povedali, že Driscoll varoval, že Rusko roky vypúšťalo rakety na Ukrajinu približne tak rýchlo, ako ich dokázalo vyrábať, no dnes ich produkuje toľko, že si dokáže tvoriť aj zásoby. Minister armády údajne uviedol, že Rusko má toľko striel dlhého doletu, že by nimi mohlo ohroziť aj iné európske štáty.

Napriek tomu CNN s odvolaním sa na ukrajinský zdroj z prostredia rokovaní konštatuje, že rozdiely pretrvávajú v troch bodoch.

Ukrajina sa nechce vzdať toľkých území ako navrhujú USA a požaduje Rusko, odmieta obmedzenie počtu vojakov na 600-tisíc a nesúhlasí ani so zákazom vstupu do NATO, lebo by vytvorila „zlý precedens“, keďže by Rusku fakticky dala právo veta nad Alianciou, „ktorej ani nie je členom“.

Uniknuté telefonáty

Na rozdiel od úplne nového muža na čele armády, Steve Witkoff je za Uralom dobre známy a údajne hnevá európskych diplomatov tým, že preberá naratívy Kremľa.

A podľa uniknutej nahrávky, ktorú publikoval Bloomberg, práve on inicioval pokus o urovnanie rusko-ukrajinskej vojny.

Dňa 14. októbra volal poradcovi ruského prezidenta Jurijovi Ušakovi a radil mu, aby pomohol zorganizovať telefonát medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom.

Ďalej ešte odporučil, aby Putin pochválil Trumpa za vyrokovanie mierovej dohody v Gaze. „Zavolal by som a len zopakoval, že blahoželáte prezidentovi k tomuto úspechu, že ste ho podporili, že rešpektujete, že je mužom mieru, a že ste naozaj radi, že sa to podarilo,“ hovoril Witkoff.

Ušakov súhlasil, že to Putin povie a americký vyslanec potom dodal, že Trumpovi povedal, že je presvedčený o tom, že „Ruská federácia vždy chcela mierovú dohodu“ a treba len nájsť kompromis medzi dvoma národmi.

Witkoff dokonca avizoval, že Trumpova administratíva sa pohráva s myšlienkou „vytvoriť 20-bodový mierový návrh, rovnako ako v Gaze“. Na konci hovoru vyslanec navrhol priamy telefonát Trumpa s Putinom pred nadchádzajúcou návštevou Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Rozhovor prezidentov sa uskutočnil o dva dni neskôr a podľa denníka WSJ údajne ovplyvnil rozhodnutie amerického prezidenta upustiť od plánov dodávať Ukrajine rakety dlhého doletu Tomahawk.

Bloomberg zverejnil ešte aj druhý prepis rozhovoru – tentokrát medzi Ušakovom a Kirillom Dmitrijevom, osobitným vyslancom ruského prezidenta. Vyplýva z neho, že Dmitrijev poskytol Washingtonu zoznam ruských podmienok na uzavretie mieru s Ukrajinou. Dmitrijev označil záznam za „nepravdivý“.

Nevedno, kto to spravil

Bloomberg sa nevyjadril k tomu, ako nahrávky získal.

Trump sa Witkoffa zastal a telefonáty označil za bežnú prax vyjednávačov, ale Ušakov označil únik informácií za „neprijateľný“ a naznačil, že mohlo ísť o snahu zmariť mierové rokovania.

Ruský portál Meduza konštatuje, že každá zo strán – USA, Rusko, Európa – mohla mať dôvod pustiť záznamy do médií.

V americkom prostredí by mohla byť páchateľom frakcia v Bielom dome, ktorá chce oslabiť Witkoffa a sabotovať mierový plán ako príliš ústretový voči Rusku. Rusko sa mohlo obávať, že rýchla dohoda USA a Ukrajiny zúži Putinovi manévrovací priestor a nechá Rusko ako jediného odporcu návrhu. A motiváciou Európy mohlo byť oslabiť plán, z ktorého ju fakticky vynechali a ktorý v pôvodnej podobe obsahoval body odporujúce jej doterajšej línii voči Rusku.

Witkoff príde do Moskvy budúci týždeň a podľa slov Trumpa sa stretne s Putinom. Na rokovaniach bude prítomný aj Trumpov zať Jared Kushner, ktorý pomáhal vyrokovať dohodu, ktorá viedla k neistému prímeriu medzi Izraelom a Hamasom.

Európa prilieva olej do ohňa

Hoci európsku stranu Američania pri tvorbe pôvodného plánu obišli a sústredili sa len na predstaviteľov Ukrajiny a Ruska, starý kontinent si vydobyl stretnutie v Ženeve.

Paradoxne sa ukázalo, že rokovania vo Švajčiarsku nepomohli konsenzu medzi stranami konfliktu.

Európa žiada, aby dohoda obsahovala presne to, čo podľa Ruska spustilo vo februári 2022 jeho preventívny útok na Ukrajinu.

Podľa šéfky únijnej diplomacie Kaje Kallasovej musí dokonca Moskva znížiť svoju vojenskú silu a urobiť vážne ústupky.

„Máme jedného agresora a jednu obeť. Treba sa zamerať na to, čo musí urobiť Rusko ako agresor, a nie na to, čo musí obetovať Ukrajina ako obeť,“ doplnila Kallasová. „V Európe existujú len dva typy krajín, malé a tie, ktoré si ešte neuvedomili, že sú malé krajiny.“

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zas oznámila, že pre Európu je červenou čiarou aj zníženie počtu ukrajinských vojakov a zmena hraníc napadnutého štátu. Leyenová druhým dychom dodala, že Únia urýchli svoj plán využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny vo výške 140 miliárd eur.

Zdôraznila, že dohoda sa nemôže uzavrieť bez súhlasu Európy „Nič o Ukrajine bez Ukrajiny, nič o Európe bez Európy, nič o NATO bez NATO,“ uzavrela Leyenová.