Chystá Peking ďalšiu pandémiu? Výskum korony pokračuje

Čínski virológovia opätovne pokúšajú šťastie s výskumom známym ako „posilňovanie funkcií“ (gain-of-function). Minulý mesiac sa im podarilo vytvoriť potenciálne smrteľný vírus, ktorý podľa ich štúdie „vykazuje potenciál na medzidruhovú nákazu“.

Gain-of-function experimenty spočívajú v tom, že vedci vírusu umelo posilnia niektoré vlastnosti, ako nákazlivosť či rýchlosť množenia kultúr, a následne skúmajú tieto posilnené účinky.

Hoci sa tento typ výskumu honosne predstavuje ako príprava na možné budúce mutácie, jeho nebezpečnosť pre človeka vyhodnotil exprezident USA Barack Obama ako príliš vysokú a v októbri 2014 zastavil federálne financovanie pre všetky laboratóriá, ktoré takto skúmajú vírusy.

Výskumníci z laboratória v meste Kanton zverejnili 19. novembra tohto roka štúdiu, v ktorej sa v zásade priznali, že pokračujú v kontroverznom výskume „netopierích koronavírusov“, ktorý sa podobá na výskum známy z Wu-chanského virologického inštitútu.

Hoci sa táto téza nikdy definitívne nedokázala, inštitút v rovnomennom meste sa stal koncom roka 2019 podozrivým miestom, z ktorého pravdepodobne unikol koronavírus SARS-CoV-2 a spôsobil pandémiu – teda ochorenie celosvetového formátu.

Koronavírus nie je len jeden

Ochorenie COVID-19 spôsobené vírusom SARS-CoV-2 nie je jediným predstaviteľom čeľade koronavírusov. Najčastejšie sa však prenáša medzi zvieratami, predovšetkým medzi netopiermi. Preto sa spočiatku uvažovalo o takzvanom mokrom trhu vo Wu-chane ako o prvom ohnisku prenosu covidu z netopiera na človeka.

Peking dlho tajil dáta z inštitútu a kontinuálne viedol pozornosť Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k mokrému trhu. Teória o úniku z laboratória (Lab Leak) bola niekoľko rokov považovaná za „konšpiračnú“ a sociálne siete blokovali používateľov, ktorí ju šírili.

Už v júni 2022 šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus údajne priznal, že Lab Leak je teória, ktorá má logický základ a osobne jej verí, hoci na verejnosti vystupoval ako zástanca prenosu covidu na človeka z netopiera či šupinavca (pangolin).

Okrem vírusu, ktorý v rokoch 2002 až 2004 spôsobil epidémiu ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), existuje najmenej jedna ďalšia forma, ktorá ohrozuje človeka. Ide o formu MERS-CoV, ktorý spôsobuje blízkovýchodný respiračný syndróm. Prvé ohniská sa objavili v Saudskej Arábii či v Jordánsku, najviac prípadov však zaznamenali v Južnej Kórei v roku 2015.

Číňania v novembri tohto roka vypestovali nový kmeň, ktorý nazvali SADS-CoV. Jeho prejavom je vraj „akútny syndróm hnačky ošípaných“ (Swine Acute Diarrhea Syndrome, SADS). Výskumný tím pod vedením Jün Lua však do genómu tohto vírusu integroval gén koronavírusu netopierov.

To malo za následok, že virilita [schopnosť prenosu a množenia u nakazeného, pozn. red.] sa zvýšila desaťtisícnásobne, podotkol denník Berliner Zeitung, ktorý citoval zo štúdie.

Syndróm spôsobujúci hnačky u zvierat pritom nie je výnimkou, niektoré druhy koronavírusov spôsobujú tráviace a črevné problémy u psov, mačiek, prasiat, dobytka či hydiny.

Nemecký denník pripomenul, že štúdiu viedli za bezpečnostných podmienok „porovnateľných s podmienkami v zubnej ordinácii“, ktorá je typovo označená BSL-2. Ponúka sa preto možnosť, že by sa zopakoval scenár z decembra 2019, keď zrejme unikol vírus spôsobujúci COVID-19.

Úloha americkej mimovládky

Ako pred tromi rokmi poukázala investigatívna reportáž portálu Daily Wire, Wu-chanský virologický inštitút získal približne šesť miliónov dolárov od mimovládnej organizácie EcoHealth Alliance (ECA).

Mimovládka spadá do kategórie „quango“. Týmto termínom anglosaské krajiny označujú „quasi-NGO“, teda akúsi kvázi mimovládku, ktorá je personálne aj finančne napojená na nejaký vládny úrad.

ECA bola napojená na americký Národný inštitút pre alergie a nákazlivé choroby (NIAID), ktorému od čias Ronalda Reagana šéfoval dnes už neslávne známy Anthony Fauci. Ten sa počas prvej vlády Donalda Trumpa stal hlavným koordinátorom manažmentu pandémie.

Výsledkom teda bola situácia, keď americký vládny úrad priamo patriaci pod ministerstvo zdravotníctva využil „kvázi mimovládku“ na financovanie zakázaného výskumu v zahraničí. To bol jeden z dôvodov, prečo sa Trumpov predchodca Joe Biden stal terčom masívnej kritiky za „preventívne amnestie“.

Fauciho amnestia sa týkala človeka pravdepodobne riadiaceho finančné toky, ktorých výsledkom bola celosvetovo rozšírená nákaza so siedmimi miliónmi mŕtvych v priebehu dvoch rokov.

Teraz sa Číňania opäť snažia o dosiahnutie výsledkov vo výskume, ktorý zrejme túto pandémiu spôsobil. Jün Luo a jeho tím si dokonca neodpustili menovanie bývalej vedkyne z Wu-chanského virologického inštitútu.

„V poďakovaní štúdie je spomenutá Čeng-li Š’, ktorá je ocenená za svoj prínos k výskumu a experimentálnym výsledkom. Ako bývalá vedúca laboratória Wu-chanského virologického inštitútu zohrávala kľúčovú úlohu vo výskume vírusov a médiá ju prezývali ‚Batwoman‘,“ pripomenuli noviny Berliner Zeitung s dôvetkom, že virologička dnes pôsobí v laboratóriu v Kantone.

Práve Čeng-li Š’ podľa berlínskych novín viedla pôvodný výskum SARS-CoV-2. Vo svojej kontroverznej a pre ľudstvo nebezpečnej práci za nezabezpečených podmienok tak pracuje dodnes.

„Tento výskum nemá žiadne civilné využitie,“ varoval americký mikrobiológ Richard H. Ebright na sieti X. „Jedinými potenciálnymi produktmi tohto výskumu sú zbrane hromadného ničenia.“