Izrael si na mier počká. Milície Hamasu a Hizballáhu sa spájajú

Militanti palestínskeho nacionalistického hnutia Hamas utekajú z Pásma Gazy smerom do Libanonu a v posledných mesiacoch sa stovky z nich pripojili k elitným špeciálnym jednotkám Radwan patriacim pod šiítské hnutie Hizballáh.

Ozbrojené krídlo Hamasu sa nazýva Brigády Izz-ad-Dína al-Kassáma, tie sú však po viac ako dvoch rokoch ničivej vojny s Izraelom podľa západných odhadov značne zdecimované. Pred vojnou, ktorá sa začala 7. októbra 2023 útokom na južný Izrael, mali ozbrojené oddiely personál so silou 25- až 30-tisíc mužov.

Súčasné odhady amerických tajných služieb udávajú počet asi 16- až 18-tisíc militantov a podľa bývalého izraelského ministra obrany Joava Gallanta už od septembra 2024 „nie sú bojovou formáciou“ so silou armády.

„Hamas ako vojenská organizácia už neexistuje. Hamas vedie partizánsku vojnu a my stále bojujeme proti teroristom z Hamasu a prenasledujeme vedenie Hamasu,“ povedal 9. septembra minulého roka.

Sunniti posilňujú šíitov

Ako však odhalila reportáž izraelskej verejnoprávnej televízie Kan News, oddiely hamaských brigád vcelku prechádzajú pod velenie špeciálnych síl libanonských militantov. Radwan má na druhej strane od 2 500 do tritisíc bojovníkov a celková sila Hizballáhu sa odhaduje na 40-tisíc militantov. K šiítskému hnutiu sa však hlásia rôzne bojové formácie a štruktúra velenia je preto značne decentralizovaná.

Hnutie spustilo sériu cezhraničných útokov už 8. októbra 2023, teda len deň po útoku Hamasu a ďalších skupín na juh Izraela. V septembri 2024 sa stalo terčom známych výbuchov pagerov a izraelská armáda neskôr zabila jeho generálneho tajomníka Hasana Nasralláha.

Cezhraničné prestrelky prerástli 1. októbra 2024 do otvorenej invázie Izraela na územie Libanonu, pričom vojaci militantov v niekoľkých vlnách útokov značne oslabili. Od 27. novembra zároveň platilo prímerie, v rámci ktorého mal Hizballáh presunúť bojovníkov a techniku na sever od rieky Litání, asi 30 kilometrov od hranice s Izraelom.

Prímerie po niekoľkých porušeniach z oboch strán predĺžili do 18. februára s tým, že sa izraelská armáda stiahla z celého obsadeného územia – s výnimkou piatich kontrolných bodov.

„Rozhodnutie Hizballáhu povoliť Hamasu pripojiť sa k existujúcej vojenskej sile vyplýva z toho, že organizácia si uvedomuje, že po vojne s Izraelom už nie je vojensky dostatočne silná,“ tvrdí Kan News.

Palestínski militanti, naopak, posilňujú svoju pozíciu na sever od Izraela v dôsledku toho, že v Pásme Gazy ich rady izraelská armáda v podstate zdecimovala. Už v minulosti Hamas verboval palestínskych utečencov, ktorých do Libanonu vyhnala prvá izraelsko-arabská vojna (1948), známa v arabských kruhoch ako Nakba (Katastrofa).

„Vo výsledku to mení elitné sily Radwan z libanonských šiítskych na palestínske,“ poznamenal analytický kanál Sons of Jerusalem na platforme Telegram. Ten citoval aj správu Kan News, že aktivity Hamasu sa sústreďujú v mestách Sidón, Tyros (Súr) a Tripolis (Tarábulus).

Spájanie milícií sunnitov a šiítov [dvoch základných vetiev islamu, pozn. red.] nie je v kontexte izraelsko-arabského konfliktu prekvapivé. Jednotlivé skupiny sú viac než ochotné zahodiť svoje teologické spory za hlavu v mene jednotného postupu proti nepriateľovi, ktorého označujú frázou „sionistický okupačný režim“.

Rozpad osi odporu

Konkrétne dôvody týchto presunov protiizraelských ozbrojencov zatiaľ nie sú známe. Obe zoskupenia sa však hlásia k takzvanej osi odporu – koalícii militantných či teroristických skupín, ktorých kroky koordinujú špeciálne sily Quds iránskych Islamských revolučných gárd.

Súčasťou „osi odporu“ bolo aj šiítske militantné hnutie Ansár Alláh v západnom Jemene, ktoré od roku 2014 ovládajú hlavné mesto Saná. Slovenskému čitateľovi sú známejší pod názvom húsíovia, tento neoficiálny názov pochádza z rodového mena zakladateľov organizácie – na jej čele dodnes stojí vodca Abdulmalik al-Húthí.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy začali militanti útočiť na nákladné lode plaviace sa cez prieliv Báb el-Mandeb medzi Červeným morom a Adenským zálivom. V marci tohto roka preto USA uskutočnili rozsiahly letecký útok – o ktorom predstavitelia komunikovali cez aplikáciu Signal.

Nedávno však anonymný iránsky predstaviteľ pre denník Telegraph priznal, že húsíovia sa od „osi odporu“ de facto odpojili a prestali prijímať rozkazy z Teheránu. „Húsíovia sa od istého času odtrhli a teraz sú skutočnými rebelmi,“ povedal zdroj britskému denníku.

„Neposlúchajú Teherán tak, ako to robili predtým,“ pokračoval s tým, že nejde len o húsíov. „Nie sú to len húsíovia – niektoré skupiny v Iraku sa tiež správajú, ako keby sme s nimi nikdy nemali žiadny kontakt,“ dodal s odkazom na šiítske milície zastrešované organizáciou Katá’ib Hizballáh.

Ako poznamenal Telegraph, po štyroch dekádach budovania „osi odporu“ o ňu Teherán v podstate prišiel, a to práve v súvislosti s vojnou proti Izraelu. Najmä vďaka tejto militantnej koalícii bola islamská republika schopná vystupovať ako regionálna mocnosť, a to predovšetkým voči Izraelu či Saudskej Arábii.

Oslabenie koordinácie militantných skupín, nedávna vodná kríza či rastúce napätie medzi iránskou armádou a Revolučnými gardami však spôsobujú, že Irán sa opäť vzďaľuje od pomyselného piedestálu regionálnej veľmoci či hegemóna. Šiítsky režim je preto zrejme nútený k nezvyčajným krokom, ako napríklad spájanie hnutí, ktoré by za iných okolností stáli v opozícii.