Štát plánuje zdanenie aj pre tých, čo ledva zarobia. Výnimky zatiaľ nie sú isté

Už niekoľko dní verejnosť pozná najnovšie opatrenia, ktorými chce vláda zlepšiť stav verejných financií. Pravdepodobne však prídu isté úpravy. Rezort práce totiž zverejnil predbežnú informáciu o pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení, v ktorej naznačuje zmeny pri takzvaných mikroodvodoch.

Tie by sa mali od roku 2026 stať povinnou platbou pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s ročným príjmom pod 9 144 eur. A nejde o zanedbateľnú sumu. Podľa aktuálnej úpravy by mal 131,34 eura mesačne platiť každý, kto má aktívnu živnosť a po šesťmesačných odvodových prázdninách nezarobí viac než stanovený limit.

Ide o 26 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo bude 396,24 eura. Z tejto sumy sa bude odvádzať 33,15 percenta.

Po skrátenom období „odvodových prázdnin“ vzniká povinnosť pravidelnej platby, bez ohľadu na to, či podnikateľ reálne dosahuje zisk alebo živnosť využíva len okrajovo. Vláda argumentuje, že vyššie odvody prispejú k lepšiemu dôchodkovému zabezpečeniu.

Teoreticky môže zvýšený vymeriavací základ zvýšiť takzvaný osobný mzdový bod, a tým aj budúci dôchodok. V praxi to však platí len pre živnostníkov, ktorí dosiahnu vyššie príjmy.

Pre tých, ktorí platia len minimálne odvody, sa rok do dôchodkového poistenia nemusí započítať vôbec, ich vymeriavací základ totiž musí dosiahnuť konkrétnu hranicu z priemernej mzdy daného roku, a to 24,1 percenta.

Koniec dlhých, až 21-mesačných prázdnin

Kým doteraz si noví živnostníci povinné odvody začali uhrádzať až po podaní prvého daňového priznania, po novom sa táto výhoda skončí. Budú si ich musieť platiť už od šiesteho mesiaca podnikania.

Podrobnejšie sa tomu venoval aj exminister práce a daňový poradca Jozef Mihál. „Nové 'mikroodvody', ktoré by mala platiť od júla 2026 do Sociálnej poisťovne veľká časť osôb v postavení SZČO, sú zlý nápad,“ myslí si.

Dodáva, že je nezmysel, aby napríklad súdny znalec, ktorý si občas privyrobí popri starobnom či invalidnom dôchodku, platil odvody vyše 100 eur mesačne, hoci jeho zárobok môže byť nižší.

Zákon zároveň presne definuje, kto sa bude považovať za „nového“ podnikateľa. Bude to osoba, ktorá podnikanie obnoví alebo začne nanovo až po viac ako piatich rokoch (60 mesiacoch) od ukončenia predchádzajúcej živnosti. V opačnom prípade nárok na päťmesačné odvodové prázdniny nevznikne.

Aktuálne vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni až na základe daňového priznania, v ktorom podnikateľ vykáže príjem presahujúci hranicu 50 percent všeobecného vymeriavacieho základu, čo je spomínaných 9 144 eur.

Obdobie neplatenia závisí od začiatku podnikania a výšky príjmov v priznaní. Na ilustráciu, pokiaľ ste s podnikaním začali v januári 2024, mali ste povinnosť priznať svoje príjmy do konca marca 2025 a istý čas trvá, kým sa posúdia a v prípade prekročenia hranice začnete odvody platiť.

Spravidla je to od júla, každý má však možnosť požiadať o odklad podania daňového priznania a najčastejšie sa tak lehota natiahne do júna. To znamená, že sumu odvodov vám Sociálna poisťovňa oznámi až v októbri a prvú platbu realizujete v novembri.

V praxi sa teda mohli odvodové prázdniny predĺžiť až na 21 mesiacov.

Potom je tu ešte skupina podnikajúcich, ktorí v snahe vyhnúť sa odvodom, zámerne kontrolujú svoje príjmy, aby neprekročili stanovenú hranicu - povinnosť ich platiť im teda nevznikne. Po novom však každý podnikateľ, ktorý činnosť začne od januára 2026, začne odvody platiť už v júni 2026.

Štát si posvietil na symbolické príjmy

Znamená to, že mikroodvody sa dotknú aj ľudí s veľmi nízkymi či nulovými príjmami – dôchodcov, rodičov na rodičovskej dovolenke, osôb s invaliditou a tých, ktorí si nechávajú živnosť len pre občasné zákazky. Odhady hovoria o vyše 190-tisíc ľuďoch.

Ročne by si tak siahli hlbšie do vrecka o takmer 1 600 eur, pritom tieto ich odvody by poväčšine žiadny viditeľný prínos pre ich budúci dôchodok pravdepodobne nepriniesli.

Aj preto ministerstvo práce deklaruje snahu prehodnotiť „primeranosť odvodovej záťaže“. Rezort pripúšťa, že terajšie nastavenie môže byť v praxi problematické a môže neúmerne zaťažiť predovšetkým nízkopríjmové skupiny.

Cieľom pripravovanej novely je preto vytvoriť adresnejší model, ktorý lepšie zohľadní rozdielne situácie SZČO. Konkrétne návrhy zatiaľ ministerstvo nepredstavilo, no je pravdepodobné, že niektoré skupiny by sa z povinnosti mohli dostať úplne alebo by im aspoň pravidlá zmiernili.

Minister práce Erik Tomáš pritom hovorí, že princíp mikroodvodov nepovažuje za nesprávny, no vie si predstaviť výnimky. Kritici z radov odborníkov aj verejnosti upozorňujú, že pôvodný model by bol pre mnohých skôr záťažou než pomocou, najmä ak je podnikanie len okrajové.

Finálna podoba zmien bude známa až po predložení legislatívneho návrhu, ktorý má Tomášovo ministerstvo pripraviť v najbližších mesiacoch.

Odborná verejnosť upozorňuje na rozpor

Daňoví poradcovia, analytici aj bývalí tvorcovia legislatívy zdôrazňujú, že mikroodvody môžu v praxi znamenať duplicitné platby pre osoby, ktoré už odvody platia z iného titulu – napríklad z pracovného pomeru či v rámci dôchodkového systému.

Kritizovaným problémom je aj skutočnosť, že paušálny odvod sa vyberá bez ohľadu na aktivitu či rozsah podnikania, čo zasahuje ľudí, ktorí si podnikaním len symbolicky privyrábajú. Konečná podoba úprav zatiaľ síce nie je známa, objavujú sa však viaceré návrhy, čo by malo byť nastavené inak.

Súčasný systém má slabiny

Súčasný systém mikroodvodov na Slovensku vykazuje viaceré nedostatky, ktoré spôsobujú nespravodlivé zaťaženie nízkopríjmových skupín. To znižuje motiváciu pracovať a komplikuje administratívu. Rezort práce môže situáciu zlepšiť najmä úpravou sadzieb tak, aby odvody rástli plynulo bez skokových nárastov.

Odstránili by sa ňou demotivačné pásma, v ktorých sa zamestnancovi či SZČO neoplatí zvýšiť si príjem, pretože by mu vyššie odvody zobrali veľkú časť dodatočného zárobku.

Dôležitým krokom je aj zjednotenie dnešných rôznorodých režimov. Pravidlá sú totiž pre dohody, živnostníkov či nízkopríjmové zamestnania rozdielne a z radov kritikov zaznieva, že aj ťažko pochopiteľné. Jednotný mikroodvodový režim so spoločnými pravidlami pre výpočet, sadzby či definíciu príjmu by podľa nich eliminoval byrokraciu a zjednodušil systém.

Mikroodvody by zároveň mali lepšie odrážať sociálne nároky. Ak niekto dlhodobo platí minimálne odvody, musí byť vopred jasné, aké sociálne krytie z toho bude mať. Mohlo by ísť napríklad o čiastočné dôchodkové nároky či obmedzenia pri nemocenskom poistení.

Zásadnú úlohu môže zohrať aj digitalizácia. Moderné systémy napojené na účtovné softvéry a jednotné používateľské rozhranie by umožnili automatické a bezchybné výpočty odvodov. Pre občana aj zamestnávateľov by to znamenalo menej chýb, menej papierovania a rýchlejšiu orientáciu v nárokoch.

Štát by mohol zvážiť aj širšiu reformu: zaviesť mikroodvody ako univerzálny minimálny odvodový základ, nad ktorý by sadzba postupne rástla. Takýto model by bol jednoduchší, spravodlivejší a obmedzil by sivú ekonomiku pri malých príjmoch.

Reálne odhadnúť dosah zmien však vyžaduje testovanie modelov na vzorkách reálnych príjmov a v tom sa aj na margo toho, že tesne po schválení opatrení je nevyhnutné opäť robiť zmeny, ukazuje významná rezerva na strane štátu.

Jeho úlohou je totiž mať odhady dosahov na verejné financie, zamestnanosť i životnú úroveň nízkopríjmových skupín predtým, ako zákonodarcovia zmeny odhlasujú. Je zrejmé, že nateraz však sledovali hlavne jedno – plnenie štátnej kasy.

I napriek zmenám, ktoré prinesú vyššie daňovo-odvodové zaťaženie zostane podnikanie pre väčšinu živnostníkov stále výhodnejšie ako zamestnanie. Dôvodom je nižšia 15-percentná sadzba dane z príjmov a možnosť uplatniť si paušálne výdavky až do výšky 20-tisíc eur.