Finančník Koso: Brusel manipuluje, emisné povolenky stiahnu Slovákov k zemi

Európa stojí pred najväčšou klimaticko-ekonomickou reformou svojej histórie, ktorú chce Brusel v EÚ spustiť v roku 2028 zavedením emisných povoleniek pre domácnosti, takzvaných ETS 2. Ich dosah na bežného občana však zostáva zamlčaný.

Zavedenie ETS 2 totiž bude pre Slovensko znamenať zdraženie energií (plyn, uhlie, olej, nafta či benzín) aj istý pokles životnej úrovne, pričom najviac ovplyvní strednú vrstvu. V rozhovore pre Štandard finančník Igor Koso otvorene vysvetľuje, prečo pri tejto legislatíve dvíha varovný prst, aké čísla stoja v pozadí a prečo vznikla petícia STOP ETS, spustená začiatkom tohto týždňa.

Povedzte nám, kto stojí za petíciou STOP ETS a čo je jej cieľom.

Ako finančník a konateľ Perspective Group sa už roky venujem tomu, čo volám klimatické náboženstvo, a jeho ideologickému výkladu, ktorý často nemá nič spoločné s ochranou prírody, ale veľmi veľa so sociálnym inžinierstvom a zásahmi do života ľudí. Aj preto sú moje aktivity venované zachovaniu slobody a ekonomickej prosperity.

Spolu s kolegyňou Máriou Lettrichovou sme aj v minulosti iniciovali viacero petícií, z ktorých najväčšia bola proti klimatickému zákonu. Pri STOP ETS sa k nám postupne pridali priatelia, odborníci aj bežní občania a vznikol tak petičný výbor.

Čo vás k tomu viedlo?

Hlavný motív je veľmi konkrétny. Zavedenie ETS 2, teda emisných povoleniek pre domácnosti za kúrenie a dopravu, by znamenalo obrovskú záťaž pre celé Slovensko. Nie symbolickú, nie ideologickú, ale peňažnú, ktorá sa priamo dotkne rodinných rozpočtov. Odborné prepočty hovoria o záťaži tri- až šesťtisíc eur ročne pre priemernú rodinu.

Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré to pocítia najtvrdšie v celej EÚ. Máme chladné zimy, vysoký podiel vykurovania plynom, nižšie príjmy a priemyselnú ekonomiku. Preto chceme dosiahnuť, aby parlament aj vláda museli túto tému otvoriť a aby sa Slovensko nebálo ETS 2 jednoducho nezaviesť.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?

Petícia je formát, ktorý umožňuje, aby občania získali priestor vstúpiť do debaty, ktorá sa ich bytostne týka. Politika Európskej únie má typickú taktiku. Najprv sa prijme legislatíva s obrovskými dosahmi, ale jej účinnosť sa odloží o pár rokov a medzitým sa rozdajú eurofondy, aby sa „zmiernil odpor“.

V našom prípade je to sociálno-klimatický fond, ktorý má pomáhať zmierňovať vplyv ETS 2. Ale len do roku 2032 a len najchudobnejším. Stredná vrstva, ktorá financuje fungovanie štátu, zostáva mimo.

A tu treba povedať pravdu. Únia sama hovorí, že fond má slúžiť na to, aby sa znížil odpor verejnosti. To je priznanie, nie interpretácia. Ide o naozaj inteligentnú formu politickej manipulácie. Odložíte problém, kým ešte nie je viditeľný, a medzitým pomaly uvaríte žabu.

Ľudia žijú svoje životy, nečítajú desaťtisíce strán legislatívy. A až keď sa objavia prvé účty, zistia, že to nie je ekologická reforma, ale de facto nová daň v neznámej výške, určovaná špekulantmi na Lipskej burze. Petícia má zabrániť tomu, aby sa o téme rozhodlo bez ľudí, ktorí to celé zaplatia.

Spomínali ste čísla a zvýšené náklady pre domácnosti v tisíckach eur. Aké sú reálne dosahy ETS 2 podľa dostupných analýz?

Najvýraznejšie dáta priniesla Rakúska národná banka v roku 2024. A tie sú šokujúce. Aby boli splnené ciele balíka Fit for 55, cena emisnej povolenky by musela do roku 2030 vzrásť zo súčasných približne 45 eur na 668 eur za tonu oxidu uhličitého. To nie je politický komentár, to je výpočet ekonómov rakúskej centrálnej banky.

Pri takejto cene by sa dosah na slovenskú rodinu pohyboval okolo šesťtisíc eur ročne. Aj pri miernejšom scenári s cenou 260 eur sa bavíme o dosahu okolo 250 eur mesačne, teda tritisíc eur ročne. Na ilustráciu, je to viac, ako dnes väčšina rodín zaplatí na dani z príjmov fyzických osôb za celý rok.

Ako to ovplyvní našu ekonomiku?

Štúdia upozorňuje, že Európska únia ako celok by zaznamenala pokles HDP o 2,2 percenta a rast cien o 6,4 percenta, pričom Slovensko by bolo najtvrdšie zasiahnutou krajinou. Odhadovaný pokles HDP pre ETS 2 sa pohybuje na úrovni 4,7 percenta a dodatočná inflácia siaha k sedemnástim percentám.

To je typická stagflácia. Čiže hospodársky prepad kombinovaný s prudkým zdražovaním. Ekonomický scenár, ktorý ničí úspory, pracovné miesta aj životnú úroveň. Keď sa tieto čísla položia na stôl, pochopíte, prečo ich EÚ neprepočítava na konkrétne jednotky typu liter benzínu či kilowatthodina plynu. Politicky by to bolo neobhájiteľné.

Ako na to reagujú slovenskí politici?

Už pri petícii proti klimatickému zákonu reagovala len malá časť poslancov a väčšinou tí, ktorí zákon podporovali. Jediný, kto sa chcel stretnúť osobne, bol poslanec Branislav Škripek (KDH). Našu argumentáciu však neprijal. A to je smutné.

Mnohí politici, ktorí sa v médiách profilujú ako konzervatívci či liberáli, sú v súkromí veľmi skeptickí ku klimatickej agende, ale boja sa to povedať nahlas. Strach z verejného lynču je obrovský. Toto nie je prostredie, v ktorom kvitne slobodná diskusia.

Petíciou STOP ETS oslovujeme občanov, ale zároveň nepriamo aj politikov. Téma sa nedá umlčať. Ak Slovensko nechce o niekoľko rokov čeliť deindustrializácii a chudobe, tak skôr či neskôr bude musieť reagovať.

Ako má domácnosť s nízkym alebo stredným príjmom reagovať na rast cien energií, keď si nemôže dovoliť investície do modernizácie bývania?

Systém ani nepočíta s tým, že by sa domácnosti mohli „pripraviť“. Ide o to, aby ľudia zmenili svoje správanie. Jednoducho menej kúrili, menej jazdili, menej spotrebovali. To je filozofia takzvaného degrowth – zámerného zmenšovania ekonomiky, ktoré propagujú viacerí aktivisti aj politici v EÚ. Podľa nich je naša životná úroveň neudržateľná a musí ísť dolu.

Na lepšie pochopenie, model emisných povoleniek je nastavený tak, že sa najprv všetkým vezmú peniaze a potom sa časť vráti najchudobnejším cez sociálno-klimatický fond. Bohatí to nepocítia. Najsilnejšie to zasiahne strednú vrstvu, ľudí, ktorí nemajú najnovšie domy, najnovšie autá, žijú mimo veľkých miest a nemajú nahromadené úspory na tepelné čerpadlá či fotovoltiku. Tí zaplatia celý účet.

EÚ komunikuje, že ide o „spravodlivý prechod“. Vy tvrdíte pravý opak…

Áno, pretože mechanizmus je v skutočnosti o posune moci a peňazí do Bruselu. Štvrtina výnosov z povoleniek smeruje priamo do rozpočtu EÚ. Výnosy z ETS 1 už dnes slúžia ako jeden zo zdrojov na splácanie európskeho dlhu. Keď sa pridá ETS 2, budú do EÚ prúdiť ďalšie desiatky miliárd eur ročne. Čím viac je EÚ financovaná priamo, tým menej sú členské štáty schopné povedať nie.

Tu si pomôžem metaforou, ktorá presne vystihuje celú takzvanú filozofiu melónov. Zvonka zelené, zvnútra červené. Britský publicista James Delingpole tým pomenoval časť klimatického hnutia, ktorá navonok používa zelený jazyk ochrany planéty, ale vnútri nesie staré socialistické či rovnostárske ideológie.

Autori knihy Hranice rastu zo 70. rokov to hovorili otvorene. Kapitalizmus musí ustúpiť, spoločnosť má byť nivelizovaná [majú byť vyrovnané rozdiely, pozn. red.]. Malena Ernmanová, matka Grety Thunbergovej, to v knihe pomenúva ešte jasnejšie: „Máme schudobnieť!“

A ETS je mechanizmus, ktorý na to cieli. Nejde o nástroj ochrany prírody, ale redistribúcie. Brusel vám najprv dá prostredníctvom fondu 100 eur, vy mu vrátite 30. Avšak ďalší rok mu už vrátite 100, potom 150. V roku 2032 od neho dostanete poslednú stovku. Odvtedy však platíte už len vy a každý rok viac. Toto je realita „spravodlivosti“.

Existuje vôbec šanca zastaviť účinnosť ETS 2?

Samotná petícia právne ETS 2 nezruší. Ale môže spustiť proces, v ktorom vláda prehodnotí, či sa do toho vôbec oplatí ísť. Slovensko ako členský štát má politický priestor povedať nie, ako aj možnosť budovať spojenectvá s krajinami, ktoré vidia rovnaké riziká. Minimálne so štátmi Vyšehradskej štvorky, ale je ich viac.

Úspech bude, ak vláda pochopí, že toto nie je téma „kdesi v Bruseli“, ale priamy zásah do rozpočtov slovenských rodín. A ak uzná, že konflikt s Bruselom nie je hrozba, ale legitímny nástroj obrany vlastných občanov.

Preto chceme, aby ľudia petíciu STOP ETS podpísali. Nie je to gesto, ale minimálna obrana pred tým, čo by mohlo Slovensko stáť tisíce eur ročne na domácnosť a priviesť krajinu do krízy, ktorú nikto z nás nepotrebuje.