Trumpov triumf a palestínska katastrofa v OSN

Kedykoľvek OSN rokuje o Izraeli a Palestíne, ocitajú sa USA v izolácii. Sami väčšinou nemajú šancu svoje proizraelské predstavy presadiť, tak aspoň hlasujú proti návrhom druhých. V Bezpečnostnej rade ich vetujú, na Valnom zhromaždení vetom nedisponujú. Aby s Izraelom na hlasovacom zázname neboli v opozícii k prijímaným rezolúciám sami, dávajú dokopy bizarnú skupinku tucta, ktorí nesúhlasia, pozostávajúcu z tichomorských ostrovov a po jednom či dvoch štátoch z Latinskej Ameriky a strednej Európy, obvykle s Českou republikou a Maďarskom.

Kushnerov biznisplán

V polovici novembra to bolo inak. Bezpečnostná rada schválila Trumpov proizraelský mierový plán pre Gazu. Rozhodnutie rady bezpečnosti je v rozpore s dlhodobými postojmi OSN aj kľúčových veľmocí. Prichádza šesť týždňov od začiatku „prímeria“, počas ktorých Izrael zabil okolo tristo Palestínčanov a jeho najvyšší predstavitelia neskrývajú, že do budúcnosti v Gaze žiadnych Palestínčanov nechcú. To, že rozhodnutie nevetovali ani Rusko, ani Čína je diplomatickým triumfom prezidenta Trumpa a katastrofou Palestínčanov.

Skutočným autorom mierového plánu nie je sám Trump, ale jeho zať Kushner. Už za Bidenovej administratívy hovoril o premene miesta sužovaného biedou, represiou a extrémizmom na developerský a turistický raj.

Plán je jednoduchý: odsunúť z Gazy Palestínčanov a pozvať developerov, ktorí na jej stredomorskom pobreží postavia hotely a kasína. S pomocou umelej inteligencie vytvorili kushnerovci na jar široko komentované video predvádzajúce, ako by Gaza mohla vyzerať.

Protektorát Gaza

Rezolúcia Bezpečnostnej rady vytvára z Gazy protektorát, ktorý bude najmenej do konca roka 2027 spravovaný mierovým výborom na čele s Trumpom. Americký prezident bude rozhodovať aj o obsadení výboru, najskôr prizve amerických a arabských oligarchov.

Bezpečnosť bude v rukách Izraela, Egypta a medzinárodnej stabilizačnej sily, ktorá bude v koordinácii s nimi v Gaze pôsobiť. Hamas má byť odzbrojený a Izrael sa má začať sťahovať, ale len postupne a za podmienok, ktoré si sám určí.

Palestínčanom nebude spočiatku dovolené, aby si sami vládli, ich samospráva bude podliehať mierovému výboru. Vyhliadky na Palestínsky štát sa odkladajú na neurčito: ak sa Palestínska samospráva presvedčivo zreformuje a situácia v Gaze zlepší, „môžu vzniknúť podmienky pre dôveryhodnú cestu k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti“. Takto neurčitá formulácia drví doterajší jazyk OSN, ktorý palestínsku štátnosť podporoval.

Čo sa v OSN stalo?

Pár dní pred hlasovaním predložilo Rusko alternatívny návrh, v ktorom bola v súlade s dlhodobým postojom Moskvy aj Pekingu jasne zakotvená požiadavka palestínskej štátnosti. Nakoniec Rusi svoj návrh sťahujú a spolu s Čínou sa pri hlasovaní o americkom návrhu zdržujú, čím umožňujú jeho schválenie.

Zvyšných trinásť členov Bezpečnostnej rady vrátane propalestínskeho Alžírska hlasuje za. Ruský veľvyslanec Nebenza po hlasovaní vyhlási, že Bezpečnostná rada zažila „horký deň“ a že Američania ostatných pritlačili k stene.

V každom prípade, Trumpova diplomacia použila všetky nástroje repertoáru cukru a biča, ktoré mala k dispozícii. Predovšetkým sa jej podarilo získať pre plán všetky mocné štáty regiónu s výnimkou izolovaného Iránu. Saudská Arábia a Katar prisľúbili miliardy do Kushnerovho fondu na výstavbu v Gaze, za plán sa postavil ako turecký prezident Erdogan, priaznivec Moslimských bratov, z ktorých vychádza Hamas, tak aj ich tvrdý potlačovateľ egyptský prezident Sisí.

S plánom sa zmierili dokonca aj predstavitelia palestínskej autonómie na Západnom brehu.

Očakávania Ruska a Číny

Rusi a Číňania svoje zdržanie zdôvodnili tým, že ak všetci v regióne plán podporujú, nebudú ho sami vetovať. Svoju úlohu však mohlo hrať aj to, že obe veľmoci sa nachádzajú v citlivej fáze vyjednávania s USA, Rusi okolo Ukrajiny, Číňania v spore o vzájomnom prístupe k technológiám, zdrojom a trhom. Ak vyšli Trumpovi v ústrety v OSN, očakávajú od neho ústretovosť inde.

Plán jasne odmieta Hamas, odzbrojiť sa nenechá. Na prvý pohľad stojí proti zdrvujúce presile, najmä keď jeho tradičný podporovateľ Irán je oslabený. Ale na Blízkom východe sú veci zriedkakedy takto jednoznačné. Hamas je v Gaze tak zakorenený, že ak tam Palestínčania zostanú, bude tam aj Hamas. Izraelčania sa ich síce chcú zbaviť, ale v tom s podporou susedov počítať nemôžu.

Turecko, Izreal a Trump

Nejednoznačná je aj úloha Turecka, ktorého prezident je zvyknutý hrať na obe strany. Kým Erdogan vlani prerušil vzťahy s Izraelom, sprevádzal svoju dlhodobo ostrú protiizraelskú rétoriku intenzívnym obchodom so židovským štátom. Tiež spoločne podporovali Azerbajdžan v konflikte s Arménskom.

Tento rok si naklonil prezidenta Trumpa a súčasne vystupňoval rétorické útoky na Izrael aj diplomatickú podporu Hamasu. Tiež je najbližším spojencom nového islamistického režimu v Sýrii.

Ak by sa Turecku podarilo vyslať svojich vojakov do medzinárodnej stabilizačnej sily, čo Izrael nechce za žiadnu cenu pripustiť, získal by Hamas mocného spojenca priamo na mieste.

Tiež záleží na tom, ako bude konať Izrael. Zatiaľ jeho agresia všetkými smermi žne úspechy. Súčasne sa prehlbuje jeho medzinárodná izolácia a rozpadá podpora v americkej spoločnosti.

Ďalší vývoj ukáže, či Trumpov diplomatický úspech stojí na reálnom základe, na ktorom vyrastie nové usporiadanie popierajúce základné palestínske práva, alebo sa nakoniec presadí vývoj opačný, v ktorom, naopak, nebude miesto pre Izrael.