Orbán v Kremli rokoval o rope a plyne. Konfiškáciu ruských aktív odmieta

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prišiel v piatok do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V statuse na Facebooku avizoval, že témou rokovaní majú byť dodávky fosílnych palív, na ktoré Budapešť nedávno dostala výnimku z amerických sankcií.

„Idem, aby som zaistil dodávky energie pre Maďarsko na zimu a na budúci rok,“ vysvetlil Orbán dôvod svojej návštevy. Na otázku, či sa budú lídri zhovárať aj o mierových snahách v rámci vojny na Ukrajine, odpovedal, že tejto téme „sa dá len ťažko vyhnúť“.

Putin Orbánovi povedal, že by bol stále rád, aby sa konal „na neurčito odložený“ samit v Budapešti. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou ocenil „vyvážený“ prístup maďarského premiéra, ktorý potvrdil, že Rusko bolo vždy súčasťou maďarských energetických zdrojov „a ostane ňou aj do budúcnosti“.

Na schôdzke sa zúčastnil aj maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorý diskutoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Šéf maďarskej diplomacie po rozhovoroch vyhlásil, že vzťahy oboch krajín sú založené na „vzájomnom rešpekte“.

Rusko bude podľa Szijjártóa dodávať Maďarsku ropu a plyn podľa doterajšej platnej zmluvy. Minister tiež vyhlásil, že Budapešť „má suverénnu zahraničnú politiku“.

Ako kôl v plote

Budapešť si od začiatku vojny vo februári 2022 udržiava pragmatické vzťahy s Moskvou a otvorene prijíma investície z Číny, čo je základom kritiky zo strany Ukrajiny i Európskej únie. Tá argumentuje „narúšaním jednotného postupu“ európskej dvadsaťsedmičky.

Orbán sa však nenechal zahanbiť a začiatkom novembra kritizoval Západ za to, že pretrhal diplomatické väzby s Ruskom, v dôsledku čoho nie je schopný viesť dialóg s cieľom dosiahnutia mieru.

V auguste nepriamo vyzval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby tiež cestovali do Moskvy na rokovania s Putinom.

Maďarsko sa zviditeľnilo na stránkach svetových médií aj v októbri, keď sa malo stať dejiskom konania druhého samitu medzi Putinom a Trumpom. Obe strany, ktoré sa stretli v auguste na Aljaške, však plány na stretnutie odložili na neurčito.

Americký rezort financií navyše uvalil 22. októbra rozsiahle sankcie na energetické podniky Rosnefť a Lukoil, ktoré generujú príjmy z predaja fosílnych palív a sú základom na financovanie ruského štátu – a tým aj vojny na Ukrajine.

Orbánovi sa počas návštevy Trumpa v Bielom dome 7. novembra podarilo vyrokovať výnimku pre koncern MOL, ktorého súčasťou je aj spoločnosť Slovnaft. Po rokovaniach maďarský líder povedal, že výnimka zo sankcií je neobmedzená, Washington však reagoval, že je platná len jeden rok.

Energie sú pálčivou témou

Maďarský líder pred odchodom do Washingtonu pripomenul, že chce obnoviť diskusie o odloženom budapeštianskom samite medzi prezidentmi veľmocí. Na európskej úrovni kritizoval plánovaný hospodársky nástroj RePowerEU, ktorý mal pôvodne od 1. januára 2028 ukončiť všetky dodávky fosílnych palív z Ruska.

Nástroj sa stal terčom kritiky aj zo strany slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý však ešte v lete priznal, že jeho schválenie nie je možné blokovať, keďže naň stačí kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ. Blokoval preto prijatie 18. balíka protiruských sankcií, ktoré treba odhlasovať jednomyseľne.

V polovici júla dostala Bratislava od šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej zoznam záruk pre slovenské energetické odvetvie, v dôsledku čoho Fico svoje veto stiahol. Podobne sa zachoval aj pri schvaľovaní 19. sankčného balíka, pričom šéfovi Európskej rady Antóniovi Costovi povedal, že Slovensko potrebuje jasný plán zosúladenia klimatických cieľov a požiadaviek autopriemyslu a aj zabezpečenia cien elektrickej energie.

Zatiaľ posledný sankčný balík blokovalo aj Rakúsko, nakoniec ho však členské štáty schválili 23. októbra.

Konfiškácia ruského majetku vzbudzuje obavy aj na západe

Rusko má takmer 200 miliárd eur v aktívach uložených v belgickom zúčtovacom systéme Euroclear. Od začiatku vojny ich belgická vláda zmrazila, stále však generuje výnosy – práve tie sa mali podľa plánov Komisie aj skupiny G7 využiť na financovanie Ukrajiny, prípadne na jej povojnovú obnovu.

V decembri 2024 dostala Ukrajina miliardovú pôžičku krytú ruskými aktívami uloženými v USA. Európske istiny sa zatiaľ do Kyjeva nedostali a tento potenciálny krok sa okamžite stal terčom kritiky, a to nielen z Ruska.

Moskva možnú konfiškáciu aktív označuje termínom krádež, aj na Západe sa však čoraz častejšie ozývajú hlasy varujúce pred zhabaním ruského majetku. Dôvodom je strata dôvery v Európu ako prirodzený dôsledok tejto machinácie a zároveň ohrozenie investičného prostredia.

Belgický premiér Bart De Wever odmietol zhabanie 140 miliárd eur, ktoré plánovalo niekoľko členských štátov ešte minulý mesiac. Von der Leyenovej poslal vo štvrtok list, v ktorom Komisiu varoval, že konfiškácia ruského majetku by ohrozila mierové snahy.

Hovorca Komisie v piatok potvrdil prijatie De Weverovho listu, ktorého existenciu dovtedy uvádzal len britský denník Financial Times. V súvislosti s konfiškáciou podľa úradu prebiehajú „intenzívne diskusie“, ktoré zahŕňajú aj rozhovory s Belgickom.

„Máme plnú dôveru v naše právnické tímy, ktoré posudzujú situáciu v súvislosti s týmito aktívami,“ uzavrel hovorca.

Zasiahol aj Merz a slovinský premiér

K téme na spoločnej tlačovej konferencii vystúpili aj nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz a predseda slovinskej vlády Robert Golob. Kritizovali na nej Orbánov postup. Predstavitelia Únie podľa Merza „už roky poznajú postoj Viktora Orbána“, pričom pripomenul vlaňajšiu návštevu na začiatku maďarského predsedníctva Rady EÚ.

„Cestuje bez európskeho mandátu a bez konzultácie s nami,“ zdôraznil. V otázke zhabania ruských aktív Merz tradične vyjadril tvrdý protiruský postoj a vyhlásil, že považuje túto otázku „za čoraz naliehavejšiu“. 

„Ukrajina potrebuje našu podporu. Ruské útoky sa zintenzívňujú. Zima sa blíži, respektíve už tu je. A v tomto ohľade dúfam, že v rámci Európskej únie dospejeme k spoločnému riešeniu,“ dodal.

Golob doplnil, že zmrazené aktíva by sa mali využiť „na dosiahnutie mieru“ v takmer štvorročnej vojne. Maďarský premiér podľa neho „už nejaký čas nehrá s európskym tímom a táto návšteva sa odohráva v tomto kontexte“.

(reuters, sab)