Mesterová: Benešové dekréty sa používajú na vyvlastnenie aj dnes

Predsedníčka poslaneckého klubu hnutia Progresívne Slovensko Mesterová zvýraznila, že Progresívne Slovensko (PS) nenavrhuje rušenie takzvaných Benešových dekrétov ani ich otváranie. Akceptuje ich ako súčasť histórie a nášho právneho poriadku. Navrhuje, aby na ich právnom základe nevznikali nové právne skutočnosti a právna pochybnosť, kto vlastní majetok.

Sú to 80 rokov staré dokumenty, ktoré zasahujú práva vlastníkov nielen maďarskej, ale aj slovenskej národnosti. „V roku 2019 Štátny pozemkový fond podal 600 návrhov a vyvlastnil niekoľko hektárov pôdy v prospech štátu len s odkazom na tieto historické dokumenty,“ skonštatovala Mesterová.

Téma Benešových dekrétov podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) nikoho netrápi, sú súčasťou právneho systému v Česku, ako aj na Slovensku. Akceptovala ich aj EÚ. „Otvárate tému, ktorá môže vyústiť v to, že napríklad v prípade pozemkov, na ktorých stojí televízia alebo stoja domy, zrazu príde nejaký občan Maďarskej republiky a povie, že to patrí jemu a poďme sa vyrovnať,“ poznamenal minister. Tému považuje za uzavretú vec medzi Slovenskom a Maďarskom.

V súvislosti s dekrétmi ironicky poznamenal, že skratka PS „má znamenať Proti Slovensku, pretože takéto ohrozenie slovenského práva si nedovolila ani tá najtvrdšia iredenta“. Diskusnú kolegyňu varoval, aby sa v PS nehrali so žiadnou národnostnou kartou. Podľa jeho slov otváranie tejto historicky bolestivej otázky môže vážne narušiť slovensko-maďarské vzťahy, ktoré sú najlepšie za celé desaťročia.

Mesterová reagovala, že to pre kandidátov národniarov „asi nebol problém“, keď podľa nej tú istú tému pred prezidentskými voľbami využil prezident Peter Pellegrini. V uznesení parlamentu z roku 2007 sa podľa šéfky klubu progresívcov jasne stanovuje, že Benešove dekréty nesmú byť základom na nové právne skutočnosti.

To sa však podľa slov Mesterovej práve deje, konkrétne pri vyvlastňovaní pozemkov pod plánovanými diaľnicami či na trasách budúcej možnej kanalizácie. Tarabu obvinila, že mu hrozí prepadnutie eurofondov, v dôsledku čoho sa musí kabinet uchyľovať k vyvlastňovaniu.

Vicepremiér oponoval, že za chýbajúce prostriedky môže nominant progresívcov. Premiérovi Ľudovítovi Ódorovi, ktorý je dnes europoslanec za PS, prepadlo počas jeho vlády 430 miliónov eur na odkanalizovanie.

Taraba nechápe, na čo musí existovať pseudoúrad

Šéf envirorezortu prešiel k téme zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Podľa neho od počiatku existencie SR protispoločenskú činnosť vždy riešili Generálna prokuratúra SR, polícia a nezávislé súdy. „Takže nechápem, na čo musí existovať pseudoúrad, na ktorého čele stojí manželka zakladajúceho člena PS,“ dodal s odkazom na riaditeľku Zuzanu Dlugošovú.

Pripomenul prípad z roku 2023, keď nastupoval na ministerstvo. Podľa vlastných slov objavil ako „chránenú osobu“ riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia Jána Jenča. „Tak som sa potešil, že asi nahlásil protispoločenskú činnosť u svojho nadriadeného,“ pokračoval s odvolaním sa na svojho predchodcu Jána Budaja.

„A nakoniec sa zistilo, že nahlásil protispoločenskú činnosť u nejakého súkromného advokáta, s ktorým nebol v žiadnom pracovnom vzťahu,“ vyhlásil.

Mesterová oponovala, že existencia protikorupčných inštitúcií je podmienkou, ktorú vyžaduje Európska únia. To Taraba „zhodil zo stola“ s tým, že predstavitelia EÚ sa už „ukázali“. „Pamätáte si pána Reyndersa?“ začal vicepremiér s odkazom na bývalého eurokomisára pre spravodlivosť. „Ten na každej návšteve Slovenska chodil do centrály PS a vysvetľoval, čo je korupcia, a viete, ako dopadol? Obvinili ho z prania špinavých peňazí,“ dodal.

Kto kde napokon skončil

Podobným príkladom ako manželstvo Dlugošovej je podľa Mesterovej fakt, že na čele Slovenskej informačnej služby stojí syn obžalovaného poslanca strany Smer Tibora Gašpara. Taraba priznal, že osobne to považuje za problém, hoci premiér má právo nominovať na post šéfa kohokoľvek. „Z môjho pohľadu takáto forma prepojení do bezpečnostných zložiek nepatrí. Nepatrí nikam.“

Dodal však, že to poukazuje, do akej miery bol bezpečnostný aparát „prelezený“ nominantmi progresívcov, ktorí sa dovtedy tvárili ako nestranní. „Mne sa páči, ako sa tvárite, že všetci boli nestrannými odborníkmi, a zrazu pán Hamran skončil v SaS, pán Spišiak je poslancom PS, Ódor je šéfom PS v europarlamente,“ vymenoval Taraba.

V súvislosti s aktivistickým rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ktorý Poľsku nanútil „manželstvo“ dvoch mužov na základe „voľného pobytu“ a „ochrany súkromného a rodinného života“, Taraba vyhlásil, že to je presne dôvod, pre ktorý koalícia prijala návrh novely Ústavy SR. Mesterová, naopak, argumentovala „ochranou manželstva“ vo všetkých členských štátoch.

Ako je to s Istrochemom

Diskutujúci sa dotkli aj témy sanácie envirozáťaže Istrochemu v Bratislave. Minister životného prostredia to označil za pseudotému a pripomenul, že pre nekonanie jeho predchodcov v prípade Istrochemu podal podnet na generálnu prokuratúru.

„Nejdeme nič čistiť, ideme spraviť to, čo mali v 2016 spraviť moji predchodcovia, a to len určiť, ktoré ministerstvo je za túto vec zodpovedné,“ poznamenal Taraba s tým, že v tejto veci musí konať na základe rozhodnutia okresného úradu (OÚ).

Mesterová reagovala, že rozhodnutie z roku 2016 rozhoduje len o jednej štvrtine celej envirozáťaže. Ďalšie tri rozhodnutia vydali v roku 2025. „Vy ako minister by ste mali konať v prvom rade vo verejnom záujme a napadnúť tieto uznesenia OÚ, aby bolo nesporné, že SR túto povinnosť má,“ povedala.

Podľa poslankyne PS je takisto sporné, či český podnikateľ Andrej Babiš splnil pri Istrocheme podmienky privatizačnej zmluvy.

(ta3, sab, tasr)