O dôvere vláde sa môže hlasovať už na aktuálnej schôdzi, vyhlásil Richter
Je možné, že k hlasovaniu dôjde už na aktuálnej schôdzi Národnej rady, uviedol v nedeľnej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 predseda poslaneckého klubu najsilnejšej vládnej strany Smer Ján Richter.
Pred týždňom skončila vláde dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Jednou z nich je aj povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery. „Pokiaľ dobre viem, ústava presne nehovorí, či to má byť na druhý deň alebo do akého obdobia. Ale ani naším záujmom asi nie je tieto veci zbytočne predlžovať a naťahovať. Ja reálne predpokladám, že sa môže stať, že to bude ešte na tejto schôdzi,“ vyhlásil Richter.
Konkrétna forma môže byť podľa neho rôzna. Premiér Robert Fico (Smer) môže spojiť žiadosť o dôveru s konkrétnym vládnym návrhom zákona. Prípadne s hlasovaním o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý je zaradený na aktuálnu schôdzu parlamentu. Termínovaný je na stredu (3. decembra) popoludní.
Podľa Gröhlinga je to zbabelosť
Predseda poslaneckého klubu opozičnej SaS Branislav Gröhling si myslí, že žiadosť o vyslovenie dôvery vláde sa spojí s nejakým iným návrhom, čo však nepovažuje za správne.
„Ak to premiér s niečím spojí, tak je to vyslovene iba zbabelosť. Pretože si nie je istý, že by dostal dôveru vláde, pretože sú tak rozhádaní a majú také problémy... Takže nemajú odvahu, aby prišli samostatne s takýmto návrhom do parlamentu,“ myslí si opozičný poslanec.
Avizoval, že ak bude vláda žiadosť o vyslovenie dôvery odkladať alebo zvolí nevhodný postup, opozícia sa obráti na Ústavný súd SR. Rovnako sa podľa neho pripravujú aj iné podania. Dôvodom môže byť napríklad dlhodobé odkladanie rokovania o opozičných návrhoch na vyslovenie nedôvery jednotlivým ministrom aj celej vláde
„Uvidíme, či napríklad nebudú odvolávania jednotlivých ministrov zasa posunuté v čase. Ja si myslím, že tam je už základ toho, aby sme sa obrátili aj na ústavný súd, pretože nemôžete rok čakať na to, aby ste vyslovili tie pochybenia pri jednotlivých ministroch,“ argumentoval Gröhling.
Spájanie úradov od nového roka
Je aj v rukách opozície, či parlament stihne o týchto návrhoch rokovať na aktuálnej schôdzi, upozornil Richter. Pripomenul, že už týždeň trvá rozprava o zmenách okolo Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a je možné, že bude trvať ešte ďalší týždeň.
„Každá jedna schôdza má nejaký časový predpoklad. Vždy o týždeň to predlžujeme, aj teraz to predpokladám, no o dva týždne už nemôžeme, lebo by sme tu skutočne sedeli aj cez Vianoce,“ dodal.
Richter vyhlásil, že zmena štatútu ÚOO a spojenie s niektorými zložkami ministerstva spravodlivosti nie je jediným plánovaným spájaním pod gesciou tejto vlády.
„Od nového roka chystáme spájanie viacerých úradov, najmä z dôvodu konsolidácie,“ povedal exminister práce v relácii O 5 minút 12. Úrady, ktoré majú v agende ochranu osobných údajov, sa majú spájať tiež, dodal.
Gröhling reagoval, že ide o „zrušenie“ úradu v reakcii na nekontrolovanie elektronickej schránky ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), hoci v jednej vete priznal, že tento návrh prišiel neskôr a v skutočnosti to nesúvisí.
Obaja diskutéri sa zhodli, že opätovné otvorenie otázky takzvaných Benešových dekrétov len prehlbuje spoločenskú polarizáciu. Gröhling vysvetlil, že ide o prameň slovenského práva starý 80 rokov a namiesto otvárania kontroverzných kapitol dejín treba spoločnosť, naopak, upokojiť. „Ľudia reagujú hneď na prvú,“ uzavrel predseda strany a klubu.
„Je to pokračovanie politiky ‚čím horšie, tým lepšie‘,“ doplnil Richter s tým, že zo strany hnutia Progresívne Slovensko ide o „snahu o získanie hlasov maďarsky hovoriaceho voliča“. Pýtal sa, prečo túto otázku neotvorila prezidentka Zuzana Čaputová ako „bývalá podpredsedníčka PS“.
(tasr, stvr, sab)