Koľko je na svete palestínskych prezidentov?

Záujemcovia o tému Blízkeho východu iste poznajú meno Mahmúd Abbás. Je politickým a administratívnym lídrom zoskupenia s názvom Palestínska samospráva, ktoré vystupuje na medzinárodnom poli ako palestínsky národný štát.

Je pravdou, že otázka z nadpisu je mierne zavádzajúca, pýta sa totiž na prezidentov „palestínskeho pôvodu“. A tých je rozhodne viac – a stále pribúdajú.

Palestínska diaspóra

Za neoficiálny počiatok emigrácie arabského obyvateľstva sa považuje akási občianska vojna medzi kresťanskými a drúzskymi milíciami v roku 1860. Od tohto roku pravidelne opúšťajú Blízky východ desaťtisíce ľudí, po vzniku Izraela v roku 1948 tieto počty stúpli na státisíce.

Len do susedného Libanonu ušlo po prvej izraelsko-libanonskej vojne približne pol milióna pôvodných obyvateľov Palestíny – teda územia medzi pohorím Antilibanon na severe, riekou Jordán na východe, Negevskou púšťou na juhu a Stredozemným morom na západe.

Celkový počet vysídlených osôb sa v súčasnosti odhaduje na 750-tisíc, ich potomkovia majú spoločnú identitu a status utečenca – toto je základom identity „Palestínčanov“. Dôkazom toho sú aj životopisy predstaviteľov palestínskeho odporu. Mnoho z nich sa narodilo „v utečeneckom tábore“ rodičom, ktorých „vyhnala z domovov izraelská agresia“.

Dnes žije v diaspóre asi šesť miliónov Palestínčanov, pričom jednou z krajín s najvyšším počtom týchto „potomkov utečencov“ je paradoxne juhoamerické Čile, kde ich žije približne 500-tisíc.

Desiatky tisíc ďalších Palestínčanov žijú v rôznych krajinách Latinskej Ameriky, predovšetkým v centrálnej časti. Honduras má približne 250-tisíc obyvateľov palestínskej národnosti, Guatemala asi 200-tisíc, Mexiko odhadom 120-tisíc, Salvádor približne 70-tisíc.

Imigranti von, Palestínčania dnu

Od konca studenej vojny vzrástol počet latinskoamerických migrantov do USA odhadom na 25 miliónov. Štatistiky ministerstva vnútornej bezpečnosti (DHS) uvádzajú, že 40-percentný podiel tohto nárastu má na svedomí prirodzený prírastok (deti migrantov). Asi polovica z týchto 25 miliónov prišla nelegálne.

V druhom funkčnom období prezidenta USA Donalda Trumpa klesli vstupy do krajiny na čísla blízke nule. Migranti, ktorí v Spojených štátoch bývajú, sú vystavení hrozbe deportácií. Napriek tomu sú tieto masívne počty ľudí stále prítomné. Dá sa teda povedať, že Latinská Amerika sa vyprázdňuje.

Palestínska diaspóra tento odlev ľudí svojím množstvom zrejme tak skoro nevyrovná, preto je prekvapujúci vývoj, aký sme sledovali v krajinách ako Salvádor či v súčasnosti Honduras. Krajina pomenovaná po Ježišovi Kristovi má približne šesť miliónov obyvateľov, z toho len 70-tisíc z nich je palestínskeho pôvodu.

Salvádorský prezident Nayib Bukele je od svojho prvého zvolenia v roku 2019 Trumpovým spoľahlivým spojencom. Neraz vystupoval na konzervatívnej konferencii CPAC, ponúkol svoje protiteroristické väzenie CECOT na „ubytovanie“ členov gangu MS-13 deportovaných z USA a v novembri navýšil štátne rezervy kryptomeny bitcoin na 7 500 BTC.

Jeho starí rodičia z otcovej strany boli palestínski kresťania, ktorí prišli z miest Jeruzalem a Betlehem. Jeho otec Armando Bukele Kattán neskôr prestúpil na islam, matka Olga Marína Martínez pochádza zo zväzku katolíčky a pravoslávneho kresťana.

Palestínsku identitu okrem mena Nayib (z arabského Najib – vznešený) potvrdzujú aj mená jeho bratov: Karim Alberto, Yusef Alí a Ibrajim António.

Podobná situácia nastala minulý mesiac v susednom Hondurase. Končiaca ľavicová prezidentka Xíomara Castrová vo voľbách podporila svoju spolustraníčku Rixi Moncadovú, tá však v sčítaní hlasov získala len o niečo viac ako 19 percent hlasov. Umiestnila sa tak na treťom mieste, pričom ju predbehli dvaja Palestínčania.

Pravicový kandidát Nasry Asfura a centrista Salvádor Nasralla zaznamenali v dňoch tesne po voľbách takmer rovnaký počet hlasov s miernym náskokom druhého menovaného. Vo štvrtok ho však konzervatívec s Trumpovou podporou predbehol a po spočítaní 89,3 percenta hlasov je považovaný za kandidáta na víťaza.

Bez ohľadu na záver ústrednej volebnej komisie – ktorú Nasralla vyzval na vyšetrenie nezrovnalostí – sa budúcim prezidentom Hondurasu stane etnický Palestínčan. Voľby v tejto stredoamerickej krajine sú jednokolové, a teda víťaz hlasovania z 30. novembra automaticky nastúpi na post hlavy štátu.