Minister preto avizoval, že nastavenie podpôr v strategickom pláne sa bude meniť v prospech špeciálnej výroby, najmä prostredníctvom sektorových intervencií. Zdôraznil aj potrebu investícií do potravinárstva, pretože bez pridanej hodnoty ostáva slovenské poľnohospodárstvo „závislé na výkupe suroviny“.
Takáč zároveň pripomenul aj jeden z najdlhšie zanedbávaných problémov, ktorými sú závlahy. Na Slovensku existujú tisíce kilometrov infraštruktúry, ktorá dnes nefunguje alebo je v havarijnom stave. „Máme dostatok vody, ale nevieme ju využiť,“ upozornil. Podľa ministra je čas na spoločný plán štátu a súkromného sektora, podporený aj európskymi zdrojmi.
Bez systémových zmien sa odvetvie neposunie
Jozef Šumichrast zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) ocenil, že sa seminár koná v čase, keď Slovensko prechádza z Programu rozvoja vidieka do druhej polovice Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podľa neho je práve teraz potrebná intenzívna koordinácia sektorov, najmä ak sa pripravuje nový finančný rámec po roku 2028.
Zároveň upozornil na problémy, ktoré sa zhoršujú rýchlejšie, než stíhajú prichádzať riešenia. A to najmä pre šírenie chorôb viniča, ako je zlaté žltnutie. „Tých problémov je veľa, ale musíme hovoriť aj o pozitívach,“ dodal s tým, že cieľom podobných stretnutí je nielen pomenovať riziká, ale aj udržať motiváciu pokračovať v náročných odvetviach.
Podpredseda SPPK Emil Macho otvoril tému, ktorá zaznieva v sektore už dlho, no zriedka naplno v médiách. „Ilúzia, že obchodné reťazce zaplnia malí farmári, je na Slovensku nereálna,“ zdôraznil Macho s dôvetkom, že iba veľkí producenti zeleniny a ovocia sú tí, ktorí dokážu zabezpečiť stabilné objemy a konkurencieschopné ceny. Malí farmári majú mať miesto v regionálnych a priamych predajoch, nie v masovom zásobovaní.
Pri vinárstve zase zdôraznil cestu kvality, regionality a prepojenia s cestovným ruchom. To je podľa neho model, ktorý sa osvedčil aj v zahraničí.
Bez vzdelania a výskumu sa inovácie nerozbehnú
Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) Klaudia Halászová pripomenula, že bez moderného vzdelávania a výskumu sektor nebude mať personál ani inovácie. SPU preto aktualizuje študijné programy vrátane výučby v angličtine, a posilňuje spoluprácu s pestovateľskými zväzmi.
„Potrebujeme mladých odborníkov,“ povedala, pričom upozornila, že ide o problém naprieč všetkými segmentmi záhradníctva.
Výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková označila situáciu vo vinárstve za najkritickejšiu za posledné polstoročie. Klesá spotreba vína, rastú náklady a škodcovia ničia vinohrady. Preto bolo pre sektor dôležité potvrdenie, že ministerstvo bude hľadať spôsoby, ako ho podporovať aj po roku 2028, keď EÚ prestane poskytovať povinné schémy.
Zástupca ovocinárov Peter Turlík zasa pripomenul, že slovenskí ovocinári dokážu dostať až 95 percent produkcie do obchodných reťazcov, čo je v európskom kontexte nadpriemerný výsledok. Napriek tomu bude nutné investovať do obnovy sadov, keďže domáca sebestačnosť sa pohybuje len na úrovni 50 až 60 percent.
Špeciálna rastlinná výroba nie je minulosť, ale budúcnosť poľnohospodárstva
Seminár tak okrem súpisu problémov prináša aj jasný odkaz. Slovensko musí prestať odkladať rozhodnutia o smerovaní poľnohospodárstva. Špeciálna rastlinná výroba už nie je „doplnkom“ veľkého poľa, ale strategickým odvetvím pre trh, krajinu aj pre potravinovú bezpečnosť.
Ak chce Slovensko o desať rokov jesť vlastnú zeleninu, ovocie a piť domáce víno, musí začať konať teraz. Investovať do závlah, obnovovať pôdu, podporovať producentov, hľadať pracovnú silu a staviť na kvalitu tam, kde objemy nebudú stačiť.
