Regulátori sa budú dostávať do čoraz väčšej dilemy, keď prínos k zdraviu bude nejasný a náklady vysoké. Napríklad v prípade mikroplastov.
V súčasnosti je dokázané, že do ľudského tela sa dostávajú z okolitého prostredia mikro- a nanočastice plastov vdychovaním, prehĺtaním a dokonca aj cez pokožku. Na odpovediach na otázky, koľko ich je, odkiaľ sú a čo spôsobujú, veda ešte len usilovne pracuje.
Existuje silné podozrenie, že mikroplasty v krvnom obehu zvyšujú riziko infarktov a cievnych príhod prostredníctvom zápalových procesov a oxidačného stresu. Je potvrdené, že dokážu prekonať mozgovo-krvnú bariéru [špecializovaná ochranná bunková bariéra medzi krvou a mozgovým tkanivom, pozn. red.], a je podozrenie, že prispievajú k neurodegeneratívnym ochoreniam. Skúmajú sa aj možné negatívne efekty na pľúca či imunitný systém.
Po mikroplastoch preto pokukujú aj regulátori. V októbri tohto roka vydala EFSA – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín – prehľad analýz zameraných na uvoľňovanie mikroplastov z potravinových obalov. Z viac ako 1 700 publikácií vybrala 122 najrelevantnejších, ktoré podrobila detailnejšiemu skúmaniu.
Jej záver bol vcelku kritický: „Mnoho publikácií je ovplyvnených metodologickými nedostatkami v testovacích podmienkach v príprave vzoriek a nedostatkami v spoľahlivosti analytických údajov s následkom častého nesprávneho identifikovania a nesprávneho počítania.“
