Slovensku sa nepozdáva rozpočet EÚ. Fico sa obáva finančných trestov za iný názor

Po rokovaní premiéra Roberta Fica s eurokomisárom pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu Piotrom Serafinom v utorok spoločne predstúpili pred médiá a predstavili základné parametre pripravovaného viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 až 2034.

Komisia navrhuje historicky najväčší sedemročný rozpočet EÚ v objeme približne dva bilióny eur. Pre Slovensko vyčlenila takmer 20 miliárd eur, čo je nárast oproti súčasnému finančnému rámcu na roky 2021 až 2027.

Fico tento návrh privítal, no zároveň upozornil, že krajina má niekoľko zásadných výhrad. Zdôraznil, že rokovania sú len na začiatku, no časová os je pevná. Dohoda medzi členskými štátmi musí padnúť už v roku 2026, aby sa rozpočet stihol technicky pripraviť.

Menej peňazí na súdržnosť, spory o poľnohospodárstvo

Najzásadnejším problémom pre Slovensko je podľa premiéra návrh Európskej komisie znížiť financie na kohéznu politiku, ktorá slúži na vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi členskými štátmi. Pre štáty strednej a východnej Európy ide o kľúčový nástroj, ktorý tvorí podstatnú časť ich čerpania z rozpočtu EÚ.

„Komisia navrhuje menej peňazí na politiku súdržnosti, čo je pre Slovensko neakceptovateľné,“ vyhlásil Fico. Pripomenul, že Slovensko je súčasťou takzvanej „skupiny priateľov kohézie“, ktorá bude v ďalších mesiacoch spoločne presadzovať zachovanie silnej kohéznej politiky.

Druhou spornou oblasťou je podľa neho návrh na zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike. Fico tvrdí, že niektoré mechanizmy by mohli poškodiť krajiny, v ktorých prevládajú veľké poľnohospodárske podniky typické pre Slovensko.

„Nemôžeme akceptovať, aby štáty postavené na veľkých farmách boli trestané za svoju štruktúru poľnohospodárstva,“ objasnil premiér. Slovensko podľa neho bude požadovať, aby reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky reflektovali odlišné národné podmienky.

Obavy z možného krátenia eurofondov

Významnou témou rokovania bola aj otázka takzvanej kondicionality, teda mechanizmu, ktorý umožňuje EÚ obmedziť čerpanie eurofondov v prípade, že členský štát porušuje zásady právneho štátu alebo základné práva.

Fico vyjadril obavy z možného zneužívania tohto nástroja. „Bol by som nerád, keby sa kondicionalita zmenila na politický nástroj, ktorým sa budú štátom obmedzovať peniaze len preto, že majú iný názor.“ Podľa premiéra Slovensko plánuje túto tému otvoriť aj na decembrovom summite EÚ, kde sa očakáva intenzívna debata o jednotlivých prvkoch budúceho rozpočtu.

Slovensko odmieta urýchlenú konfiškáciu zmrazených ruských aktív

Ďalším bodom diskusie s komisárom Serafinom bola otázka využitia zmrazených ruských aktív v hodnote približne 140 miliárd eur. Tieto zdroje chce časť členských štátov použiť na podporu Ukrajiny alebo jej povojnovú obnovu.

Slovensko však podľa Fica odmieta podporiť akýkoľvek mechanizmus, ktorý by viedol k urýchlenej konfiškácii aktív pred dosiahnutím mierovej dohody. „Vláda Slovenskej republiky nebude podporovať riešenie, ktoré by mohlo zmariť prípravu mierového procesu,“ zdôraznil premiér. Dodal, že po uzavretí prípadnej mierovej dohody by Slovensko bolo pripravené rokovať o použití týchto aktív na obnovu Ukrajiny.

Vlastné príjmy EÚ a možné dane

Na otázku médií o potenciálnych celoeurópskych daniach Fico reagoval iba všeobecne. Pripustil, že súčasťou nového rozpočtu majú byť aj vlastné príjmy EÚ, no uviedol, že o detailoch zatiaľ s komisárom nerokovali. Diskusie o možných európskych daniach, napríklad uhlíkovej alebo digitálnej, zostávajú otvorené.

Premiér zároveň priznal, že rokovania o prerozdelení dvoch biliónov eur budú mimoriadne náročné. Kritiku vyjadril aj voči Európskemu parlamentu, ktorý už skôr vyzval Komisiu na prepracovanie návrhu rozpočtu. Podľa Fica môže postup europoslancov celý proces ešte viac skomplikovať. „Nikto z nás nemá záujem blokovať dohodu, ale čakajú nás mimoriadne ťažké rokovania,“ skonštatoval.

Napriek tomu Fico tvrdí, že vláda má jasne stanovené priority a cieľom je zabezpečiť, aby Slovensko v rokoch 2028 až 2034 využilo svoj finančný rámec čo najefektívnejšie. Zároveň chce vyrokovať podmienky, ktoré budú stabilné aj pre vládu, ktorá nastúpi po parlamentných voľbách v roku 2027.