Postup vlády pri zmene Úradu na ochranu oznamovateľov označil Mazák za detinskú snahu o pomstu

Rezort vnútra navrhuje transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Pod jednu inštitúciu sa má prvýkrát sústrediť agenda ochrany oznamovateľov aj odškodňovania obetí trestných činov, ktorú doteraz spravovalo ministerstvo spravodlivosti. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že vznik novej inštitúcie má odstrániť fragmentáciu súčasného systému, v ktorom niekoľko orgánov rieši jednotlivé prvky ochrany ohrozených osôb. Podľa rezortu má zjednotenie kompetencií zvýšiť efektivitu, skrátiť reakčné časy a posilniť ochranu práv obetí aj oznamovateľov.

Argumentuje tým, že súčasný model rozdelený medzi viaceré orgány oslabuje garancie práv obetí trestných činov a znižuje účinnosť ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Nové pravidlá pre posudzovanie ochrany oznamovateľov

Návrh zákona prináša aj viacero zásahov do mechanizmu poskytovania ochrany chráneným oznamovateľom. Kľúčovou zmenou je možnosť zamestnávateľa do 15 dní od doručenia rozhodnutia o poskytnutí ochrany požiadať správny orgán alebo prokuratúru o jeho preskúmanie.

V súčasnosti takúto možnosť má len samotný oznamovateľ, ktorému ochrana poskytnutá nebola. Ministerstvo tvrdí, že úprava má zaviesť rovnováhu medzi právami oznamovateľov a zamestnávateľov.

Zamestnávateľ má získať aj nové oprávnenie žiadať pravidelnú revíziu opodstatnenosti trvania poskytnutej ochrany. Rezort vnútra poukazuje na to, že existujúca právna úprava nezohľadňuje časový odstup od pôvodného rozhodnutia, a ochrana tak môže trvať mesiace či roky bez ohľadu na aktuálne okolnosti. Preskúmanie by bolo možné žiadať opakovane, avšak najskôr po šiestich mesiacoch od predchádzajúcej žiadosti.

Nový zákon zároveň spresňuje, že ochrana sa má poskytovať len na základe oznámenia súvisiaceho s činnosťou daného zamestnávateľa. Podľa rezortu by opačný model nespravodlivo obmedzoval zamestnávateľov pre konanie osôb, ktoré s ich činnosťou nesúvisí.

Návrh okrem toho počíta s tým, že prokurátor alebo správny orgán bude môcť za splnenia presne definovaných podmienok rozhodnutie o poskytnutí ochrany aj zrušiť. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Bratislavou prešiel protest

Súbežne s parlamentnou rozpravou sa v Bratislave konal protestný pochod proti zániku Úradu na ochranu oznamovateľov. Zhromaždenie zorganizovali mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a Via Iuris.

Protest sa začal na Námestí slobody a pokračoval smerom k budove parlamentu, kde poslanci riešili legislatívny návrh. Podľa organizátorov ide o zásah, ktorý môže oslabiť ochranu oznamovateľov korupcie a otvoriť priestor pre rast korupčného prostredia na Slovensku.

Protivládny pochod sprevádzali aj hudobné vystúpenia, o atmosféru sa postaral folklórny súbor Muzička so skladbami Nebojím sa pána a Na Kráľovej Holi. Demonštranti skandovali heslá, ktorými vyjadrovali nesúhlas s legislatívnym postupom vlády.

Moderátori Zuzana Wienk a Martin Suchý z pódia tvrdili, že vláda namiesto riešenia skutočných problémov oslabuje nezávislý úrad, ktorý chráni oznamovateľov korupcie a podľa ich slov „držal chrbát stovkám odvážnych“.

Poslanci, bojujte s podvodníkmi, nie s oznamovateľmi

S prejavmi na zhromaždení vystúpili osobnosti rôznych profesií. Hlavná ekonómka košickej záchrannej služby Mária Koránová, sama dlhoročná oznamovateľka, uviedla, že na Slovensku je viac ako sto ľudí chránených v súvislosti s oznamovaním nezákonnej činnosti.

Dodala, že hoci pre svoju angažovanosť môže prísť o prácu, „nikdy jej nezoberú právo povedať pravdu“. Vyhlásila, že oznamovatelia nie sú nepriatelia štátu, ale bojujú aj za tých, ktorí ich kritizujú.

Investigatívny novinár Marek Vagovič z denníka Postoj kritizoval postup vládnej koalície. Obvinil ju z pokusov zabezpečiť si beztrestnosť a označil rušenie úradu za súčasť širšieho trendu likvidácie inštitúcií, ktoré môžu kontrolovať moc.

Tvrdil, že vláda hádže vinu za problémy na novinárov a mimovládne organizácie, pretože jej stojí v ceste pri odhaľovaní korupcie. Zároveň uistil, že investigatívni novinári neodídu zo scény a „budú stáť vláde za chrbtom“.

Robíme to preto, aby sme sa jedného dňa nehanbili

Vystúpila aj herečka Henrieta Mičkovicová, podľa ktorej sa Slovensko nachádza v „neľahkej dobe“, v ktorej je dôležité povedať pravdu. Upozornila, že mlčanie verejnosti by mohlo jedného dňa viesť k pocitu hanby. Podľa nej je odmietanie pravdy zo strany politikov dôsledkom toho, že „sa ťažko dementuje“.

Predsedníčka českej protikorupčnej neziskovej organizácie Oživení Šárka Zvěřina Trunkátová uviedla, že v Česku podobný nezávislý úrad na ochranu oznamovateľov nemajú, a preto vznik takéhoto úradu na Slovensku vnímajú ako najprogresívnejší krok v regióne. Kritizovala spôsob, akým chce slovenská vláda úrad zrušiť, a verejne podporila jeho predsedníčku Zuzanu Dlugošovú.

Riaditeľ pražskej kancelárie Reportérov bez hraníc Pavol Szalai označil postup vlády za „hulvátsky pokus eliminovať úrad, ktorý stojí na strane zákona“. Uviedol, že už počas svojej úradníckej práce sa stretával s tlakom spracovávať pochybné zákazky, a preto podľa neho existuje silná potreba nezávislej inštitúcie, ktorá oznamovateľov chráni. Zdôraznil, že spoločnosť by sa nemala nechať umlčať.

Návrh nemá legálny podklad

Ostrý tón zvolil aj emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák. Hovoril o „brutálnom útoku na úrad, ktorý je vinný iba tým, že si plní svoje zákonné povinnosti“.

Postup vlády označil za detinskú snahu o pomstu a za akt, ktorý nemá právny základ. Podľa Mazáka ide o signál, že navrhovatelia zákona pohŕdajú vlastným štátom a chcú demonštrovať svoju moc aj na úkor nezávislosti verejných inštitúcií.

Ministerstvo vnútra naopak tvrdí, že návrh reaguje na aplikačné problémy súčasného zákona, najmä na nedostatočné právne postavenie zamestnávateľa v procesoch týkajúcich sa ochrany oznamovateľa. Rezort presadzuje, že nová právna úprava má poskytnúť vyváženejší rámec, ktorý bude zohľadňovať nielen ochranu oznamovateľa, ale aj práva tých, ktorých sa jeho oznámenia dotýkajú.

Návrh zákona teraz smeruje v slovenskom parlamente do druhého čítania, v ktorom ho môžu poslanci podrobnejšie pripomienkovať a navrhovať úpravy.

Ak legislatíva prejde, doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov zanikne a jeho kompetencie preberie nová inštitúcia s rozšíreným pôsobením. Zákon má nadobudnúť účinnosť okamžite po vyhlásení.

(mja, tasr)