Trump pritom tentokrát vytiahol najťažší kaliber americkej zahraničnej politiky, keď do hry zapojil ukrajinské protikorupčné úrady, aby ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pomkol k realistickému chápaniu situácie. Špeciálne úrady polície a prokuratúry, ktoré sú pod kontrolou Američanov, chytili pod krk najbližších Zelenského ľudí (Mindič a následne Jermak). Zelenského tým de facto odstrelil a znemožnil mu akúkoľvek politickú budúcnosť.
Krátko nato sa opäť začalo skloňovať meno bývalého vrchného generála armády Valerija Zalužného, ktorého pred poldruha rokom Zelenskyj odvolal preto, lebo Zalužnyj mal realistický pohľad na vývoj bojov, čo bola kardinálna chyba, ktorá sa vtedy neodpúšťala ani v ukrajinskom politickom velení, ani na Západe.
Zalužnyj bol napríklad skeptický voči ukrajinskej protiofenzíve v lete 2023. Vedel totiž, že Ukrajina tam príde o najlepšiu časť svojej armády, čo jej znemožní dlhodobú obranu a jej pád sa v takejto zdecimovanej podobe zavŕši, respektíve stane sa len otázkou času. Podobný názor mal aj na bránenie Avdijivky a Bachmutu.
Západným propagandistom je Ukrajina ukradnutá
Ak ste vtedy pochybovali o úspechu ofenzívy, do ktorej bolo potrebné stoj čo stoj vyštartovať hlavou proti múru, boli ste predsa Putinov propagandista.
A ak ste to robili s ohľadom na Ukrajinu?
To je vedľajšie, západným propagandistom je Ukrajina predsa ukradnutá. Podstatné je, aby sa Rusom spôsobovali straty, nie to, že pritom zbytočne padnú desaťtisíce ukrajinských vojakov.
Ostatne, aféra „Discord papers“ s uniknutými dokumentmi ukázala, že aj v USA vedeli, že protiofenzíva bude neúspešná a skončí sa skôr katastrofou ako znovudobytím Krymu, ako vtedy hlásali dezorientované, dezinformačné, fakticky protiukrajinské kanály (u nás sú to hlavné médiá a politici stojaci „na správnej strane dejín“).
Amerika nemá záujem o predlžovanie vojny
Niečo podobné sledujeme aj dnes, ale s tým rozdielom, že USA už nemajú záujem na pokračovaní vojny. Spravodajské informácie hovoria o tom, že ukrajinská armáda sa láme na všetkých kľúčových miestach frontu, a preto treba nakopnúť snahy o ukončenie vojny diplomatickými metódami.
Zelenskyj sa mal sám snažiť o oživenie amerického záujmu o mierové rokovania, s týmto zámerom cestoval do Turecka. Verejne vyhlásil, že prioritou Ukrajiny je urobiť všetko pre ukončenie vojny.
Lenže akýkoľvek pokus o realistické mierové podmienky nevyhnutne naráža na zviazanosť zo strany Zelenského, ktorý sa dnes už nezodpovedá Ukrajine, ale banderovským klanom okolo seba, ktoré sa aj vďaka dlhodobej podpore USA stali kľúčovým politickým činiteľom na Ukrajine.
Svoju určujúcu rolu zohrali takmer v každom fatálnom rozhodnutí Ukrajiny od roku 2014 – a spoločne viedli ku kolosálnej tragédii.
Fašisti za chrbtom Zelenského
Svoju úlohu zohrávajú aj dnes. Zelenskyj nesmie uzavrieť mier s Ruskom a odstúpiť mu časť územia ani vtedy, keby to bola jediná nádej na záchranu Ukrajiny. Ak by to urobil, zlikvidovali by ho jeho vlastní.
Také sú dôsledky dlhodobej podpory fašistov. Ukrajinský ľud a jeho záujem je až na druhom mieste, vlastne už ani na druhom nie. Ktovie, či záujem Ukrajiny ešte vôbec niekto mocný berie vážne.
Američania nemajú problém podporovať moslimských teroristov (Sýria a podobne), pokiaľ im pomôžu zvrhnúť režim v krajine, ktorú si zaumienili ovládnuť. Dokonca aj na Blízkom východe, kde sa v roku 2001 rozhodli započať sériu zničujúcich a dlhodobo nikam nevedúcich vojen práve pre hrozbu moslimského terorizmu.
Nemôže nás teda prekvapovať, ak na Ukrajine podporovali najmä tento nacionalistický prvok a politikov s nenávistným a nekompromisným postojom k Rusku. Na rozdiel od väčšiny ukrajinského ľudu mali spoločný záujem s americkými jastrabmi – oslabovať Rusko aj za cenu veľkej vojny a zničenia Ukrajiny.
Ako to pri takýchto pochabých „stratégiách“ býva, plán sa napokon obráti proti svojim autorom. Americký prezident dnes od Zelenského očakáva ústupky, ktoré práve pre extrémistov okolo seba nesmie urobiť.
Každá nádej na mier musí byť v zárodku zlikvidovaná
Keď sa kdesi zjaví nejaká mierová nádej, okamžite príde európska protiofenzíva.
Model funguje takto: na začiatku mala Ukrajina bojovať až do víťazného konca, hoci to bola fantazmagória. Takýmto naratívom o víťaziacej Ukrajine sa kŕmila aj vernosť na Západe.
Nesmela odovzdať žiadne časti územia. Keď ich začala strácať a prehrávala, bola zrazu ochotná odovzdať časť z nich. Ale už bolo neskoro, lebo Rusi medzitým postúpili. Ani vtedy však nebola ochotná uzavrieť realistický mier. Medzičasom USA stratili s Ukrajinou trpezlivosť a okyptená a zdevastovaná Ukrajina, závislá od západného financovania, čoskoro príde o dary aj od zadlžených Európanov.
Netreba hádam dodávať, že každým dňom vojny navyše sa nielen ruské hranice približujú k nám (a hrozí, že po prelomení frontu sa budú približovať ešte rýchlejšie), ale dramaticky sa zvyšuje aj pravdepodobnosť, že budúcnosť zvyšku Ukrajiny bude v ekonomickom a politickom rádiuse Ruska.
Takýto bol po celý čas postoj bezohľadných protiukrajinských radikálov, ktorí si hovoria „podporovatelia Ukrajiny“.
A každého, kto bral ohľad na Ukrajinu a hlásal realizmus, bol označkovaný ako Putinov trol a proruský fašista.
Domáce médiá
Zaujímavé je v tomto kontexte pozorovať, ako pracuje aj náš domáci mediálny establišment. Keď sa zjavil americký mierový návrh, ktorý síce nebol úplne reálny v miere obrazu vývoja vojny, ale aspoň konečne niekto chápal, v čom spočíva ruská pozícia, bezprostredne nato sa vyrojilo množstvo článkov oprašujúcich staré „naratívy“.
Len zopár príkladov z domácej dezinfotvorby tunajších trolov: americký mierový plán desí a Rusko sa hotuje zaútočiť na Európu. Osobitne ma vydesil skôr článok českého novinára pôsobiaceho na Slovensku Ľubomíra Smatanu v Denníku N. Po kapitulácii Ukrajiny vraj príde chaotická apokalypsa, keďže ukrajinskí vojaci začnú z okupovanej domoviny utekať, prestrieľajú si cestu cez naše hranice a s ťažkými psychickými problémami nás tu budú kadejako ohrozovať.
Autor svoj pamflet radšej nedoviedol k pointe, ku ktorej však jeho text nevyhnutne smeruje: radšej než toto podporujme pokračovanie konfliktu u nich doma, kde dotyční bojom zničení radikáli (ktorých z nich vlastne sám urobil) budú zbytočne umierať v prehratej vojne. Kým budú padať tam, nemusíme sa ich báť my. Zvláštne, že takéto čosi sa vyrojí okamžite, keď Trump prinesie nový pokus o mierové rokovania. A pravdaže, ešte príde na pomoc aj Paľo Habera...
Komu sa míňa čas?
Pripomeňme, že americký prezident vo svojom prvom prejave po víťazstve vo voľbách vyhlásil: „Nezačnem vojny, zastavím vojny.“
Na stole teraz leží nezodpovedaná otázka, či Trump bude mať ešte čas dosiahnuť mier na Ukrajine na štvrtý pokus.
