Ústavná hra nervov: prezident riskuje, Babiš vyčkáva

Budúca česká vláda ukázala pri voľbe predsedu Poslaneckej snemovne a následnom rozdeľovaní funkcií v parlamentných výboroch, že jej spolupráca ide na výbornú. Spolupráca jej išla tak dobre, že Piráti zostali úplne bez funkcií. Prvý test potenciálnej spolupráce zvládli na výbornú.

Teraz ich však čaká boj o Pražský hrad. A ako pri každých parlamentných voľbách sa ukazuje notorický nedostatok českej ústavy, ktorý v poslednom čase komplikuje ustanovenia novej vlády.

Nedostatky českej ústavy pri zostavovaní vlády

Česká ústava hovorí jasne o tom, že zdrojom všetkej štátnej moci je ľud. Ten si zvolí svoje zastúpenie prostredníctvom volieb do parlamentu. Následne prezident poverí spravidla víťaza volieb zostavením vlády, ktorá musí získať dôveru parlamentu alebo, inak povedané, rešpektovať výsledok volieb.

Tento proces má však tradične dva sporné momenty. Nikde nie je presne uvedené, aký dlhý čas má prezident čakať s vymenovaním vlády. Prezident Petr Pavel síce 27. októbra 2025 poveril víťaza volieb Andreja Babiša zostavením vlády, ale to ešte nie je vymenovanie za premiéra.

Druhý problém, ktorý sa objavuje oveľa častejšie, je možnosť prezidenta odmietnuť vymenovať alebo nevymenovať člena vlády. Situácia sa značne skomplikovala odvtedy, ako je prezident volený priamou voľbou. Nedošlo síce k posilneniu právomocí prezidenta v tejto otázke, ale prezident sa môže spoľahnúť na podporu verejnosti a médií.

V roku 2019 sa vtedajší predseda ústavného súdu Pavel Rychetský vyjadril takto v rozhovore pre Rešpekt: ​​„Súčasný ústavný model najmä v prípade odvolávania a vymenovania ministrov zveruje jednoznačne túto právomoc do kompetencií predsedu vlády a prezidentovi neposkytuje žiadny priestor na diskréciu, teda uváženie.“

Samozrejme, vtedy na Hrade sedel Miloš Zeman. Vtedajší liberáli teda správne pripomínali, že prezident by nemal klásť výhrady pri personálnych otázkach vlády, ktoré sú v kompetencii premiéra.

Je zvláštne, že progresivisti nielenže trpia stratou pamäti, ale dokonca požadujú, aby prezident Pavel nevymenoval Filipa Turka za ministra. Vôbec im neprekáža, že by sa tým zmenila povaha súčasného režimu z parlamentného na prezidentský.

Selektívna obrana demokracie

Rétorika o ochrane demokracie býva často používaná selektívne. Objavuje sa najmä vtedy, keď jedna politická strana alebo blok nemá väčšinu. Na druhej strane, zatiaľ sa nestalo, že by český prezident nakoniec neustúpil. Hrozilo by totiž riziko kompetenčnej žaloby. A to by bolo veľmi riskantné pre obe strany.

Mimochodom, Andrej Babiš v stredu túto možnosť sám vylúčil. Motoristi vyšli prezidentovi v ústrety tým, že navrhli prehodenie ministerstiev medzi Turkom a predsedom Motoristov Macinkom. Turek by tak mal zasadnúť na post ministra životného prostredia. Ale ani tu Hrad zatiaľ nie je spokojný.

Táto situácia je teda veľmi nebezpečná pre novú vládu. Motoristi už prekvapivo ustúpili, keď navrhli prehodenie ministerstiev. Z pohľadu ústavy nie je ministerstvo zahraničia nijako špeciálne v tom, že by vyžadovalo viac bezúhonných kandidátov ako ostatné rezorty. Je tu, samozrejme, prvok vkusu a reprezentácie, ale ten nebude nikdy objektívny. Ak Motoristi nakoniec ustúpia tlaku a vymenujú niekoho iného namiesto Turka, bude to ich prvá politická porážka ešte predtým, než vôbec začali vládnuť. Každá známka slabosti sa na začiatku môže veľmi vypomstiť.

Ďalšia komplikácia: konflikt záujmov a prezidentove požiadavky

Alebo je tu druhá možnosť: že sa Andrej Babiš postaví za Motoristov a bude trvať na Filipovi Turkovi. A to aj napriek tomu, že chce mať s prezidentom dobré vzťahy, ktoré sú základom na spoluprácu vo volebnom období.

Lenže príbeh sa ešte komplikuje, pretože prezident Pavel trvá aj na tom, že mu Babiš má dať vysvetlenie, ako chce vyriešiť svoj konflikt záujmov, v ktorom sa ako majiteľ Agrofertu a budúci premiér bude nachádzať. Aj tu však prezident prekračuje svoje právomoci. Babiš má jednak na vysvetlenie 30-dňovú lehotu od chvíle, keď bol vymenovaný za premiéra. A keďže ešte vymenovaný nebol, zatiaľ nič vysvetľovať nemusí. Bez ohľadu na to má vysvetlenie svojho konfliktu záujmov predložiť Poslaneckej snemovni, Senátu alebo príslušným výborom, nie prezidentovi.

Prezident Pavel tak rozohral veľmi nebezpečnú hru. Ústava je totiž nadradená bežným zákonom. Výsledkom je, že nižšie ako ústavné normy a účelovo koncipované predpisy sú dnes vykladané tak, akoby stanovovali podmienky na vymenovanie predsedu vlády, ktoré samotná ústava vôbec nepozná. Navyše ako bývalý vojak veľmi riskuje, že sa v týchto právnych kľučkách zapletie.

Možno prezident koná z pocitu morálnej povinnosti „zasiahnuť“. Nie je jasné, čo má prezidentov zásah vyriešiť, keďže ani zákon, ani ústava mu v tejto veci nepriznávajú žiadnu úlohu. Práve on by mal vďaka vlastnej minulosti najlepšie chápať, že „hriechy mladosti“ sa môžu napraviť iba tak, že človek dostane príležitosť obstáť v službe štátu, nie tým, že mu bude upretá možnosť vôbec začať.

Navyše ešte 21. augusta 2025 v rozhovore pre ČTK prezident jasne povedal, že chce vládu rýchlo a nebude stanovovať žiadne predbežné podmienky. Dnes to však vyzerá presne opačne: vláda rýchlo nebude a prezident si podmienok stanovuje hneď niekoľko. Kde sa tento obrat v postoji odohral, ​​môžeme iba odhadovať.

Paradoxná výhoda pre nastupujúcu vládu

Paradoxne však súčasný pat vyhovuje aj nastupujúcej vláde. Čím dlhšie sa vymenovanie odkladá, tým zreteľnejšie sa ukazuje skutočný stav verejných financií a rozsah problémov, ktoré nová vláda zdedí.

A za tie už v očiach verejnosti nebude zodpovedná ona, ale stále ešte končiaca vláda. Prezident Pavel tak svojím otáľaním môže celú situáciu paradoxne skomplikovať skôr opozičným stranám.

A ak patová situácia potrvá dostatočne dlho, o niekoľko mesiacov do hry vstúpi ešte jeden drobný detail: rozpočet kancelárie prezidenta. Ten totiž schvaľuje parlament, nie prezident. A ten má vždy možnosť privrieť kohútik tým, ktorí mu komplikujú prácu.