Civilisti v Gaze i na Ukrajine prehrali na celej čiare

Celý rok sa svet venoval postupom vojsk, geopolitickým ad hoc alianciám a sankciám. Kto však myslel na tých, ktorých sa vojna týka najviac?

Ilustračná foto. Foto: Abed Rahim Khatib/Anadolu via Getty Images

Ilustračná foto. Foto: Abed Rahim Khatib/Anadolu via Getty Images

V roku 2025 došlo na slová zosnulého pápeža Františka o „rozkúskovanej tretej svetovej vojne“. Rímsky biskup už v roku 2014 hovoril o reťazi konfliktov, ktoré sužujú ľudstvo v priestore od afrického Sahelu cez Blízky východ až po Ukrajinu, a o ich spoločnom devastačnom vplyve na ľudské blaho.

Táto „tretia svetová vojna v splátkach“ sa v posledných rokoch začala zbližovať aj na ideologickej úrovni. Zároveň hrozí, že prerastie aj na západnú hemisféru – hoci sa americká invázia do Venezuely napriek očakávaniam stále nezačala, jej výsledok ovplyvní rovnováhu síl na Blízkom východe.

Caracas totiž obchoduje s Iránom, Ruskom a najmä s Čínou, túto „os prevratov“ – ako ju nazývajú západní neokonzervatívci – sa snažia rozložiť Spojené štáty (protivník Pekingu) aj Izrael (protivník Teheránu). Akákoľvek zmena v zahraničnopolitickom zmýšľaní Venezuely tak môže vychýliť misky váh na tú či onú stranu.

Skutočnými obeťami každej modernej vojny sú civilisti. Západný front prvej svetovej vojny sa svojou likvidáciou ľudských životov obmedzoval na bojové polia, už v ďalšej vojne sa tento princíp radikálne zmenil.

Zástupné konflikty studenej vojny zase počítali primárne s účasťou militantov, ktorí tvoria akúsi sivú zónu medzi vojenským a civilným sektorom. A hoci vo vojne na Ukrajine bojujú armády, obe strany sa snažia vzájomne oslabiť ekonomickú bázu krajiny, ktorá svojimi príjmami kŕmi armády.

Vojnu v Pásme Gazy vedie Izrael prostredníctvom regulárnych ozbrojených síl, na druhej strane zase vystupujú militanti hnutia Hamas. Izraelská armáda rovnako ničí civilnú infraštruktúru, ktorú považuje za krytie pre militantov, a pravidelne operuje s frázou „teroristické tunely“.

Oba konflikty sa však nevyhnutne dotýkajú životov civilistov a často ich aj berú.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v novembri aktualizoval bilanciu civilných strát na Ukrajine i v Rusku v súvislosti s takmer štvorročnou vojnou. Od 24. februára 2022 si vojna vyžiadala 53-tisíc „strát“, z toho viac ako 14 500 zabitých a takmer 38 500 ranených. Z tohto žalostného počtu vyhaslo 745 životov detí, ďalších 2 375 utrpelo zranenia. Ešte vlani sa pritom populácia Ukrajiny odhadovala na 37,9 milióna obyvateľov.

Vojna v Gaze si do konca novembra tohto roka vyžiadala viac ako 240-tisíc „strát“, z toho približne 70 500 mŕtvych a viac než 170-tisíc ranených. Tieto odhady pravidelne zverejňuje gazské ministerstvo zdravotníctva, ktoré požíva prakticky nulovú dôveru izraelskej verejnosti – palestínska agentúra OSN (UNRWA) však pracuje s totožnými odhadmi.

Treba však pripomenúť, že odhady rezortu zdravotníctva vo vláde Hamasu nerozlišujú medzi civilistami a militantmi. Investigatívna reportáž denníka Guardian, magazínu +972 a portálu Local Call však citovala utajené správy vojenskej rozviedky, podľa ktorých je podiel civilistov na úrovni 83 percent.

Ani živí neobišli veľmi šťastne. Ruské útoky pravidelne likvidujú energetickú infraštruktúru napadnutého štátu, pričom ukrajinské i svetové médiá hovoria o 20-hodinových výpadkoch elektriny denne. Kapacita tepelných (uhoľných a plynových) a vodných elektrární klesla takmer o 90 percent.

Populácia Gazy predstavuje odhadom 2,3 milióna ľudí, na rozdiel od priestrannej Ukrajiny je rozloha pásma len 365 štvorcových kilometrov – na porovnanie, rozloha Bratislavy je asi 367 štvorcových kilometrov. Už v októbri tohto roka vlna ničenia zasiahla najmenej 83 percent všetkých budov a niečo také ako „energetická infraštruktúra“ už prakticky neexistuje.

Na oboch bojových poliach sa objavovali snahy o prímerie, ktoré sa v Gaze ukázali ako neudržateľné a na Ukrajine sa ani nematerializovali. Izrael totiž takmer vždy našiel zámienku na obnovenie „bezpečnostných“ akcií, najnovšia európska vojna je zase ihriskom veľmocí – USA a Ruska –, pričom obe majú vlastné záujmy a predstavy.

Ani jedna z týchto predstáv v skutočnosti nehľadí na potreby civilistov, žien, detí, starých a chorých. Vianočný čas je však za dverami, preto by sa svetovým lídrom oplatilo rekapitulovať si niektoré pasáže Svätého písma, predovšetkým knihu Exodus (22,22): „Vdove a sirote nebudete krivdiť!“