Babiš sa navždy vzdáva Agrofertu
Dobrá správa pre Českú republiku je, že 9. decembra o 9. hodine bude vymenovaný do funkcie premiér Andrej Babiš. Česko sa tak môže dočkať prekvapivo rýchlo nového kabinetu.
Ešte pred niekoľkými dňami sa zdalo, že novovznikajúca vláda a Pražský hrad chystajú dlhú zákopovú vojnu. Premiér v demisii Petr Fiala tak mohol ešte dlhšie, než si predstavoval, zastupovať českú vládu. Onedlho sa však už bude môcť naplno venovať práci opozičného poslanca.
Dlho sa špekulovalo o tom, že Hrad taktizuje a odkladá vymenovanie premiéra predovšetkým preto, aby sa Fiala mohol zúčastniť na kľúčovom rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutoční 18. a 19. decembra. Táto špekulácia sa ukázala ako neodôvodnená.
Tieto aj ďalšie špekulácie majú spoločný základ v ideovom nepriateľstve medzi nastupujúcou novou vládou a tou predchádzajúcou spolu s hlbokým presvedčením oboch táborov, že prezident Petr Pavel stojí ideovo na tej správnej strane. Predbežné rokovania medzi Babišom a Pavlom však ukazujú, že víťazí predovšetkým politický pragmatizmus.
Táto skutočnosť zatiaľ oveľa viac prekvapuje progresívny tábor. U Babiša sú, naopak, politický pragmatizmus a schopnosť meniť názory či robiť prekvapivé rozhodnutia jeho hlavnými politickými črtami. A ukázalo sa to aj tentoraz.
Kľúčové gesto
Andrej Babiš 4. decembra o siedmej hodine večer na sociálnych sieťach slávnostne oznámil, že sa rozhodol splniť prezidentovu podmienku a navždy sa vzdá vedenia holdingu Agrofert, ktorý celý život budoval.
Riešením stretu záujmov má byť prevod celej firmy do takzvaného blind trustu, čiže slepého fondu. Babiš by tak nemal mať žiadny vplyv na jej fungovanie. Dlho sa špekulovalo, že jednou z možností by mohlo byť prepísanie firmy na politikove deti. Babiš vo svojom videu oznámil, že potomkovia sa k firme dostanú až po jeho smrti.
Rýchla reakcia prezidenta Petra Pavla, ktorá prišla necelé dve hodiny po tomto prekvapujúcom rozhodnutí (asi hlavne pre priaznivcov oboch táborov), naznačuje, že pre oboch hlavných aktérov to nebolo až také veľké prekvapenie. Na českej politickej scéne môže ísť o gesto, ktoré môže odhaľovať nový pragmatický vzťah medzi premiérom a prezidentom.
Praktické otázky a pochybnosti okolo blind trustu
Kým sa pustíme do politického rozmeru kauzy, zostáva tu niekoľko dôležitých praktických otázok. Prvá z nich je, že štruktúra blind trustu nemá oporu v českých zákonoch. Otvára sa tak právny rozmer celej kauzy a otázka, či Andrej Babiš nebude prevádzať celé svoje firemné impérium do zahraničia.
Druhou veľkou otázkou je, či sa prevod do slepého fondu bude týkať iba Agrofertu alebo celého jeho podnikania. Vo svojom videu Babiš explicitne hovoril iba o Agroferte. Pritom vlastní aj holding SynBiol, ktorý ovláda majetok za desiatky miliárd českých korún. Patria doň napríklad aj kliniky Hartenberg, ktoré iba za minulý rok dostali od zdravotných poisťovní 1,1 miliardy korún.
Posledný z viacerých otáznikov je rýdzo praktický. Aj napriek tomu, že sa Babiš právne vzdá svojho podnikania, za tridsať rokov vo vedení svojho impéria už presne pozná, ako tento dobre premazaný stroj funguje. Určite vie, aké finančné toky zo strany štátu sú pre firmu životne dôležité, a tak dokáže svojím vplyvom ako premiér zaistiť, aby sa zásadné zmeny neudiali.
Vzhľadom na jeho dlhú politickú kariéru a súbežné riadenie firmy „na diaľku“ je úplne evidentné, že Agrofert funguje do značnej miery nezávisle od Andreja Babiša. Veľké strategické rozhodnutia však po celý čas iste robil on sám.
Nič mu nebráni robiť ich aj naďalej, len to už nebude oficiálne. Reálny vplyv Andreja Babiša na Agrofert tak bude oslabený, ale určite nezmizne úplne. Zrátané a podčiarknuté, išlo predovšetkým o silné politické gesto.
Politický význam kroku a reakcie oboch táborov
Práve politický rozmer gesta Andreja Babiša by nemal ostať zakrytý technickými detailmi toho, ako nakoniec vyrieši svoj stret záujmov. Babiš dal jasne najavo, že mu je teraz bližšia politika ako podnikanie. To je vzhľadom na jeho vek – 71 rokov – pochopiteľné. Zapísať sa do histórie krajiny je oveľa väčšia výzva ako pridať ešte jednu miliardu korún do tržieb firmy.
Reakcie na rozhodnutie boli v oboch táboroch v podstate rovnaké: prekvapenie a následné vysvetľovanie a obhajoba tohto kroku. Oba tábory oslavovali genialitu „svojich“ protagonistov. Babiš tým, že sa rozhodol zbaviť svojho majetku, vyradil odporcom ich najsilnejšiu zbraň. Už mu nemôžu vyčítať konflikt záujmov.
Tábor jeho odporcov tak prišiel o najväčší dôvod, prečo by Babiš nemal byť vo verejnom živote. Jeho voliči sa však o konflikt záujmov aj tak nikdy nezaujímali. Volili ho napriek tomu, že vlastní jednu z najväčších firiem v Česku.
Odvrátenou stranou rozhodnutia je, že Babiš pred stretom záujmov vlastne ustúpil. Ukázať slabosť v politike nie je nikdy dobrá stratégia. Teraz bude nasledovať druhý súboj o Filipa Turka ako ministra životného prostredia.
Aj tu môže Babiš prezidentovi vyjsť v ústrety a vytvoriť dostatočne silný tlak na stranu Motoristi, aby v záujme vzniku novej vlády na Turkovi ako ministrovi netrvala.