Druhý pilier v roku 2026: čo zostáva, čo sa zmení a čo treba vedieť

Ku koncu novembra prekročila hodnota majetku na účtoch viac ako dvoch miliónov sporiteľov v druhom pilieri 19,1 miliardy eur. Sociálna poisťovňa v decembri informovala o výške takzvanej referenčnej sumy, ktorá je dôležitá na posúdenie nároku na jednorazový výber.

Zároveň zdôraznila, že podmienky výplaty starobných dôchodkov z tohto piliera sa v roku 2026 nemenia. Stále platí, že 14 percent povinných odvodov ostáva v poisťovni a štyri percentá putujú na súkromný účet.

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností na svojom portáli dodáva, že pre každého, kto vstúpil na trh práce po 1. máji 2023, platí automatický vstup do druhého piliera. Do dvoch rokov sa sporiteľ môže rozhodnúť, či v ňom aj zostane.

Pre osoby mladšie ako 40 rokov je vstup do druhého piliera dobrovoľný. Následne je účasť v druhom pilieri povinná.

Prečo je dôležitá referenčná suma?

Na rok 2026 je táto suma stanovená na 702,30 eura, čo zodpovedá priemernému starobnému dôchodku z prvého piliera. Pre čakateľov na penziu je zásadná, lebo ide o hranicu, ktorú ich dôchodkový príjem musí dosiahnuť, aby mohli požiadať o jednorazové vyplatenie celej nasporenej sumy.

Tento spôsob sa pritom teší mimoriadnej popularite. Napríklad Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť ešte vlani bilancovala prvých dvadsať rokov fungovania a zverejnila zaujímavé čísla. „Od roku 2015 boli z druhého piliera vyplatené dôchodky 305 miliónov eur, pričom viac ako 90 percent jednorazovou výplatou,“ vyčísľuje.

Takéto čerpanie však majú ovplyvniť legislatívne zmeny vo výplatnej fáze druhého piliera, ktoré majú priniesť obmedzenia pri programovom výbere, pričom do platnosti vstúpia od roku 2029. Do tohto obdobia sa preto uplatňuje súčasný režim.

Sporiteľ teda môže v roku 2026 požiadať o jednorazový výber v prípade, že jeho dôchodkové príjmy prekročia referenčnú sumu.

Táto možnosť zostáva zachovaná aj v situácii, keď žiadosť podá ešte v roku 2026, no ponukový list sa mu vypracuje až v roku 2027 – v takom prípade sa posudzuje suma platná v roku vystavenia ponukového listu.

Orientačný bod systému

Referenčná suma je dôležitý parameter, ktorý signalizuje, či sporiteľ po vstupe do dôchodku disponuje dostatočnými príjmami z iných zdrojov, a preto si môže flexibilnejšie čerpať úspory z druhého piliera.

Do výpočtu celkového úhrnu dôchodkových príjmov sa započítavajú:

• starobný dôchodok,

• invalidný dôchodok,

• pozostalostné dávky,

• výsluhový dôchodok,

• dôchodky zo zahraničia.

V praxi to vyzerá tak, že ak sporiteľ dosiahne v roku 2026 vyplácanie dôchodkov (napríklad starobného, invalidného, pozostalostného, výsluhového či penzie zo zahraničia) v celkovej výške nad 702,30 eura mesačne, môže požiadať svoju dôchodkovú správcovskú spoločnosť o jednorazové vyplatenie celej nasporenej sumy z druhého piliera.

V uplynulých rokoch je priemerný starobný dôchodok ovplyvňovaný kombináciou rastu miezd, valorizácie a demografických parametrov, čo sa premieta aj do postupného zvyšovania referenčnej hranice.

Čo podporuje predvídateľnosť systému

Aj v budúcom roku bude príspevok do druhého piliera na úrovni štyroch percent z vymeriavacieho základu. Táto sadzba platí od januára 2024. Hoci sa v rámci konsolidačných opatrení hovorilo aj o snahe vlády ju znížiť a získať tak viac prostriedkov do Sociálnej poisťovne, nič sa nateraz nemenilo.

Je však nevyhnutné spomenúť, že celý systém v momente svojho vzniku rátal s delením 18-percentného odvodu na deväť a deväť percent, teda na polovice, z ktorých jedna by putovala na súkromný účet sporiteľa a druhá do spoločného solidárneho systému.

So štyrmi percentami sa teda na osobné účty dostáva a investuje podstatne menšia časť odvodov, než sa pred dvomi desaťročiami plánovalo, čo bude mať vplyv na zhodnotenie úspor v dlhodobom horizonte.

Čo sa týka možnosti vybrať z účtu naraz celý majetok, ktorý mal byť určený na zabezpečenie dôstojnej staroby, tá bola terčom rôznych kritikov. Podľa europoslanca Branislava Ondruša jednorazový výber nenapĺňa funkciu dôchodkového systému. „To si tí ľudia mohli pokojne peniaze každý mesiac odkladať do nejakého fondu, ktorých len banky ponúkajú neúrekom,“ myslí si.

Z makroekonomického hľadiska však druhý pilier prispieva k diverzifikácii zdrojov budúcich dôchodkov a očakáva sa, že podiel súkromných úspor na celkovom príjme dôchodcu bude v nasledujúcich desaťročiach naberať na význame najmä z dôvodu starnúcej populácie.

Slovensko patrí k rýchlo starnúcim krajinám Európskej únie

Podľa dlhodobých prognóz bude počet ľudí v poproduktívnom veku rásť rýchlejšie než počet ekonomicky aktívnych obyvateľov. Tento trend bude vyvíjať tlak na prvý pilier, ktorého financovanie stojí na priebežnom systéme.

V tejto súvislosti sa druhý pilier vníma ako dôležitý stabilizačný prvok, ktorý umožňuje jednotlivcom vytvárať si osobné úspory nezávislé od demografickej štruktúry. Zachovanie prechodného obdobia do roku 2029 bez zásadných zmien tak prispieva k predvídateľnosti prostredia a umožňuje sporiteľom lepšie plánovať svoje finančné správanie.

Nevýhodou však je, že je závislý od politickej vôle, a tak aj minimálne zmeny v legislatíve môžu mať na sporiteľov a ich účty významný vplyv. Viaceré krajiny z titulu spravovania verejných financií pristúpili na zrušenie obdôb toho, čo u nás poznáme ako druhý pilier.

Príkladom je Česko, kde za zmenou podľa dostupných zdrojov stál nízky výnos, ale výnimkou nie je ani náš južný sused. V rokoch 1998 až 2010 malo Maďarsko systém, v ktorom existoval povinný súkromný dôchodkový fond ako druhý pilier.

Keď v roku 2010 do úradu nastúpil kabinet Viktora Orbána, parlament schválil zásadné zmeny. Vláda de facto zrušila povinnú súkromnú časť: úspory z fondov boli presunuté späť do štátneho dôchodkového systému a príspevky do súkromných fondov prestali byť povinné.

Odvtedy je existencia fondov súkromného sporenia, čiže obdoby „druhého piliera“, v Maďarsku len na dobrovoľnej báze.

Na Slovensku po nadobudnutí účinnosti zmien vo výplatnej fáze možno očakávať prehodnotenie dostupných foriem výberu a väčší dôraz na postupné čerpanie úspor. Zámerom zákonodarcu je zvýšiť stabilitu dôchodkových príjmov v starobe, a to najmä pre sporiteľov s nižšími úsporami.

Jednorazový výber tak pravdepodobne prestane byť štandardnou možnosťou, hoci jeho úplné zrušenie nie je aktuálne predmetom diskusie.