Kreslo sudcu nie je obsadené od septembra 2023. Vtedy sa funkcie sudkyne vzdala Jana Laššáková. Doteraz nie sú známe dôvody, prečo sa tak rozhodla. Laššáková bola predtým dlhoročnou poslankyňou za stranu Smer, viedla poslanecký klub a šéfovala aj krajskej organizácii strany v Banskej Bystrici. Z okruhu kandidátov ju vybral za ústavnú sudkyňu prezident Andrej Kiska v roku 2017.
Nezáujem
Parlament musí zvoliť aspoň dvoch kandidátov. Z nich si prezident republiky vyberie jedného, ktorého vymenuje na uvoľnený post.
Najskôr Peter Pellegrini ešte ako predseda parlamentu vyčkával s vyhlásením voľby. Opozícia tvrdila, že snahou je, aby sudcu nevymenovala prezidentka Zuzana Čaputová, ale až nová hlava štátu.
Napokon sa o kreslo sudcu uchádzalo päť kandidátov, parlament však v roku 2024 nezvolili ani jedného. Rovnako ochabol aj záujem kandidátov o spomínané kreslo. Prihlásila sa len právnička Lívia Trellová. Poslanci o nej hlasovali tento rok na jar, no nezískala dostatočnú podporu.
Fiačanov apel
Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan pred časom vystúpil v poslaneckom pléne a pripomínal, že Národná rada nie je schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť viac ako dva roky. Podľa šéfa súdu nemožno pochopiť neprimerane dlhý čas, počas ktorého si s tým parlament nevie poradiť, a nebadá ani signály, že sa to v blízkom čase zmení.
Ústavný súd má teraz 12 členov, čo ovplyvňuje jeho rozhodovaciu činnosť. Ak súd rozhoduje v pléne, ťažšie sa hľadá potrebná väčšina siedmich hlasov. „Čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala. Už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov nie je ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov,“ ozrejmil Fiačan.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) opakuje, že voľbu kandidátov na sudcu vyhlási vtedy, keď bude politická dohoda a budú aj šance na zvolenie kandidátov. Bez toho by to bolo vraj neefektívne.
Kolíková: Je to obchod
Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) je zrejmé, že miesto sudcu ústavného súdu je predmetom politického obchodu.
„Ten politický obchod zjavne nebol doteraz dokončený. Inak sa to nedá chápať. Dva roky od nástupu vládnej koalície ten post nie je obsadený, a už pri prvej voľbe bolo zrejmé, že je tam veľa kvalitných kandidátov. Takže to nie je preto, že by tu neboli kvalitní ľudia, ktorí sú vhodní. Dôvod je, že koalícia sa nechce dohodnúť na tomto mieste,“ povedala pre Štandard poslankyňa.
Objavujú sa úvahy, že budúcim ústavným sudcom by sa mohol stať politik, ktorý je právnikom. Podľa poslankyne je samozrejmé, že je to predmetom dohadov. „Môžeme o tom robiť rôzne špekulácie. Od toho, že to čaká na Roberta Fica, až po poradcu vládnej koalície,“ mienila Kolíková.
Asi nejde o prioritu
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) uviedol, že chýbajúci sudca je neželaný stav. „Je to vec, o ktorej sa lídri musia rozprávať na koaličnej rade. Asi tí, ktorí sa stretávajú na koaličnej rade, to za prioritu nepovažujú,“ povedal Štandardu.
Poslanec odmietol, že kreslo ústavného sudcu je predmetom politického obchodu. Poukázal na to, že kandidátov musí zvoliť nadpolovičná väčšina poslancov. „Musí tam byť teda dohoda na nejakom mene. Opozícia nikdy neprišla so žiadnym menom, ani raz nenavrhla žiadneho kandidáta,“ tvrdí Čellár. Dúfa, že sa nominácia kandidátov v novom roku posunie vpred.
Fico: Nerozdeľujem, čo nie je na stole
V minulosti sa chcel o pozíciu ústavného sudcu uchádzať aj premiér Robert Fico. Napokon však od kandidatúry ustúpil. Prezident Andrej Kiska mu dal najavo, že ho nevymenuje za sudcu ani na čelo ústavného súdu.
K otázke, či urobil Kiska vtedy chybu, premiér pred časom v STVR v relácii Sobotné dialógy povedal, že zase prichádza nejaká móda zbaviť sa ho.
„Najprv ma chceli zatvoriť, potom ma chceli zastreliť a teraz ma chcete poslať na ústavný súd. Nakoniec by to nebolo také zlé. Ale opakujem, že som v dobrej fyzickej kondícii a baví ma to,“ reagoval premiér. Na ďalšiu otázku, či pretrváva jeho záujem o sudcu ústavného súdu, odvetil, že nie je typ človeka, ktorý rozdeľuje niečo, čo nie je na stole. Dodal, že je mu „smiešnô“, keď vidí, ako to už má opozícia všetko poskladané a porozdeľované.
Kde je ešte voľné
Nevedno, či neobsadené kreslo ústavného sudcu súvisí s koaličnými dohodami aj o iných postoch.
Šéfovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi sa skončil šesťročný mandát tento rok v júni. Vo funkcii pokračuje ďalej, kým nebude známy jeho nástupca. Hlas chce Kažimíra znovu nominovať, odvoláva sa na koaličnú dohodu. Premiér Fico ho však odmieta podporiť a opakovane mu pripomína „zradu“ Smeru. Kažimír mal podľa premiéra podiel na tom, že zo Smeru odišla skupina okolo Petra Pellegriniho.
Koalícia sa nedohodla ani na obsadení voľného miesta v Súdnej rade SR. Parlament by mal do nej zvoliť ešte jedného kandidáta, ale nič sa nedeje. Predseda SNS Andrej Danko cez leto pre Štandard povedal, že bývalý minister spravodlivosti a šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin do súdnej rady patrí. Smer však naznačoval, že s tým môže mať problém.