Rusko postupuje na fronte. Trump naznačil, že Ukrajine by prospeli prezidentské voľby
Moskva podľa ukrajinského projektu DeepState v novembri oproti októbru zdvojnásobila rýchlosť zaberania územia a prisvojila si približne 518 štvorcových kilometrov.
„Rusi majú navrch,“ povedal pre denník The New York Times (NYT) Emil Kastehelmi, vojenský analytik fínskej skupiny Black Bird Group. Ukrajina podľa neho ešte nie je v bode, keď by musela kapitulovať, no „vyzerá byť dosť oslabená na to, aby si Rusi mysleli, že môžu diktovať svoje požiadavky“.
Rusko v súčasnosti kontroluje 19,2 percenta územia Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý anektovalo v roku 2014, a Luhanskej oblasti. Ďalej kontroluje viac ako osemdesiat percent Doneckej oblasti, približne tri štvrtiny Chersonskej a Záporožskej oblasti a aj malé časti Charkovskej, Sumskej, Mykolajivskej a Dnipropetrovskej oblasti.
Front v Doneckej oblasti
Zrak médií sa upriamuje najmä na Doneckú oblasť, kde Rusi už dobyli väčšinu logistického uzla Pokrovsk a tvrdia, že obkľúčili ukrajinské jednotky v susednom Myrnohrade.
Ich postup v blízkosti oboch miest potvrdzujú aj ukrajinské zdroje. Aby sa vojaci vyhli úplnému obkľúčeniu, stiahli sa z oblasti pri dedinách Suchyj Jar a Lysivka.
Podľa vyjadrení účastníkov bojov kontrolujú ruské jednotky prístupové trasy do oboch miest pomocou početných dronov a útočia v malých skupinách, čo Ukrajincom znemožňuje zásobovanie aj rotáciu jednotiek. Túto stratégiu označujú za „smrtiacu pascu“.
„Ak máme troch ľudí, oni majú 30. Množstvo ľudských zdrojov, ktoré majú, je jednoducho neuveriteľné,“ povedal pre NYT Oleh, veliteľ čaty v tejto oblasti.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) zhodnotil, že Rusi postupujú aj severne od Pokrovska pri Rodynskom a o niečo východnejšie v časti Rivne.
Niektorí analytici kritizujú snahu Ukrajiny udržať Pokrovsk za každú cenu, ale z pohľadu mierových rokovaní dáva táto stratégia zmysel. Pokrovsk označujú za odrazový mostík k dvom významným mestám v Donecku – Sloviansk a Kramatorsk –, ktoré Ukrajina stále kontroluje.
USA podľa viacerých zdrojov tlačia na Ukrajinu, aby v rámci mierovej dohody odovzdala Moskve celý Doneck. Prehra v kľúčovom meste by mohla zosilniť ich nátlak a vziať napadnutému štátu z rúk časť kariet.
Okrem toho Moskva dosahuje zisky aj v okolí doneckého mesta Siversk, kde Rusom uľahčuje postup hmlisté počasie a zlé poveternostné podmienky, ktoré komplikujú logistiku a bránia operáciám ukrajinských dronov.
Sústreďuje sily aj na ďalšie kľúčové mestá v Donecku, vrátane Kostiantynivky a Lymanu.
Sever a juh
NYT konštatuje, že odvrátenie pozornosti na obranu Pokrovska umožňuje Rusom rýchlejší postup na juhu a juhovýchode regiónu Záporožie.
Ruské jednotky tam podľa projektu DeepState obsadili v novembri približne 194 štvorcových kilometrov v okolí mesta Hulajpole, čo predstavovalo takmer 40 percent všetkých územných ziskov Moskvy za minulý mesiac.
Okrem toho sa ruské jednotky tlačia bližšie k severovýchodnému mestu Kupiansk v Charkovskej oblasti, ktorá hraničí s Ruskom. Rusko tvrdí, že v tomto okrese kontroluje všetky hlavné trasy.
Rusko avizuje ďalšie boje
Ruská aj americká strana označujú mierové rokovania za „dobré“, s Ukrajinou sa však nezhodnú v jednej veci – v otázke územia, ktoré by malo pripadnúť Rusku.
Zelenskyj v pondelok večer vyhlásil, že Ukrajina sa nevzdá žiadneho územia, pretože to neumožňuje jej ústava, medzinárodné právo a ani morálne zásady. Odmietol aj návrh, ktorý zahŕňal „výmenu“ Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú kontroluje Rusko, a ďalších okupovaných území za časti Doneckej oblasti, ktoré sú stále pod ukrajinskou kontrolou.
Putin je tiež neoblomný. Jednotkám nariadil pripraviť sa na zimné boje a Zelenskému odkázal, že ak rokovania zlyhajú, Donbas si vezme vojenskou cestou.
Nespokojný Trump
Pozícia USA ostáva rovnaká – chcú uzavrieť mier, ktorému, z ich pohľadu, bráni najmä Európa, keď paralelne rokuje so Zelenským o inom mierovom pláne a trvá na tom, že vojna sa musí skončiť na súčasnej frontovej línii a Rusko nesmie získať ani piaď zeme navyše.
Nespokojnosť Spojených štátov so starým kontinentom načrtáva aj nová bezpečnostná stratégia, ktorá Európu obviňuje, že má v otázke vojny „nereálne očakávania“.
„Rusko by, predpokladám, radšej malo celú krajinu, keď sa nad tým zamyslíte. Myslím si však, že Rusko je s tým [americkým plánom] v poriadku, no nie som si istý, či je s tým v poriadku Zelenskyj. Jeho ľudia to milujú, ale on si to neprečítal,“ povedal Trump v nedeľu s dôvetkom, že je zo Zelenského „trochu sklamaný“.
V utorok v rozhovore pre Politico ešte pritvrdil. Zopakoval, že Zelenskyj mierový návrh stále nečítal a mal by tak spraviť, lebo „veľa ľudí umiera“.
Zároveň naznačil, že nie je ochotný splniť ani ďalšiu podmienku Ukrajiny, a to členstvo v NATO. Trump vyhlásil, že neformálne porozumenie o tom, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO, existovalo „dlho pred“ nástupom Vladimira Putina.
Americký prezident zároveň pozitívne odpovedal na otázku novinárky, či by Ukrajina mala usporiadať prezidentské voľby. Bez volieb podľa Trumpa smeruje krajina k tomu, „že už nie je demokraciou“.
Keďže na Ukrajine platí od februára 2022 stanné právo, minuloročné prezidentské voľby sa nekonali. Putin nedávno zopakoval, že Zelenského nepovažuje za legitímneho prezidenta, lebo funkčné obdobie mu skončilo v máji 2024. Kremeľ podotkol, že aj keby sa podarilo uzavrieť dohodu medzi oboma stranami konfliktu, Rusko by ju po právnej stránke nemalo s kým podpísať.