Ťarcha financovania štátneho aparátu Ukrajiny aj jej obrany prešla v roku 2025 na ramená Európy.

Tá je od pandémie na kolenách a nedarí sa jej postaviť sa na rovné nohy. Zväzujú ju najmä byrokracia a vlastné nápady, ktoré sú (verme) dobre myslené, no ignorujú ekonomickú a geopolitickú realitu – od zelenej ideológie cez sankcie až po embargá na ruské energie, ktoré dnes už vôbec nie sú o diverzifikácii rizika, ale sú skôr politickými marketingovými krokmi a snahou nestratiť tvár.

Európu dobehla aj vlastná pohodlnosť a zanedbanie investícií do bezpečnosti, čo teraz Spojené štáty pri akejkoľvek nezhode názorov využívajú. A nakoniec mnohé štáty doplácajú aj na prístup k verejným financiám.

Zhrnuté a podčiarknuté, nájsť v Európskej únii ďalšie stovky miliárd eur pre Ukrajinu je v čase, keď každá druhá vláda hľadí na to, ako naštartovať stagnujúcu ekonomiku a financovať svoje obranné záväzky, mimoriadne náročné.