Ťarcha financovania štátneho aparátu Ukrajiny aj jej obrany prešla v roku 2025 na ramená Európy.
Tá je od pandémie na kolenách a nedarí sa jej postaviť sa na rovné nohy. Zväzujú ju najmä byrokracia a vlastné nápady, ktoré sú (verme) dobre myslené, no ignorujú ekonomickú a geopolitickú realitu – od zelenej ideológie cez sankcie až po embargá na ruské energie, ktoré dnes už vôbec nie sú o diverzifikácii rizika, ale sú skôr politickými marketingovými krokmi a snahou nestratiť tvár.
Európu dobehla aj vlastná pohodlnosť a zanedbanie investícií do bezpečnosti, čo teraz Spojené štáty pri akejkoľvek nezhode názorov využívajú. A nakoniec mnohé štáty doplácajú aj na prístup k verejným financiám.
Zhrnuté a podčiarknuté, nájsť v Európskej únii ďalšie stovky miliárd eur pre Ukrajinu je v čase, keď každá druhá vláda hľadí na to, ako naštartovať stagnujúcu ekonomiku a financovať svoje obranné záväzky, mimoriadne náročné.
Nečudo, že sa zrak Európskej komisie obracia na ruské aktíva, ktoré sú zmrazené v belgickej spoločnosti Euroclear. Brusel s nimi chce narábať ako s vlastnými a použiť ich na krytie zhruba stomiliardovej pôžičky Ukrajine. Tú by Kyjev začal splácať (Euroclearu) až po vojne, no len vtedy, ak by mu Rusko platilo reparácie. Kým by to Moskva odmietala, aktíva by jednoducho ostávali v rukách veriteľa.
Takéto privlastnenie zmrazených aktív vedia európski úradníci pred širokou verejnosťou pomerne jednoducho ospravedlniť. Rusko je predsa agresor a musí znášať následky. Má to však siahodlhé následky.
Európsky biznis v Rusku
Nielen ruské subjekty majú svoje aktíva v krajinách Európskej únie. Platí to aj naopak. Je pravdou, že mnoho firiem z krajiny medveďa kompletne odišlo. No aj napriek sankciám a protiruskému nastaveniu hlavného myšlienkového prúdu na Západe tam stále pôsobia stovky európskych a amerických firiem.
Veľká časť z nich, ako napríklad slovenská finančná skupina J&T, nemecký softvérový gigant SAP, výrobca pneumatík Continental, poisťovňa Allianz a mnoho ďalších, oklieštila svoje operácie a niektoré sa snažia svoj majetok v Rusku čo najvýhodnejšie predať.
Holandský priemyselný gigant Airbus a banka ING, nemecké firmy Bosch a Bayer, talianske módne značky Geox a Giorgio Armani, ale aj banka Intesa Sanpaolo či belgický výrobca stavebnej chémie Soudal zasa pozastavili expanziu a plánované projekty.
Nemálo však je aj tých, ktoré v podstate naplno pokračujú v biznise. Spomenúť možno hlavne európske banky, ako je rakúska Raiffeisen či talianska UniCredit. Okrem toho tam však s podnikaním naplno pokračuje aj mnoho známych značiek oblečenia (Diesel, Benetton, Calzedonia, Lacoste), ako aj nemecký Siemens či Sarstedt.
Nech však je postoj západných firiem k podnikaniu v Rusku akýkoľvek, faktom je, že mnohé tam majú veľký objem aktív. Think tank Bruegel vlani písal o celkovej hodnote 90 miliárd dolárov. A práve na ne sa môže Rusko v rámci recipročných opatrení voči iniciatíve Európskej komisie zamerať.
Čo hovoria Rusi
Hoci Moskva zatiaľ odmieta konfiškáciu európskych aktív v Rusku, tamojšie politické špičky konštatujú, že ak Brusel založí peniaze pre Ukrajinu ruským majetkom, táto možnosť bude na stole.
„Zatiaľ nič nezhabávame. Európania nevyzývali na zhabanie, takže my nebudeme nič zhabávať, kým tak neurobia. Ak nakoniec k zhabaniu dôjde, zvážime to,“ vyjadril sa na jeseň námestník ministra financií Alexej Mojsejev.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase jasne uviedol, že Rusko podnikne protiopatrenia voči osobám a krajinám zapojeným do úverového mechanizmu. Dodal, že podľa neho nie je rozdiel medzi zhabaním majetku a jeho použitím na poskytnutie pôžičky Ukrajine: „Hovoríme o krádeži.“
Moskva by nemusela siahnuť len na aktíva a akcie európskych spoločností či jednotlivcov (a predať ich), ale aj na takzvané účty typu C.
Ide o zablokované bankové a depozitné účty v Rusku zriadené v reakcii na sankcie a zmrazenie ruských aktív. Ich hlavným zmyslom je zadržiavať v krajine finančné prostriedky subjektov z „nepriateľských štátov“, ktoré sa k nim môžu dostať len s povolením ruskej centrálnej banky.
Rusko by pritom tieto finančné aktíva nemuselo zhabať priamo, ale postupovať podľa receptu Európskej komisie a založiť nimi pôžičku do svojho rozpočtu.
Alexander Kolyandr z Centra pre analýzu európskej politiky pre denník New York Times skonštatoval, že celková suma na týchto účtoch nie je známa, ale odhaduje ju na pár desiatok miliárd dolárov.
Rusi budú škodiť aj diplomaticky
Hoci je suma zadržaných aktív vyššia na európskej strane, samotné recipročné opatrenie a siahnutie po európskom majetku nie je jedinou ruskou zbraňou.
Rusko opakovane avizovalo, že akékoľvek použitie jeho aktív napadne na všetkých dostupných medzinárodných súdoch. Jednak môže cieliť na Euroclear (prípadne ďalšie zapojené inštitúcie, ktoré držia ruské aktíva) a požadovať náhradu škody, no okrem toho môže žalovať aj členov Únie za porušenie medzinárodného investičného práva.
Prvý krok spravilo Rusko po tom, ako Brusel 12. decembra odklepol nápad zmraziť jeho aktíva na neurčito. Ruská centrálna banka oznámila, že na Euroclear podáva žalobu pre „nezákonné kroky“, ktoré jej spôsobujú škodu, ako aj pre mechanizmy „priameho alebo nepriameho využívania aktív“ bez jej súhlasu, ktoré oficiálne posudzuje Európska komisia.
Moskva navyše vie, že ak renomovaná inštitúcia ako Euroclear dovolí európskym úradníkom porušiť (alebo prinajmenšom drzo odignorovať a obísť) medzinárodné právo, starý kontinent (aj samotná firma) podpíše premisu, že nie je dôveryhodným partnerom pre všetkých. A že ak sa s nejakým štátom dostane do konfliktu, neokúňa sa siahnuť po jeho majetku.
Iste, tento naratív sa bude snažiť Moskva čo najviac hyperbolizovať a vyvíjať diplomatický tlak na štáty tretieho sveta, aby prestali obchodovať v európskej mene a dôverovať jej. Je na ňom však príliš veľa pravdy na to, aby ho svet ignoroval a mávnutím ruky označil za ruskú propagandu.
Posolstvo, ktoré Brusel založením ruských aktív vyšle do sveta, bude každému jasné aj bez rečnenia ruských „elít“.