Na bratislavskej hlavnej stanici sa vykoľajil vlak

Na bratislavskej hlavnej stanici sa v stredu vykoľajil vlak spoločnosti Leo Express. Incident sa stal na odstavnom koľajisku.

K vykoľajeniu došlo pri posune jednotky. „V koľajisku bola výpravcom prehodená výhybka, čo spôsobilo vykoľajenie. Na palube v tej chvíli neboli žiadni cestujúci a nedošlo k zraneniu,“ uviedol hovorca dopravcu Emil Sedlařík.

V utorok pritom vošiel v úseku medzi železničnou stanicou Liptovský Hrádok a Liptovským Mikulášom nákladný vlak Nex 49730 na prvú traťovú koľaj, v tom čase obsadenú vlakom Ex 609.

„Okamžite po vzniku tejto situácie sa vykonali opatrenia na zamedzenie potenciálnych následkov tejto mimoriadnej udalosti. Obidva vlaky boli zastavené približne 20 metrov od seba,“ objasnili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Príčina udalosti je v procese vyšetrovania. Žilinská krajská polícia na sociálnej sieti informovala, že rušňovodiči oboch vlakov sa podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Vo veci už začali trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia.

Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Ján Baček konkretizoval, že vlak Ex 609 sa podarilo bezpečne zastaviť pred oproti idúcim nákladným vlakom. Okolnosti prípadu podľa neho súvisia s riadením vlakovej dopravy v kompetencii manažéra železničnej infraštruktúry. 

Nehôd pribúda

Vlakové nehody uplynulých týždňov zasiahli oba konce Slovenska. V polovici októbra sa vlaky zrazili pri Jablonove nad Turňou v okrese Rožňava, o niekoľko týždňov neskôr pri Pezinku. Vozeň sa vykoľajil aj na stanici v Košiciach. Ani pri jednej z týchto nehôd nikto nezomrel.

Už po týchto nehodách minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) sám ponúkol svoju pozíciu, ktorú premiér Robert Fico (Smer) odmietol prijať. Ministra sa nepodarilo odvolať ani v parlamente, keď pre nedostatok poslancov Národná rada SR nedokázala otvoriť schôdzu. Skončilo však celé vedenie ZSSK.

Minister prisľúbil odškodnenie poškodeným. Pri prvej nehode bolo podľa šéfa rezortu dopravy 113 zranených, z toho osem ťažko. Po druhej nehode hlásili 150 zranených, z nich päť ťažko. Títo dostanú odškodnenie. „Pre ľahko zranených bude jednorazové odškodnenie nad rámec náhrady škody tritisíc eur, pre stredne ťažko zranených to bude 10-tisíc eur a pre ťažko zranených 20-tisíc eur,“ potvrdil.

Pripomenul, že ZSSK je poistená, a teda všetky náhrady škody od zničeného notebooku až po trvalé následky riešené v zmysle smernice Európskej únie.

Pripravujú opatrenia

Minister hovoril v novembri aj o navrhovaných opatreniach rezortu, aby sa v budúcnosti podobné nehody nestali. Uviedol, že v súčasnosti je ETCS systém v 89 vlakoch. „Z toho 31 bolo pred bývalou vládou, za bývalej vlády pribudlo nula a od nášho nástupu máme 58 namontovaných systémov, 55 aktuálne montujú a 34 je objednaných,“ vyjadril sa.

Upozornil, že systém ETCS má byť v zmysle usmernenia Európskej únie namontovaný na hlavnej železničnej sieti do roku 2030, čo predstavuje 770 traťových kilometrov.

Na rozšírenej sieti by ho mali zaviesť do roku 2040 a do roku 2050 ho majú implementovať na celom Slovensku. „Dnes máme vybavených systémom ETCS viac ako 200 kilometrov. Tých 770 kilometrov do roku 2030 sa, myslím, dá stihnúť,“ informoval.

K opatreniam, ktoré plánujú zaviesť, patria aj kamery monitorujúce činnosť rušňovodičov. „V súčasnosti majú všetky rušne kamery nasmerované na koľajnice, zakúpia sa ďalšie kamery, ktoré budú nasmerované do kabíny. Je to opatrenie za zopár eur, aby sme videli, čomu sa rušňovodič venuje,“ vysvetlil s tým, že nie všetkým sa toto opatrenie bude páčiť.

Federácia strojvodcov SR zásadne odmieta plánované zavedenie kamerového dohľadu nad rušňovodičmi. V otvorenom liste ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi varuje, že opatrenie nielenže nezvýši bezpečnosť, ale aj prehĺbi nedôveru a psychický tlak na pracovníkov.

Ďalším návrhom je rozšírenie siete GSM-R, ktorá je základom pre systém ETCS a komunikáciu medzi vlakmi. Pre prepravcov zakúpia aj tablety, aby mohli sledovať, kde sa ktorý vlak nachádza.

Zavedú aj elektronickú kartu pre rušňovodiča, aby sa zabezpečilo dodržiavanie povinného času oddychu. Ráž totiž poukázal na to, že niektorí rušňovodiči si v čase povinného voľna privyrábajú u súkromných prepravcov. Ako samozrejmosť vníma preškoľovanie rušňovodičov.

Medzi strednodobé opatrenia patrí získať viac financií na zlepšenie infraštruktúry. „Budeme naďalej tlačiť na to, aby sme získali čo najviac financií z CEF-u a európskych zdrojov na dobudovanie infraštruktúry,“ skonštatoval minister s tým, že sa im v tomto úsilí zatiaľ veľmi darí.

(mja, lud, tasr)