Studená sprcha pre Brusel. Proti financovaniu Ukrajiny z ruských aktív sa stavia už aj Japonsko

Európska komisia sa zúfalo snaží poslať Ukrajine zhruba stovku miliárd eur na ďalšie dva roky vojny, ale naráža na odpor krajín, ktoré držia zmrazené ruské rezervy, z ktorých majú pochádzať finančné prostriedky. Európska komisia nemá so svojím plánom úspech ani v Japonsku, ktoré drží ruské rezervy v hodnote 26 miliárd eur.

Tokio jasne odmieta použitie ruských rezerv na prakticky bezúročný a s najväčšou pravdepodobnosťou nevratný prevod na ukrajinské účty z rovnakého dôvodu ako Belgicko, ktoré drží zďaleka najviac zmrazených ruských aktív, približne za 160 miliárd eur [kalkulácie sú rôzne podľa toho, aké všetky aktíva sa berú do úvahy, pozn. red.]. Japonsko sa obáva, že ak by boli ruské aktíva rozmrazené, muselo by „z vlastného vrecka“ splatiť Rusku peniaze, ktoré medzitým poskytlo Ukrajine.

Avšak aj Európska centrálna banka odmieta garantovať peniaze poskytnuté Ukrajine. Plán Európskej komisie odmietajú okrem Belgicka aj samotné Spojené štáty a niektoré ďalšie krajiny EÚ, hlavne Maďarsko a Slovensko.

Odmietnutie Japonska je však pre Európsku komisiu skutočnou „studenou sprchou“, pretože odhaľuje, že plán nemá podporu ani medzi neamerickými spojencami. Európska komisia tak začala historicky neoverený experiment, pre ktorý nevyjednala širšiu podporu, takže celý plán čoraz viac vyzerá ako neúspešná práca vykonaná v náhlom zhone.

Debakel Európskej komisie však odhaľuje zásadnú krízu v riadení EÚ: jej demokratický deficit. Vlády, ktoré sú priamo zodpovedné svojim voličom a skutočne spravujú ich dane, ako napríklad vlády v Belgicku a Japonsku, odmietajú plán Európskej komisie.

Na druhej strane, Európska komisia, ktorá sa priamo nezodpovedá žiadnym voličom a nespravuje prakticky žiadne dane, morálne hazarduje s peniazmi vo svojej megalománii. Za ich stratu nenesie žiadnu zodpovednosť – na rozdiel od Belgicka, Japonska a v istom zmysle dokonca aj Európskej centrálnej banky.

Je znakom pokročilej demokracie, ktorou sa Európska únia rada pýši, že zásadné a potenciálne historické rozhodnutia prijímajú v skutočnosti obyčajní byrokrati, ktorí nie sú priamo volení a nie sú priamo zodpovední voličom?

Takéto usporiadanie totiž otvára dvere morálnemu hazardu a zahrávaniu sa s peniazmi daňových poplatníkov, čo len podčiarkuje postoj Belgicka a Japonska.

Otázkou je, či by nemala Európska komisia pristáť nohami na zem a namiesto gestikulovania a prejavovania sily, na čo zjavne nemá žiadny prirodzený mandát, sa vrátiť k tomu, aby bola iba servisným a administratívnym orgánom skutočne volených vlád členských štátov EÚ.

Mala by si totiž uvedomiť, že hra na Winstona Churchilla môže byť príťažlivá, no hlavne pre neinformovaných ľudí – ostatní totiž veľmi dobre vedia, že Churchillov rozhodný a nakoniec víťazný postoj počas druhej svetovej vojny bol založený na prirodzenom priamom mandáte od voličov.

Churchill riskoval svoj vlastný osud a osud celého národa, ktorý mu dal mandát, aby tak konal, zatiaľ čo Európska komisia v skutočnosti neriskuje nič – iba morálne hazarduje s peniazmi, ktoré jej nepatria a ktoré jej daňoví poplatníci nezverili do rúk, aby ich spravovala.

Text, ktorý prešiel ľahkými editačnými úpravami, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.