Opozícia sa pre zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov obrátila na Ústavný súd
Opozícia podala na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie zákona, ktorým sa má zrušiť súčasný Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a nahradiť ho novým úradom s rozšírenou agendou.
Lucia Plaváková (PS) uviedla, že návrh podporilo 63 opozičných poslancov zo strán PS, SaS, KDH a Hnutia Slovensko. Namietajú nesúlad so slovenskou ústavou aj právom EÚ a žiadajú tiež o pozastavenie účinnosti zákona, ktorý má nadobudnúť platnosť od 1. januára 2026.
Výhrady smerujú k skráteniu funkčného obdobia súčasnej predsedníčky ÚOO, ako aj k zmenám v poskytovaní ochrany oznamovateľom.
Kritiku vyvolal aj samotný legislatívny proces. Podľa opozície boli porušené pravidlá skráteného legislatívneho konania a potlačená odborná diskusia. Mária Kolíková (SaS) zdôraznila potrebu posúdenia Ústavným súdom SR, či takýto legislatívny postup je v súlade s ústavou.
Novelu podporila koalícia bez Ferenčáka
Za vládnu novelu predloženú ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) hlasovalo v utorok 78 poslancov koalície okrem Jána Ferenčáka, ktorý je nateraz v klube Hlasu. Opozícia bola proti.
O zrušení takzvaného protikorupčného úradu diskutovali poslanci parlamentu v zrýchlenom režime viac ako dva týždne. Namiesto neho vznikne nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Súčasne vo funkcii končí šéfka úradu Zuzana Dlugošová. Koalícia jej vyčítala, že jej úrad je spolitizovaný a je pod vplyvom opozičného Progresívneho Slovenska (PS). Dlugošová namietala, že jej manžel je radovým členom PS a že na čelo úradu ju vybrali ešte za vlády Petra Pellegriniho.
Prešli aj pozmeňujúce návrhy
Nový úrad prevezme agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti, vďaka čomu sa podľa predkladateľa vytvorí predpoklad na okamžité zabezpečenie ochrany ohrozených osôb.
Parlament odhlasoval aj pozmeňujúce návrhy Michala Barteka (Hlas) a Tibora Gašpara (Smer). Bartek tvrdil, že niektoré ustanovenia sa po konzultáciách s Bruselom museli odstrániť pre možnú retroaktivitu a zohľadnili sa aj výhrady generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Poslanec Gašpar avizoval, že má k navrhnutej novele pripomienky. V pozmeňujúcom návrhu zdôvodnil, že počas poskytovania ochrany oznamovateľovi bude zákonnou povinnosťou prokurátora alebo správneho orgánu preskúmať poskytnutie ochrany aj na základe podnetu od zamestnávateľa.
Šéf klubu Hlasu Róbert Puci po skončení rozpravy vyhlásil, že zákon rozhodne, koho bude štát chrániť, či poctivých oznamovateľov. „Zavádzame jeden úrad, ktorý bude mať jasnú autoritu a pravidlá a chrániť tých, ktorí to potrebujú,“ vyhlásil.
Kľúčové rozhodnutie prezidenta Pellegriniho
Prezident Peter Pellegrini nedávno pripustil, že môže vládnu novelu z dielne ministra Šutaja Eštoka vrátiť do parlamentu. Puci však naznačil, že prezident sa môže rozhodnúť aj inak. „Keď sa takto vyjadril, ešte nevedel, ako ten zákon bude vyzerať. Posledné slovo povie až vtedy, keď sa s ním oboznámi po schválení pozmeňujúcich návrhov. Aspoň vidno, že pán prezident s nami nepreberá našu politiku,“ povedal minulý týždeň Puci v rozhovore pre Štandard.
Hlava štátu bude mať 15 dní na to, aby sa rozhodla, či bude vládnu novelu vetovať a vráti ju späť do parlamentu, alebo sa s ňou stotožní a podpíše ju.
(tasr, mja, su)