Pápež je garant jednoty, snáď zmierni polemiku v slovenskej cirkvi i politike, nádeja sa historik v Ríme

Slovenského kňaza, ktorý prednáša cirkevné dejiny na pápežskej univerzite Angelicum, pozitívne prekvapilo, že pápež sa rozhodol navštíviť krajinu pod Tatrami. Pontifika vníma ako garanta jednoty cirkvi a dúfa, že zmierni napätie a polemiky vo vnútri cirkvi i spoločnosti. Člen Rehole bratov kazateľov (dominikánov) Viliam Štefan Dóci nám v rozhovore v kláštore na rímskom vrchu Aventino tiež povedal, čo ho najviac oslovilo na programe pápežovej návštevy na Slovensku, ale aj to, ako netypicky ju strávi on osobne. Rozhovor o jeho práci v Ríme a v iných krajinách vrátane Slovenska prinesieme neskôr.

Aké sú vaše očakávania pred príchodom pápeža Františka na Slovensko?

Dosť ma prekvapilo, keď pápež na svojej ceste z Iraku vyslovil myšlienku, prečo nenavštíviť Bratislavu? Mnoho slov takpovediac medzi riadkami sa neberie vážne a aj toto vyjadrenie bolo zaujímavé, tiež som sa pýtal, ako prišiel na to, že Slovensko existuje? (Úsmev.) Potom sa hovorilo viac o pozvaniach na návštevu, ktoré sú formalitou a prichádzajú z rôznych krajín, ale zdvorilo sa prijímajú a potom nerealizujú. Zdalo sa mi, že aj teraz to bude podobné. Keď pápež definitívne ohlásil svoju návštevu, bolo to prekvapenie.

Asi nemám konkrétne očakávania, lebo nepoznám motív návštevy ani realitu cirkvi a spoločnosti u nás, lebo som 14 rokov mimo Slovenska a poznám ju sprostredkovane cez médiá a rozhovory s krajanmi. Ale za posledných desať rokov vidím asi tri body, na ktoré pápež ak nie priamo zareaguje, tak sa ich aspoň dotkne.

Aké?

Realita cirkvi nie je jednoliata, v čom sme dlho žili, čo sa asi začalo odvolaním arcibiskupa Bezáka v roku 2012. Vytvorili sa skupiny, ktoré veľmi hlasno povedali, čo sa im nepáči – spôsob, ako funguje cirkev a ako Svätá stolica zasiahla do života cirkvi na Slovensku. Mnohých nás vtedy prekvapilo, aká hlasná môže byť reakcia aj laikov, kresťanov, nie sú len tí, ktorí prijímajú, prehltnú ťažkosti a život ide ďalej, ale kriticky sa vyjadria a asi to bol prvým moment polarizácie. Už je prítomný v menšej miere, ale vidím, že naše médiá sa k tomu stále vracajú.

A ďalší bod?

V súvislosti s parlamentnými i prezidentskými voľbami som si všimol, ako sa niektoré strany bili do pŕs a hlásali, že sú kresťansky motivované a zároveň hlásali hodnoty, ktoré sú v rozpore v kresťanstvom. Vnímal som konfrontácie medzi kňazmi i laikmi o tom, čo znamená zastávať kresťanské hodnoty, čo opäť ukázalo, aká cirkev nie je jednoliata.

A napokon k polarizácii prispela pandémia, napríklad v otázke podávania prijímania na ruku. Pre mňa nejde o problém, vnímam to práve pozitívne. Keď to biskupi predstavili a vyargumentovali, prečo je to dobré a vhodné aj u nás, opäť to viedlo k silnej polemike.

Čiže hlavný význam pápežovej návštevy na Slovensku je utuženie jednoty cirkvi?

Pri pápežských návštevách sa to, že pápež je garant jednoty, má zohľadniť a má zohrať úlohu aj na Slovensku. Nehovorím, že sa k jednote jasne vyjadrí, ale niektoré gestá a slová, ktoré sa objavia v príhovoroch, môžu prispieť a snáď prispejú k odstráneniu polemík a k obnove jednoty cirkvi aj spoločnosti. Aj keď už nie je taká katolícka krajina, prepojenie cirkvi a spoločnosti je stále veľmi silné, katolíci majú možnosť dať tvár Slovensku. Otázne je, ako to dosiahnuť, ak medzi nimi nie je jednota. Ak je spoločnosť polarizovaná, je to i preto, že katolíci a kresťania sú polarizovaní medzi sebou.

Pápež príde na Slovensko, no nebude hovoriť len pre Slovákov.

Slovensko sa určite opäť dostane do povedomia univerzálnej cirkvi aj sveta a to je tiež dôležité. Otázka je, ako sa Slovensko v tomto kontexte prezentuje. Novinári sa snažia poskladať získané informácie o tom, ako cirkev a spoločnosť funguje, uvidíme, aký bude mediálny obraz o nás.

Vnímajú vaši spolubratia v Ríme, že pápež príde na Slovensko?

V mojej dominikánskej komunite som jediný Slovák a ostatní to zatiaľ nezaregistrovali. Býva to tak, že ak sa netýka ich vlasti alebo územia, kde pôsobia, všimnú si to, až keď sa koná a všade sa o tom píše. Jeden spolubrat to zistil vtedy, keď sa dozvedel, že je to posledný pápežský let s talianskou spoločnosťou Alitalia, ktorá v októbri formálne zanikne. Niekoľko spolubratov to vie, ale nie všetci.

Vy na pápežovej návšteve nebudete na Slovensku. Nebude vám smutno?

Ani nie (úsmev). Nemám rád masové akcie a v tom období mám povinnosti – pripravujeme konferenciu v Bologni o výročí smrti svätého Dominika a moje myšlienky sú úplne inde. Za normálnych okolností máme v našej Bazilike svätej Sabíny pápeža každý rok, keď sa začína pôstne obdobie a to si užijem. Osobne som sa s ním nestretol, ale ani mi to nechýba (úsmev).

Ktoré z jeho plánovaných stretnutí na Slovensku vás oslovilo?

Určite ma oslovilo a milo prekvapilo stretnutie s rómskou komunitou, lebo tie ostatné – s mladými, so židovskou komunitou – sú takmer vždy tradičnou súčasťou pápežských návštev. Perfektne to zapadá do jeho programu i pontifikátu so záujmom o minority a ľudí na okraji a oceňujem to. V cirkvi existujú bezprostredné aktivity pre rómske komunity, no aj v spoločnosti sú málo známe i zaznávané. Je to dôležité, aj keď pôjde len o krátku zastávku. Môže to zvýrazniť, že cirkev či spoločnosť sa v tomto zmysle má viac angažovať. Je to aj gesto pre Rómov, aby vedeli, že niekto zvonku o nich má záujem, a on nie je len niekto, je hlava katolíckej cirkvi. Keď príde iný štátnik, tiež sa s nimi netúži stretnúť.

Ako sa dobre pripraviť na pápeža?

V médiách vidím, že biskup Jozef Haľko začal katechézy v Bratislave, cirkev spustila webstránku a pozýva ľudí nazrieť do pápežových textov, aby takto pochopili, kto pápež je. To je dôležité, no je pravda, a to platí aj o kňazoch, teológoch a tých, ktorí pracujú v cirkevných štruktúrach, že my často texty pápežov nepoznáme. Obraz o pápežovi máme len sprostredkovaný cez médiá a často nezodpovedá realite. Teda prvý krok je pripraviť sa na to, kto príde a čo povie, je, že si niečo od neho prečítam, a skúsim pochopiť, v akom myšlienkovom svete sa pohybuje.