V čom spočíva ľudská podstata? Na to, čo máme ako ľudia spoločné, sa vzťahuje prakticky všetko, čo vyplýva zo spolužitia – od základnej ľudskej dôstojnosti až po právnu spôsobilosť. Napriek tomu na počiatočnú otázku nie sme schopní hodnoverne odpovedať, preto existuje nepreberné množstvo filozofických škôl, ktoré ponúkajú vlastné čiastkové odpovede.
Známy starogrécky filozof Aristoteles definoval človeka dvoma spôsobmi: ako spoločenské zviera (zoón politikón) a ako zviera schopné reči a počúvania (zoón logón echón). Podstatu však opísal slovom duša, ktorú vysvetlil ako „formu“ tela – telo by v tomto príklade bolo „hmotou“ duše.
Túto telesnú aj netelesnú (duševnú či duchovnú) stránku zdieľame všetci bez rozdielu, k odpovedi na otázku o ľudskej podstate sa tak celkom presne blíži. Do akej miery však podstatu človeka definujú gény?
Už počas vlády amerického prezidenta Billa Clintona (1993 až 2001) odhalili prvú kompletnú sekvenciu ľudského genómu. Organizácie Human Genome Project a Celera Genomics Corporation tak ukázali svetu telesnú stránku „ľudskej podstaty“ rok pred pádom Dvojičiek, hoci úplný genóm zverejnili až v roku 2022.
Je možné, aby prepisom (editáciou) týchto sekvencií vznikla bytosť fundamentálne odlišná od človeka? Táto etická dilema pravdepodobne nedá spávať lídrom v oblasti umelého oplodnenia, ktorí majú k dispozícii nástroje na editovanie génov ako CRISPR.Cas9.
Ďalšou dilemou je praktické využitie editovania pri zriedkavých genetických ochoreniach. To v konečnom dôsledku ponúka aj komerčné využitie, ktoré je v súčasnosti z etického hľadiska takmer nepredstaviteľné. Vedci totiž od počiatku používania CRISPR-u stoja pred otázkou „nie či, ale kedy“.
A to „kedy“ sa nezadržateľne blíži.
Genetická optimalizácia
Americká firma Nucleus Genomics začala od svojho vzniku v roku 2021 ponúkať základné služby umelého oplodnenia, ktoré je v USA známe pod skratkou IVF (in vitro fertilization). Jej zakladateľ Kian Sadeghi spoločnosť založil po úmrtí svojho brata, ktorého príčinou bolo práve zriedkavé genetické ochorenie.
Sadeghi začiatkom decembra vystúpil v rannom vysielaní televízie CBS News, v ktorom pripomenul existenciu programu IVF+. Ten stojí 30-tisíc dolárov a ponúka kompletnú sekvenciu oboch rodičov a 20 vybraných embryí „vypestovaných“ v skúmavkách.
Tieto embryá sa dajú následne geneticky upraviť podľa želania rodičov. „Poskytujeme všetky informácie, ktoré rodičia potrebujú vedieť o budúcom dieťati. Naozaj si myslíme, že rodičia majú právo to vedieť,“ povedal 25-ročný priekopník.
„Chcú, aby sme športovali a chodili do najlepších škôl. Chcú, aby sme mali dobré vzdelanie. Chcú, aby sme prosperovali. Myslím si, že život rodiča sa nekončí len pri ‚chcem, aby moje dieťa bolo zdravé‘,“ povedal.
Nucleus Genomics u týchto embryí skúma viac ako 2-tisíc geneticky podmienených vlastností od farby očí a vlasov až po akné. Sadeghi tvrdí, že dokážu rozoznať predispozíciu na vyššiu inteligenciu, pravdepodobne však ide len o marketingový ťah.
Firma však dokáže odhaliť predispozície zdravotných stavov ako klinická depresia, autizmus či bipolárna porucha. Fakt, že editovaním možno „vyškrtnúť“ nežiaduce gény z budúceho dieťaťa, sa pochopiteľne stretol s obvineniami z eugeniky, čo Sadeghi odmietol.
CBS News priznala, že jedným z investorov Nucleus Genomics je známy miliardár Peter Thiel. Ten je podľa reportáže časopisu Inc veľkým záujemcom o „parabiózu“ – teóriu, ktorá sľubuje mladnutie skrze transfúzie detskej krvi. Pravidelne tiež investuje do výskumu dlhovekosti.
Američania neboli prví
Tento vážny krok k dizajnovaniu vlastných detí je len ďalším v rade. Pandorinu skrinku podľa všetkého otvorili čínski genetici, a to už v roku 2018, keď Che Ťien-kchuej prekódoval dieťaťu gén CCR5, ktorého receptor je údajne zodpovedný za reakciu na vírus HIV. Tento gén však kóduje aj niektoré vlastnosti nervových buniek a konkrétne oblasti mozgu s názvom hipokampus – centrum pamäti.
Od Chea sa obratom dištancovali Čínska akadémia medicínskych vied i Národná zdravotnícka komisia. Zatiaľ čo akadémia argumentovala „etickými otázkami“, komisia priamo varovala pred závermi vyšetrovania „nelegálneho správania“.
„Hoci zámerom môže byť vytvorenie dokonalých ľudských bytostí, výsledkom môže byť monštrum,“ pridal sa ku kritike americký Národný zdravotný inštitút.
V roku 2019 sa aj v Spojených štátoch začali používať nástroje na editovanie génov, úrady však nepovolili editovanie kmeňových buniek. Oficiálne údaje hovoria o 500 až tisíc prípadoch „somatického“ editovania, pri ktorom sa prekódujú len vybrané bunky – ich efekt na potomstvo je teda nulový.
Vo februári tohto roka použili „personalizovaný“ CRISPR lekári v pôrodnici v meste Philadelphia (štát Pensylvánia), pričom vyliečené dieťa malo len sedem mesiacov. Dôvodom pre použitie génového editovania bola zriedkavá porucha metabolizmu, a chlapec je po zákroku prakticky zdravý.
Červy sa rozliezli
Práve Američania majú k tejto téme vhodné príslovie, a to „konzerva s červami“ (can of worms). Znamená to, že akokoľvek dobre premyslený krok môže viesť k „rozlezeniu červov“, čo má efekt na všetko okolo.
V medicíne je od 70. rokov minulého storočia látka známa ako erytropoetín. Ide o hormón, ktorý tvoria obličky pri poklese kyslíka, a aktivuje kostnú dreň, aby produkovala viac červených krviniek. V roku 1987 sa syntetický erytropoetín (EPO) po prvý raz použil na liečbu kosáčikovej anémie.
Takmer okamžite ho začali zneužívať športovci v rámci dopingu, aby podporili prekrvenie svalstva. Tento druh dopingu je pritom celosvetovo zakázaný.
Príklad však presne ukazuje úskalia ľudského správania. Hoci pôvodne EPO syntetizovali ako liek, ktorý má zmierniť stav horší od bežného (zdravie), začal sa používať na zlepšenie tohto stavu (akési „nad-zdravie“).
Je preto len otázkou času, kedy sa začnú nástroje ako CRISPR používať komerčne, teda na „vylepšenie“ už existujúcich a zdravých vlastností či schopností.
Koľko génov si musí človek zmeniť, aby prestal byť človekom? Bežnou odpoveďou by bolo niečo na spôsob „veď jeden či dva gény nie sú až také hrozné“. Práve mierka je však rozhodujúca.
Posledné prirodzené zmeny v ľudskom genóme sa datujú do obdobia približne 8-tisíc rokov pred Kristom. Domorodí obyvatelia Ánd si vo vysokých nadmorských výškach prirodzene vyvinuli odolnosť voči nedostatku kyslíka a ich krv obsahuje násobne viac červených krviniek. U týchto Indiánov v Bolívii objavili aj rezistenciu voči arzénu.
Odlišnosť v jednotlivých génoch či sekvenciách medzi človekom (Homo sapiens) a šimpanzom učenlivým (Pan troglodytes) sa uvádza na úrovni 1,2 percenta celkového genómu. Teoreticky by teda bolo možné „vypestovať“ šimpanza v ľudskej maternici či v skúmavke – jednoducho upravením odlišných génov.
Pochopiteľne by to tak jednoduché nebolo. Jeden gén je často zodpovedný za kódovanie niekoľkých vlastností súčasne, preto by namiesto šimpanza mohlo vzniknúť prakticky čokoľvek. A to je hrozba, pred ktorou v súčasnosti stojíme.