Medzinárodný menový fond odhaduje, že Ukrajina bude na prevádzku do konca roku 2027 potrebovať okolo 65 miliárd dolárov (55 miliárd eur). V tomto odhade však nie sú započítané vojenské náklady vo výške 120 miliárd dolárov (102,5 miliardy eur). Európska rada sa 23. októbra 2025 zaviazala, že bude finančne naďalej podporovať Ukrajinu v jej fungovaní, ako aj vo vojenskom úsilí.
Ak teda bude vojna pokračovať ďalšie dva roky v rovnakej intenzite, potom by podľa tohto odhadu Európa musela z vreciek daňových poplatníkov vytiahnuť za toto obdobie zhruba 185 miliárd dolárov. To je obrovská suma.
Na predstavu: Európska rada na svojom októbrovom zasadnutí vyčíslila doterajšiu pomoc EÚ od začiatku otvoreného konfliktu na 177,5 miliardy eur. Z týchto dvoch čísel je zrejmá slepá ulička, do ktorej sa EÚ a jej vedenie ženie. Ak bude v roku 2026 skutočne nútená prevziať hlavný finančný záväzok voči Ukrajine, musela by vydať za dvojnásobne kratšie obdobie približne rovnakú sumu, akú poskytla za celé doterajšie trvanie vojny.
To je ekonomicky nemožné. Preto zostáva jedinou reálnou možnosťou požičať si na pokračovanie vojny.
Lákavá, ale nepriechodná cesta aktív
Myšlienka získať peniaze zo zmrazených ruských aktív je pre európskych politikov krajne lákavá. Veľmi skoro sa však ukázalo, že je prakticky nepriechodná. Belgicko, kde sídli firma Euroclear, ktorá spravuje väčšinu ruských aktív, sa obáva odvetných krokov zo strany Ruska.
Medzinárodnú arbitráž by európska strana vyhrala len ťažko. Belgicku by hrozilo znášať náklady sporu vrátane úrokov za celé jeho trvanie. Jednoduché zhabanie a použitie ruských aktív tak nie je možné.
Čo si treba ujasniť hneď na začiatku: Európska únia nemôže zmrazené ruské aktíva predať na trhu a peniaze následne poslať Ukrajine. O takýto krok nikdy ani nešlo. Tieto ruské aktíva sa v európskom myslení stali predpokladanou súčasťou vojnových reparácií, ktoré bude krajina medveďa nútená Ukrajine zaplatiť v rámci prípadnej mierovej dohody.
Znie to pekne, ale realita je úplne iná. Podmienky kapitulácie totiž neurčujú porazení, ale víťazi. Ako ešte uvidíme, aj európskym úradníkom postupne došlo, že považovať zmrazené aktíva za isté ruské reparácie je extrémne riskantné. Problém totiž nie je v tom, či ich technicky možno zhabať, ale kto ponesie zodpovednosť, ak sa situácia vyvinie inak.
Napríklad v prípade, ak by sa po uzavretí mieru medzi Ukrajinou a Ruskom museli tieto zdroje vrátiť Rusku. Poskytnúť takúto garanciu zo strany členských štátov nie je reálne. Maďarsko a Slovensko sa razantne vymedzili proti spoločnej európskej pôžičke. Keďže ide o mimoriadne závažné rozhodnutie, muselo by sa prijať jednomyseľne. A to už dnes nie je možné.
Dokonca aj Európska centrálna banka (ECB) sa od návrhu odvrátila a odmietla niesť akékoľvek záruky. Kuriózne bolo zdôvodnenie ECB, ktorá upozornila, že by išlo o porušenie jej pravidiel o požičiavaní jednotlivým štátom. Na túto reguláciu sa pritom v nedávnej histórii často „zabúdalo“.
Postoj ECB tak jasne signalizuje zmenu zmýšľania aj v týchto kľúčových inštitúciách. Ešte pred rokom by podobná záruka pravdepodobne prešla. Centrálni bankári však vedia riziko oceniť. A riziko, že Ukrajina prehrá alebo že nebude môcť diktovať podmienky mieru, je v ich očiach príliš vysoké.
Topiaci sa stebla chytá
Európska únia sa však nevzdáva. Ukrajina peniaze nutne potrebuje a v tejto chvíli jej ich môže poskytnúť iba samotná Únia. Európska komisia preto predložila dve riešenia finančných potrieb Ukrajiny na obdobie 2026 až 2027: klasickú pôžičku EÚ a takzvanú reparačnú pôžičku.
Oba návrhy sa prerokujú na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. decembra. Celý plán má takmer 90 stránok. Kľúčovou vetou celého dokumentu je: „Tieto peňažné zostatky (cash balances) nie sú majetkom Centrálnej banky Ruskej federácie a nepožívajú suverénnu imunitu.“
Európski úradníci tak našli kľučku v podobe peňažných zostatkov, teda úrokov a novovzniknutých hotovostných prostriedkov. Pôvodné zmrazené aktíva zostávajú nedotknuté, Rusko sa preto formálne nemôže brániť. V skutočnosti však obchod s Ruskom pokračuje a na účtoch sa hromadia nové zostatky. Práve tie by sa mali použiť. Riešenie pripomína klasickú rozprávku o tom, ako sa vlk nažral a ovca zostala celá.
Aj keď pripustíme, že je tento postup právne, politicky a geopoliticky priechodný, zostáva praktický problém. Je vysoko nepravdepodobné, že by sa nové zostatky blížili objemu pôvodných zmrazených aktív. Obchod s Ruskom síce pokračuje, ale v oveľa menšom rozsahu.
Odhaduje sa, že by sa takto dalo použiť približne 60 miliárd eur. Aj v tomto prípade by však Európskej únii na ďalšie dva roky vojny chýbalo zhruba sto miliárd eur. To sa dá vysvetliť iba tým, že Brusel počíta so skorým koncom bojov a s tým, že mu zostanú len náklady na bežnú prevádzku Ukrajiny.
V opačnom scenári to stačiť nebude. Európska únia tak bude musieť siahnuť hlbšie do vreciek členských štátov. A tam nastane veľký problém. Verejná podpora Ukrajiny už nie je zďaleka taká silná ako na začiatku. Väčšina členských krajín navyše zápasí s vysokými rozpočtovými deficitmi. Ďalšia masívna pomoc Ukrajine bude nutne znamenať menej peňazí pre vlastných občanov. A nemej dôležité je, že posledné korupčné škandály poskytujú silné argumenty všetkým, ktorí kritizujú prelievanie peňazí na Ukrajinu bez dostatočnej kontroly.
Európa tak opäť preukazuje, že dokáže vymyslieť elegantné a sofistikované riešenie, ale len do chvíle, než narazí na realitu. Topiaci sa steblá chytá a cash balances sú len ďalšie, tentoraz možno tenké steblo. Ak sa vojna predĺži, bude sa EÚ musieť pozrieť do zrkadla a priznať, že solidarita s Ukrajinou nie je otázkou chytrých právnych trikov, ale politickej odvahy a skutočných peňazí, ktoré bude musieť niekto naozaj zaplatiť.
