Slovensko dováža chlieb za 200 miliónov eur ročne. Pekári chcú ochrániť domácu výrobu

Slovenský chlieb, tradičný symbol pohostinnosti a súčasť štátnych ceremoniálov, sa podľa domácich pekárov ocitá na okraji záujmu vlastnej krajiny. Zástupcovia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) vo štvrtok v Národnej rade SR upozornili poslancov, že segment, ktorý zásobuje krajinu základnou potravinou, už dlho funguje na hranici udržateľnosti.

Dôvodom je rastúci dovoz a cenový tlak veľkých obchodných reťazcov. Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský pripomenul, že symbolický „chlieb so soľou“ môže čoskoro pochádzať spoza hraníc. „Ak sa nič nezmení, nie je vylúčené, že zahraničné delegácie budeme vítať poľským či belgickým chlebom. A to napriek tomu, že ho vieme upiecť doma v rovnakej kvalite,“ uviedol pred poslancami.

Kde sa láme chlieb

Podľa neho nejde o technický, ale o systémový problém, ktorý si vyžaduje štátnu stratégiu ochrany slovenských potravín záväznú pre každú vládu. Zväz zároveň upozornil, že slovenský trh de facto kontrolujú štyri veľké zahraničné reťazce.

Tie podľa pekárov určujú sortiment aj cenové nastavenia a zvýhodňujú dovoz na úkor domácej produkcie. Najväčší potravinársky sektor na Slovensku čelí situácii, v ktorej zahraničné obchodné reťazce generujú rekordné zisky, pričom ich obchodné prirážky spôsobujú, že spotrebiteľ platí za slovenský chlieb neraz o 200 percent viac, než zaň dostane samotný výrobca.

„Nie je normálne, aby bol chlieb pre obchod len priestorom na extrémnu prirážku, zatiaľ čo domáce pekárne bojujú o prežitie,“ zdôraznil Lapšanský.

Ďalším problémom je vysoká úroveň importu potravín, ktoré sa dajú vyrobiť doma. Dovoz chleba a pečiva presahuje hodnotu 200 miliónov eur ročne, čo podľa zväzu predstavuje priamy odlev peňazí z ekonomiky.

Čo chcú pekári od poslancov

Domáci výrobcovia tvrdia, že by vedeli výrobné kapacity navýšiť, ak by mali férové podmienky na trhu. Zväz pripomenul aj aspekt potravinovej kontroly, keďže slovenskí inšpektori nemajú právomoc kontrolovať továrne v zahraničí, odkiaľ sa na náš trh dováža čoraz viac polotovarov.

Pekári preto žiadajú legislatívne úpravy, ktoré by narovnali konkurenčné podmienky bez potreby nových výdavkov zo štátneho rozpočtu. Podľa zväzu by zmeny priniesli stabilnejšiu domácu výrobu, vyššie príjmy pre štát aj silnejšiu potravinovú bezpečnosť.

Zväz deklaroval ochotu spolupracovať s politickými stranami a ponúknuť odborné zázemie pri tvorbe potrebných opatrení.

Lapšanský sa poďakoval predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas) za priestor predstaviť situáciu odvetvia. „Je symbolické, že chlieb, ktorý Slovensko ponúka svetu, sme tentoraz odovzdali my poslancom. Teraz je na nich, aby rozhodli, či zostane slovenský,“ uzavrel šéf pekárov.