Slovenský chlieb, tradičný symbol pohostinnosti a súčasť štátnych ceremoniálov, sa podľa domácich pekárov ocitá na okraji záujmu vlastnej krajiny. Zástupcovia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) vo štvrtok v Národnej rade SR upozornili poslancov, že segment, ktorý zásobuje krajinu základnou potravinou, už dlho funguje na hranici udržateľnosti.
Dôvodom je rastúci dovoz a cenový tlak veľkých obchodných reťazcov. Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský pripomenul, že symbolický „chlieb so soľou“ môže čoskoro pochádzať spoza hraníc. „Ak sa nič nezmení, nie je vylúčené, že zahraničné delegácie budeme vítať poľským či belgickým chlebom. A to napriek tomu, že ho vieme upiecť doma v rovnakej kvalite,“ uviedol pred poslancami.
Kde sa láme chlieb
Podľa neho nejde o technický, ale o systémový problém, ktorý si vyžaduje štátnu stratégiu ochrany slovenských potravín záväznú pre každú vládu. Zväz zároveň upozornil, že slovenský trh de facto kontrolujú štyri veľké zahraničné reťazce.
Tie podľa pekárov určujú sortiment aj cenové nastavenia a zvýhodňujú dovoz na úkor domácej produkcie. Najväčší potravinársky sektor na Slovensku čelí situácii, v ktorej zahraničné obchodné reťazce generujú rekordné zisky, pričom ich obchodné prirážky spôsobujú, že spotrebiteľ platí za slovenský chlieb neraz o 200 percent viac, než zaň dostane samotný výrobca.
