Vasiľová: Kotlár má prvé disciplinárne konanie

Je dnes ambulantný systém nastavený skôr v prospech lekárov ako pacientov?

Ťažko na to odpovedať, ale rozhodne je potrebné ambulantný sektor riešiť. Minister zdravotníctva povedal, že sa chce tejto časti zdravotníctva venovať, ale dosiaľ nevidíme žiadne pozitívne zmeny.

Aký problém je v ambulantnej sfére najpálčivejší? 

Najmä nedostatok lekárov, prevažne starí lekári nemajú nástupcov, nemajú komu odovzdať ambulancie pre nezáujem mladých. Preto odovzdávajú povolenie a ambulancia končí.

Nechýbajú lekári aj v dôsledku takzvanej súbežnej praxe? Keďže nerobia ambulantných špecialistov na plný úväzok, pacientom sú k dispozícii len pár hodín týždenne.

Závisí od toho, kde lekári realizujú súbežnú prax. Vo veľkomestách nie je taký problém ako v odľahlých oblastiach, kde chýbajú lekári aj v primárnej sfére. Nevidím problém v tom, ak lekár po zmene v nemocnici odíde pracovať do vlastnej ambulancie, respektíve k inému poskytovateľovi do ambulantnej sféry, kde odpracuje len niekoľko hodín týždenne. Takýto poskytovateľ môže zamestnať na úväzok dvoch-troch lekárov a vytvorí tak jednu plnohodnotnú ambulanciu.

Nedostatok ambulancií je predovšetkým v určitých regiónoch.

Slovenská lekárska komora mala kedysi pri vydávaní licencie právo vyznačiť v licencii „len na priamu úhradu“, ak v danej oblasti bolo už dosť špecialistov v tomto odbore. Postupne však došlo k zazmluvneniu so zdravotnými poisťovňami, a keďže sieť je určená na kraje, a nie okresy, ambulancie sa sústredili v mestách a pacienti musia dochádzať z odľahlých oblastí za špecialistami do miest.

Problémom je aj to, že kraj vydáva povolenie na jedno lekárske miesto špecialistu, ale nikto neurčuje, koľko je to odpracovaných hodín. Takže verejná minimálna sieť je podľa predpisov naplnená, ale kriví ju napríklad to, že lekári si do ambulancie odbiehajú len na pár hodín týždenne. Prečo to práve pri špecialistoch takto funguje?

To je individuálne. Zoberme si ako príklad cievnu ambulanciu, ktorú prevádzkuje viacero lekárov, alebo jeden ako poskytovateľ, ktorý ma vydané povolenie a zazmluvní si niekoľkých lekárov. Tí čiastkovými úväzkami vykryjú jedno lekárske miesto a ambulancia je plne funkčná. Dosah na to majú VÚC a zdravotné poisťovne, ktoré majú mechanizmy na kontrolu úväzkov. Čakacie doby svedčia o tom, že lekárov je málo, hoci určite ich ovplyvňujú aj úhrady od zdravotných poisťovní.

Vysvetlite to bližšie.

V primárnej sfére je úhrada jednoznačná, lebo obvodní lekári dostávajú takzvané kapitačné platby – pravidelné mesačné platby za všetkých poistencov, ktorých majú v starostlivosti. Bolo obdobie, keď špecialistom hradili len sedemdesiat percent vykázaných výkonov. Umožňuje to limit na výkony, ktorý sa vypočítava podľa vykázaných výkonov za predchádzajúce obdobie. Čiže aj keď lekár viac pracuje, zaplatené dostane podľa obdobia, keď robil menej. Lekár by mal mať zaplatené všetko, čo urobí.

Ako je možné, že poisťovňa vyplatí lekárovi len 70 percent nákladov, ak má byť platený podľa počtu a druhu výkonov?

Limit je uvedený v zmluve, ktorú poisťovne ponúknu poskytovateľovi, a tú buď poskytovateľ podpíše, alebo nemá zmluvu.

Už pri podpise zmluvy ste odsúdení na finančnú stratu?

Áno, ak s tým lekár neráta a nerobí viac, aby vedel vykryť nutné náklady ambulancie. Ak si chce začínajúci lekár otvoriť vlastnú prax, musí si veľmi dobre zvážiť, aké bude mať nutné náklady na prevádzku ambulancie a aké budú príjmy z poisťovní. Chyby môžu nastať aj pri vykazovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti, čo však nemusí byť spôsobené len poskytovateľom – napríklad kapitačné platby pri migrácii poistencov. Spätné vymáhanie financií od poisťovní je bohužiaľ zdĺhavé, často konfrontačné a bez pozitívneho výsledku pre poskytovateľa.

Keďže poisťovne sú správcom kasy, nie je v poriadku, že si nechávajú v niektorých prípadoch 30 percent peňazí, ktoré majú vyplatiť ambulanciám. Kde skončia tie peniaze?

To je otázka skôr na zdravotné poisťovne.

Existuje podľa vás riziko, že spôsob, akým poisťovne nastavujú úhrady a limity, priamo prispieva k tomu, že pacienti čakajú mesiace na vyšetrenie? Ktoré rozhodnutia poisťovní najviac predlžujú čakacie doby?

Finančné limity na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré sú zakotvené v zmluvách s poskytovateľmi, určite výrazne ovplyvňujú čakacie doby.  

Ako hodnotíte manažovanie verejnej minimálnej siete zo strany poisťovní?

Podľa mňa by ju nemali spravovať poisťovne. Tie len manažujú objem peňazí, ktorý im automaticky natečie na účty a slúži na úhradu zdravotnej starostlivosti vôbec. Sieť by mal určovať štát, alebo ju zveriť samosprávnym krajom, ktoré vydávajú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Ale v skutočnosti poisťovne ambulantnú sieť aj regulujú, lebo niekedy nechcú zazmluvniť lekára, hoci mu dá VÚC povolenie na vznik ambulancie.

VÚC musí vydať povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ak žiadateľ spĺňa podmienky materiálneho a personálneho vybavenia ambulancie. V primárnej sfére musí zdravotná poisťovňa zazmluvniť lekára, aj keby mal len jedného pacienta. Zazmluvňovanie špecializovaných ambulancií by sa malo riadiť pravidlami verejnej minimálnej, respektíve optimálnej siete poskytovateľov.  

Ako dostať lekárov do regiónov?

Neujal sa ani jednorazový príspevok 60- až 70-tisíc eur na zriadenie ambulancie z plánu obnovy, ktorý poskytujú kraje. Nová ambulancia nemôže vzniknúť v obci s pár stovkami obyvateľov, lebo lekár tam neprežije. Potrebuje si zaplatiť nájom, vybavenie, zdravotnú sestru. Mladý lekár, ktorý má alebo si chce založiť rodinu, nie je motivovaný ísť do odľahlých obcí.

Dali by sa predsa vytvoriť strediskové obce. Nemá byť hlavnou motiváciou lekára mať dostatok pacientov?

Musí to byť základnou motiváciou lekára, lebo ten si všetky náklady hradí sám. Ale áno – riešením je spájanie obcí, lebo v nich často žijú starší a zdravotne hendikepovaní ľudia. Ale dochádzanie do regiónov je opäť len priestorom pre starších lekárov, lebo tí s menšími deťmi si nemôžu dovoliť stratiť toľko času. Možno by pomohlo zriaďovanie ambulancií samosprávnymi krajmi, kde by bol lekár zamestnancom a mal by garantovaný plat, aj keď je tam málo poistencov.

Nie je príčinou neochoty lekárov nastúpiť do ambulancie aj memorandum, ktoré s lekármi podpísala vláda a ktoré im zvýšilo mzdy?

Nevylučujem to, pretože lekár – zamestnanec má garantovanú mzdu, pracovnú dobu a po jej skončení má už pokoj, nerieši problémy ambulancie. V súkromnej praxi musí lekár riešiť, aby mal zdravotnú sestru, aby sa mu nič nestalo, lebo bez práce nedostane zaplatené od poisťovní nič.  

Nemal by potom štát rozhodnúť, koľko lekárov potrebujeme v nemocniciach a tých ostatných nasmerovať do súkromnej sféry?

Neviem, či je v nemocniciach dosť lekárov na to, aby sme ich mohli „vyhnať“ do ambulantnej sféry, ak tá pre nich nie je atraktívna. Myslím si, že finančná stránka je dosť určujúca.

Čo majú robiť pacienti, ak si nevedia nájsť špecialistu?

Ísť do zdravotnej poisťovne a opýtať sa, u ktorého lekára mu nakúpili zdravotnú starostlivosť, teda ktorý ich ošetrí.

V praxi však zdravotné poisťovne pošlú takéhoto pacienta na samosprávny kraj a ľudia sú takí stratení, že často ani nejdú na vyšetrenie.

Kraj vydáva len povolenie na vznik ambulancie. Zdravotná poisťovňa zazmluvňuje lekárov.

Ľudia sa častejšie chodia sťažovať na nedostatok lekárov na kraje. Nie je chybou poisťovní, že nebijú na poplach pre nedostatok lekárov, hoci vidia predlžujúce sa čakacie doby na vyšetrenia?

Určite áno, ale pre poisťovne je výhodnejšie, keď nemusia platiť za zdravotnú starostlivosť. Ak zazmluvnia menej lekárov, ostane im viac peňazí. Stačí ak pokryjú minimálnu sieť poskytovateľov.

Podľa výsledkov auditu pre ministerstvo zaplatia pacienti ročne na poplatkoch v ambulanciách 360 až 410 miliónov eur mimo povinne odvádzaných zdravotných odvodov. Skutočne sú dnes ešte ambulancie zle platené?

Neviem odkiaľ máte tieto čísla. Viackrát sme sa pýtali ministerstva zdravotníctva na výsledky auditu, ale nevedeli mi ich poskytnúť na rezorte a ani na Košickom samosprávnom kraji.

Je to z týždenníka Medicína, ktorý získal výsledky tohto auditu.

Ministerstvo malo tieto výsledky zverejniť už minulé leto. Ponúkli sme vypracované minimálne náklady pre jednotlivé ambulancie, podľa ktorých by sa dalo prehodnotiť, či lekárom stačia platby od zdravotných poisťovní a či máme na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ak na to nemáme, treba občanom povedať, že si musia doplatiť. Avšak treba v tom spraviť poriadok.

Prečo podľa vás ministerstvo nechce výsledky auditu zverejniť?

Neviem. Možno skutočne zdravotné poisťovne nemajú financie na pokrytie nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Už takmer každý druhý človek podľa výsledkov tohto auditu platí poplatok.

Ľudia mi často hovoria, že platili poplatok, ale nemajú o tom žiaden doklad. Preto hovorím, že treba audit zverejniť a ak na to nemáme, zaviesť transparentné regulované poplatky. V minulosti sme mali dvadsaťkorunáčky za ministra Rudolfa Zajaca, teda spoluúčasť pacienta už nie je novinkou.

Neustále sa zvyšujú zdravotné odvody a stúpla aj platba za poistencov štátu, takže to evokuje, že peňazí je v zdravotníctve dosť.

Platba za poistencov štátu je stále nízka, je len polovičná oproti tomu, koľko si platia dobrovoľne poistení.

Podľa prieskumu Advance Institute na tému poplatkov v ambulanciách z leta 2025 platia ľudia najčastejšie za objednanie na čas, čo nie je v súlade so zákonom.

Zaviedli to zariadenia ako ProCare a Agel a vyberajú ich prostredníctvom tretích osôb. Potom sa to kopíruje v ambulantnej sfére.

Myslíte si, že ambulancie by bez poplatkov radšej zatvorili?

Ja si myslím, že toto sa dá ľahko skontrolovať, ponúkli sme spoluprácu.

Vo funkcii ste len mesiac, ale máte už nejaké avízo z ministerstva, že sa s vami stretnú a ako chcú riešiť problémy ambulantného sektora?

Termín sme si ešte nestihli dohodnúť. Ale SLK pred tromi rokmi vypracovala návrh Zákona o Slovenskej lekárskej komore, ktorý sa dotýka aj financovania zdravotníctva. Zatiaľ sa však žiaden minister neudržal na stoličke dostatočne dlho, aby sa zákonom zaoberal.

Platí už nový cenník výkonov?

Nie, ale neviem presný termín jeho spustenia. Zatiaľ fungujeme podľa pätnásť rokov starého cenníka.

Vy pôsobíte ako lekárka v Košiciach. Ako budete zvládať manažovať SLK?

Každý utorok a stredu som fyzicky v Bratislave a aktívne využívam mobil aj e-maily. Na dva dni mám zabezpečený zástup.  

Ohlásili ste bližšiu spoluprácu s NCZI. V čom bude spočívať?

Komora zo zákona registruje všetkých lekárov, ktorí chcú pracovať na Slovensku. V okolitých štátoch je členstvo v nej povinné, ale na Slovensku nie. Najčastejšie na komore riešime lekárov, ktorí pracujú bez registrácie. Ročný registračný poplatok je 15 eur.

Voči neregistrovaným lekárom začneme síce správne konanie, ale ich zamestnávatelia, pre ktorých rovnako platí, že majú zamestnať len registrovaných, to veľmi neriešia, alebo hľadajú ospravedlnenie pre týchto lekárov. Na základe eZdravia má každý zdravotnícky pracovník svoju kartu, ktorá mu umožňuje vstup do systému a tu vidím priestor na možnú spoluprácu.

Lekári a vedci upozorňujú, že výroky splnomocnenca vlády Petra Kotlára podkopávajú dôveru v medicínu založenú na dôkazoch. Považuje SLK šírenie medicínsky nepravdivých informácií lekárom za disciplinárne previnenie? A ak nie, aké hranice musí lekár prekročiť, aby komora konala?

SLK opakovane reagovala, že pán Kotlár znevažuje názory odborníkov a svojimi vyhláseniami nepriamo ohrozuje zdravie ľudí. V kontrolných orgánoch komory prebieha konanie voči pánovi Kotlárovi.

Komora uvádza, že na vylúčenie člena musí mať tri disciplinárne previnenia. Koľko ich už Kotlár má? 

Je to prvé disciplinárne konanie. Ako som už spomínala, úlohou SLK je aj riešenie etickej spôsobilosti lekára. Ak však dôjde k sťažnosti, dotyčný lekár vystúpi z SLK ako člen. Ostane len registrovaným a nemôžeme ho postihnúť, lebo komora rieši len členov.