V polovici volebného obdobia sa zvykne dariť stranám opozície, horšie na tom bývajú vládne subjekty. Musia prijímať nepopulárne opatrenia, ktoré doľahnú na ľudí. K tomu sa pridávajú vnútrokoaličné pnutia či „nešikovnosť“ politických lídrov.
Trináste dôchodky Hlasu nestačia
V prieskumoch agentúr AKO a Focus už niekoľko mesiacov prichádza o voličov Hlas. AKO robí prieskumy pre televíziu Joj a Focus pre televíziu Markíza, posledné mesiace pre portál 360tka.
Pripomeňme, že Hlas získal vo voľbách 14,7 percenta voličov. Tento rok v lete bol na úrovni okolo 12 percent, následne začal strácať. V novembrovom zisťovaní AKO dosiahol 10,4 percenta.
V prieskume Focusu sa pokles Hlasu prejavil v septembri, v novembri bol na hranici deväť percent. Svoj vrchol zažil v tomto volebnom období vlani v apríli, vtedy mal voličskú podporu až 18 percent. Bolo to v čase, keď sa prezidentom republiky stal vtedajší líder strany Peter Pellegrini.
Sú však prieskumy, ktoré priznávajú strane ešte menej. Napríklad volebný model Ipsosu z konca novembra pre Denník N prisúdil Hlasu len 7,8 percenta.
Práve odchod Pellegriniho do Prezidentského paláca bol jedna z vecí, ktorá ho pravdepodobne obrala o časť voličskej priazne. Dá sa len špekulovať, v akom stave by bol Hlas s plnohodnotným predsedom Pellegrinim. Teraz je iba čestným šéfom Hlasu.
Na klesajúcich číslach strany sa zrejme podpísali obavy voličov z vládnych konsolidačných opatrení, stav zdravotníctva, chaos v zdravotníckych poplatkoch, s ktorými sa ľudia stretávajú denne, či podozrenia z klientelizmu pri rozdeľovaní peňazí na vedu a výskum, vinou čoho prišiel o kreslo vicepremiér Peter Kmec.
V strane neuvažujú, že by vymenili svojho lídra Matúša Šutaja Eštoka. Jedna z najsilnejších kariet Hlasu, ktorou bolo ubránenie 13. dôchodkov, nedokázala prebiť ostatné nedostatky. Napokon mohli Hlasu priniesť mínusové body aj zmätky okolo poskytovania energopomoci, ktorú nastavovali ľudia z rezortu ministerky hospodárstva Denisy Sakovej.
Vyskúša si Matovič druhú najvyššiu ústavnú funkciu?
Opačný príbeh zažívalo Hnutie Slovensko. Dostalo sa na trajektóriu vzostupu. Jeho líder Igor Matovič zvýšil politické obrátky, užíva si opozičný komfort, neraz so slovníkom za hranou.
Pod hranicou zvoliteľnosti bolo jeho hnutie vlani cez leto. V prieskume AKO malo len 3,6 percenta. Karta sa však obrátila začiatkom tohto roka. Hnutie sa vyšvihlo na hranicu päť percent, ktorá zaručuje účasť v parlamente. Postupne začalo stúpať. V májovom prieskume AKO už Hnutie Slovensko atakovalo deväť percent a o mesiac neskôr sa aj v sondáži Focusu ocitlo na podobnej úrovni.
Napríklad v novembrovom prieskume Focusu bolo Matovičovo hnutie druhé najsilnejšie z opozičných parlamentných strán po PS. Býva zvykom, že druhá najsilnejšia strana koalície obsadzuje post predsedu parlamentu. Ak by sa Matovič v budúcnosti vyskytol vo vládnej koalícii s PS a s ďalšími opozičnými stranami, mohol by sa stať predsedom parlamentu.
Pozíciu premiéra si už vyskúšal. Po ďalších voľbách by mohol riadiť parlament a dohliadať na to, ako poslanci dodržiavajú pravidlá rokovania. Musel by si poradiť aj s tým, akú toleranciu by prejavil k rebélii, ktorou sa sám v poslaneckých laviciach ako opozičný politik často prezentuje.