Príbeh Sone Pekovej: Ako sa vytvárajú šialenci

Mierne pozdvihnutie v posledných dňoch na sociálnych sieťach vyvolala obskúrna strana Švajčiarska demokracia. Ako názov napovedá, jej cieľom je pretvoriť Česko v priamu demokraciu švajčiarskeho typu. Nejde o nijako novú myšlienku a kvôli tomu sa cieľom posmechu nestala. Zaujalo predovšetkým meno na prvom mieste kandidátky v Stredočeskom kraji. Jednotkou tam je totiž Soňa Peková, česká vedkyňa, ktorá sa v poslednom roku a pol stala najskôr hviezdou a potom zažila strmý pád medzi "dezinformátorov" a dnes je persona non grata v slušnej spoločnosti. Pritom na jej príklade sa dá ukázať, ako bezhlavý boj proti fake news môže mať neblahý účinok na spoločnosť, ako aj na jednotlivca.

Soňa Peková. Foto: CNN Prima News

Soňa Peková. Foto: CNN Prima News

Peková sa najskôr preslávila na samom začiatku pandémie v Česku, keď jej laboratórium pozitívne otestovalo na koronavírus pacientku, ktorú predtým odmietol otestovať lekár. Vyvolalo to pobúrenie ohľadom štátneho systému testovania, ktoré ešte vzrástlo, keď ministerstvo zdravotníctva na Pekovú "zasadlo" a zakázalo jej testovať, pretože vraj na to nemala licenciu. Celé to pôsobilo ako pomsta za kazenie vládneho obrazu boja s covidom.

O svoju dobrú povesť Peková prišla vzápätí v apríli 2020, keď vyhlásila, že sa domnieva, že v súčasnosti vyčíňajúci koronavírus je umelo vytvorený vírus. Zrazu sa stala konšpirátorkou a bola v podstate vyradená zo skupiny vedcov, ktorí boli pozývaní do médií, aby sa k pandémii vyjadrovali. Český klub skeptikov Sisyfos Pekovej udelil anticenu "bludný coviďák". Je pravda, že v následných svojich predpovediach sa veľmi zmýlila, napríklad vírus rozhodne nezmizol do minuloročných Vianoc.

Bez ohľadu na jej neskoršie výroky jej pôvodné tvrdenie, že vírus nie je prírodného pôvodu, momentálne neznie až tak pritiahnuto za vlasy. Každý, kto sa tým seriózne zaoberá, musí dôjsť k záveru, že únik z laboratória je zhruba rovnako pravdepodobný ako prírodný výskyt vírusu. Už len preto, že covid sa objavil v meste Wu-chan, ktoré je síce vzdialené stovky kilometrov od najbližších netopierích hniezdisk, ale priamo v ňom sa nachádza Wuchanský inštitút virológie, popredná čínska inštitúcia na výskum netopierích koronavírusov.

Niekoľko popredných amerických novinárov sa zaoberalo touto otázkou do hĺbky. Napríklad bývalý vedecký korešpondent The New York Times Nicholas Wade, jeho kolega Donald McNeil, komentátor Washington Post Josh Rogin a ďalší. Všetci došli k rovnakému záveru: únik z laboratória je možný. Bezpečnostné opatrenia vo wuchanskom laboratóriu boli nedostatočné a často ignorované. Prebiehali tam nebezpečné experimenty.

Potom je tu snaha zabiť akúkoľvek diskusiu o umelom pôvode vírusu v zárodku. Verejnú mienku, že teória laboratórneho úniku je neopodstatnená konšpirácia, ovplyvnili dva otvorené listy. Prvý vyšiel v lekárskom časopise Lancet 19. februára 2020, druhý vo vedeckom magazíne Nature Medicine 20. marca 2020. Hlavným autorom prvého bol Peter Daszak, šéf organizácie EcoHealth Alliance, ktorá priamo financovala výskum koronavírusu vo Wuchanskom inštitúte virológie. Mal teda dobré dôvody zahmlievať.

Druhý list podpísala skupina virológov vedená Kristianom G. Andersenom. Ten uvádza, že laboratórna manipulácia by po sebe zanechala jasné stopy. Napríklad Wade však tvrdí, že sa to týka starších postupov. Moderné dokážu upraviť vírus tak, že nikto nespozná, či prirodzene zmutoval, alebo vznikol v "skúmavke". Ako upozorňuje Wade v druhom odseku listu, autori tvrdia, že ich analýza jasne ukazuje, že "SARS-CoV-2 nie je laboratórny konštrukt", ale o pár odsekov neskôr priznávajú, že je to len "nepravdepodobné".

Únik z laboratória ešte neznamená, že vírus je umelého pôvodu. Vedci mohli vzorky vírusu nabrať inde a potom sa nakaziť pri ich skúmaní vo Wu-chane. Jeden z hlavných sporov sa tak točí okolo toho, či sa vo Wu-chane konal výskum "gain-of-function", po slovensky "získanie funkcie". Ten spočíva v tom, že sa s vírusmi experimentuje tak, aby sa stali nebezpečnejšie. Cieľom je odhadnúť, ako sa vírus bude vyvíjať, a pripraviť sa na neho.

Počas vypočúvania v Kongrese sa tvár amerického boja s covidom a šéf Národného inštitútu alergií a infekčných chorôb Anthony Fauci pohádal s republikánskym senátorom Random Paulom, či jeho inštitúcia financovala výskum "gain-of-function" vo Wu-chane. Fauci tvrdil, že nie. Už spomínaný Josh Rogin dokazuje, že Fauci síce neklamal, ale veľmi zahmlieval.

Vo Wu-chane naozaj prebiehali experimenty s cieľom vytvoriť nebezpečnejšie vírusy. Lenže Fauci používal oveľa užšiu definíciu "gain-of-function", definíciu, ktorú sám spísal. Prezident Barack Obama totiž výskum "gain-of-function" zakázal. Podmienkou opätovného spustenia bolo vytvorenie prísnych bezpečnostných pravidiel. Tie vytvoril práve Fauci, ich súčasťou je však aj definícia napísaná tak, aby väčšina pokusov do kategórie "gain-of-function" nespadala. Čisto technicky teda Fauci mal pravdu.

Nakoniec je tu vyšetrovanie amerických tajných služieb. Tie vo verejnom zhrnutí záverov odpovedajú na otázku, či vírus unikol z laboratória, v podstate "nevieme".

Rozhodne teda nejde tvrdiť, že neprírodný pôvod vírusu je konšpiračná teória.

Tým sa dostávame späť k Pekovej. Tá v rámci vytlačenia z mainstreamových médií poskytla rozhovor Slobodnému rádiu, dosť podivnej platforme, ktorá medzi svojich partnerov počíta napríklad SPD alebo Robotnícku stranu sociálnej spravodlivosti. Je možné, že Peková išla týmto smerom už predtým. Je zároveň ale možné, že vytlačením zo slušnej spoločnosti jej nenačúvajú nikde inde.

Je to efekt, ktorý sa počas pandémie prejavil niekoľkokrát, nielen v Česku. Väčšinou nejaká osobnosť povie názor či myšlienku, ktorá sa viac či menej odlišuje od práve panujúceho spoločenského konsenzu. Vzápätí je označená za bludára a dezinformátora a jediný, kto je ochotný počúvať, sú čudáci a konšpirační teoretici. Ich asociácia je potom braná ako ďalší dôkaz, že vyobcovať dotyčného bolo správne. Ten sa potom z toho môže naozaj zblázniť, pretože jedinou skupinou, ktorá s ním komunikuje, sú ozajstní šialenci.

Vo výsledku sa spoločnosť pripravuje o tých najzaujímavejších rýpačov, ktorí síce nie vždy musia mať pravdu, ale keď ju majú, môže to byť obzvlášť dôležité.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.