Taliban chce zastaviť výrobu ópia výmenou za medzinárodnú pomoc a uznanie. Bude Západ platiť za sľuby?

Afganci vlani vyprodukovali približne 6-tisíc ton ópia, čo je viac ako 80 percent svetovej produkcie. Podľa odhadov tvorí pestovanie a obchod s ópiom desatinu tamojšej ekonomiky. Najnovšie prepočty OSN nasvedčujú tomu, že plocha, na ktorej Afganci pestovali ópium, vlani oproti roku 2019 narástla o tretinu. Najviac hektárov plodina za ostatné štvrťstoročie zaberala v roku 2017, viac ako 300-tisíc hektárov.

Pestovanie makovíc a výroba ópia či heroínu sú veľmi ziskové oproti pestovaniu iných plodín. Zoberme tiež do úvahy chudobu a desaťročia vojen, nedostupnosť horských údolí a v neposlednom rade zisky z drog, z ktorých ťažili obyvatelia aj povstalci z radov Talibanu.

Problém sa však priamo týka Európy. Drvivá väčšina nelegálnych opiátov v Európe má pôvod v Afganistane. V Spojenom kráľovstve je to až 95 percent. K tomu pripočítajme novinku – Afganci začali vo veľkom pestovať rastlinu menom chvojník. Obsahuje psychoaktívnu látku efedrín, ktorá je základom stimulačných drog, napríklad metamfetamínu, v syntetickej podobe je v strednej Európe známy ako pervitín.

Západ sa zrazu obáva, že ho môže zaplaviť ešte viac drog z Afganistanu. Obzvlášť ak skolabuje tamojšia ekonomika a štátne príjmy úplne nahradí čierny trh.

Taliban sľubuje zatočiť s drogami, chce však pomoc

Po bleskovom obsadení Kábulu a prebratí moci Taliban sľúbil, že v Afganistane sa už ópium pestovať nebude, ale „medzinárodné spoločenstvo nám musí pomôcť“, pripomína portál Politico. Jednoducho, žiada dotácie a investície na to, aby farmári nepestovali makovice, ale iné plodiny.

Západ zrazu stojí pred dilemou, či veriť sľubom Talibanu a zakročiť proti drogám, alebo odmietať spolupracovať s organizáciou, ktorú považuje za radikálnu a porušujúcu ľudské práva.

Ďalším rozmerom problému je fakt, že drogový biznis sa ostatných 30 rokov nepodarilo zastaviť západnej koalícii a okrem malej jednoročnej výnimky ani Talibanu.

USA do boja proti ópiu počas 20 rokov investovali v prepočte takmer osem miliárd eur. Bez výsledku. Platili Afgancom, aby pálili polia makovíc. V roku 2010 s tým prestali, pretože to mnohých miestnych zradikalizovalo a primalo pridať sa k Talibanu. USA ich potom radšej motivovali k pestovaniu iných rastlín, ale rovnako neúspešne, pripomína The Wall Street Journal (WSJ).

Taliban tvrdo zakročil v roku 2000, keď sa mu poradilo znížiť úrodu makovíc o 90 percent. Najprv zakázal produkciu ópia, potom však pravidlá zmiernil, postihoval len konzumovanie drog, a obchod sa obnovil. Týmto krokom sa pokúšal získať medzinárodné uznanie. Dosiahol však opak – nahneval mnohých Afgancov, plus po útoku z 11. septembra 2001 nasledovali sankcie OSN a invázia Západu. Dodajme, že v rokoch 1996 až 2000, keď bol pri moci, produkcia ópia v krajine mierne stúpala a prinášala mu zisky.

Noviny WSJ oslovili afganského farmára z Kandaháru, ktorý uznal, že aktuálne rozhodnutie Talibanu zakázať pestovanie maku ho neteší, ale musí ho rešpektovať, keďže teraz vládne. „Sľúbili nám, že budeme pestovať iné rastliny.“

Ďalší farmár z centrálneho Afganistanu namieta, že to znamená katastrofu. „Ak Taliban zakáže pestovanie makovíc, ľudia zomrú od hladu. Najmä, keď sem prestane prúdiť medzinárodná pomoc. Stále dúfame, že budeme môcť pokračovať, nič iné neprináša taký zisk ako makovice.“ V afganskom ópiovom priemysle podľa odhadov OSN pracuje približne 120-tisíc Afgancov.

Plané sľuby?

Eduard Kukan neverí sľubom Talibanu. Bol ministrom zahraničných vecí v roku 1998 až 2006, vo funkcii zažil Taliban pri moci aj intervenciu, po ktorej ho nahradila Západom protežovaná vláda.

„Mali by sme si veľmi komplexne preštudovať, ako sa choval a čo všetko robil Taliban, keď praktický vládol v minulosti v Afganistane päť rokov. Hlavne preto, aby sme sa z toho poučili. Viem, že mnohí politici a politológovia tvrdia, že toto je iný Taliban, reformovaný, modernejší, že sa bude správať zodpovednejšie a podobne. Nemyslím si to. Z toho, čo zatiaľ predvádzajú, si nemyslím, že sa dá ich sľubom veriť,“ povedal Kukan pre Štandard.

Kukan je proti tomu, aby sľuby Talibanu o zastavení výroby drog vyvážil peniazmi. Čo by sa malo podľa neho urobiť? „Pokiaľ sa bude správať nezodpovedne, uplatniť voči nemu sankcie a tvrdý prístup za porušovanie ľudských práv, zabíjanie spolupracovníkov medzinárodnej koalície a potláčanie práv žien a dievčat,“ navrhuje diplomat.

Podobne skeptický je britský akademik Philip Berry, ktorý sa problematike venuje profesionálne. Za sľubmi Talibanu vidí snahu o medzinárodné uznanie, podobne ako pred 20 rokmi. „Nie je prekvapivé, že Taliban snažiaci sa prezentovať ako legitímna vláda sľúbil zákaz výroby a pašovania drog. Kontrolou nad drogovým trhom sa môžu snažiť získať medzinárodné uznanie a rozvojovú pomoc,“ uviedol pre televíziu al-Džazíra.