EÚ vstupuje do rozhodujúceho týždňa. Bojuje o mierový plán aj o 210 miliárd eur pre Ukrajinu

Lídri Spojeného kráľovstva, Nemecka a pravdepodobne aj Francúzska sa v pondelok stretnú v Berlíne s prezidentom Volodymyrom Zelenským a vyslancami administratívy Donalda Trumpa. Snažia sa upraviť návrh mierového plánu, ktorý podľa viacerých európskych vlád poskytuje priveľa ústupkov Moskve.

Zároveň v Bruseli vo štvrtok vyvrcholí zápas o 210‑miliardový finančný balík pre Kyjev, ktorý má stáť na výnosoch zo zmrazených ruských aktív.

Už aj Zelenskyj vraví, že rokovania nesmú zlyhať

Trumpov pôvodný 28‑bodový návrh počíta s tým, že časť okupovaných území na východe Ukrajiny sa zmení na demilitarizovanú „ekonomickú zónu“ otvorenú americkému biznisu.

Kyjev by sa zároveň vzdal ambície vstúpiť do NATO výmenou za bezpečnostné záruky od transatlantických spojencov.

Zelenskyj síce v nedeľu prikývol a vzdal sa ašpirácií na členstvo v NATO, ale nechce ustupovať zo svojich pozícií na východe, ak by Rusko neurobilo to isté. Zelenskyj označil za spravodlivé, aby obe strany zostali na súčasnej frontovej línii a potom riešili sporné územné otázky rokovaniami.

Ak by sa mala vytvoriť nárazníková zóna, podľa Ukrajiny by v nej nemali byť vojaci, ale len medzinárodná alebo policajná misia, a obe armády by sa mali stiahnuť rovnako ďaleko. Moskva sa zas vyhráža, že ak jej napadnutý štát neodovzdá celý Donbas dohodou, dobyje ho vojensky. ​

Brusel spolu s Kyjevom pripravil 20‑bodový súbor pozmeňujúcich návrhov k dohode Bieleho domu. Dokument už leží na stole vo Washingtone.

Zelenskyj však počas nedeľňajšej cesty do Berlína zdôraznil, že ukrajinské orgány si nemôžu dovoliť uvažovať nad tým, že by súčasný mierový proces mohol zlyhať.

Spor o zmrazený ruský majetok

Popri debate o mieri rieši EÚ aj to, z čoho Ukrajina vôbec prežije ďalšie roky vojny. Komisia navrhuje „reparačný úver“ krytý približne 210 miliardami eur ruských štátnych aktív, z ktorých 185 miliárd drží belgický depozitár Euroclear.

Európa v piatok kvalifikovanou väčšinou rozhodla, že ruský majetok ostane zmrazený na neurčito. Obišla tým právo veta od Maďarska a Slovenska.

Belgický premiér Bart De Wever označuje využitie ruského majetku za „fundamentálne chybné“, namieta vysoké právne riziká pre svoju krajinu a žiada širšie garancie od ostatných členských štátov.

Na jeho stranu sa pridali Taliansko, Malta a Bulharsko, ktoré v liste vyzvali Európsku komisiu hľadať menej riskantné spôsoby financovania. Plán odmietli aj Slovensko, Česko a Maďarsko.

To oslabuje šance, že sa lídri na štvrtkovom samite dopracujú k politickej dohode.​​ Viacerí diplomati upozorňujú, že aj keď odpor týchto krajín nestačí na formálne zablokovanie schémy, zvyšuje politickú cenu celého plánu.

Zároveň platí, že alternatíva prakticky neexistuje: bez využitia ruských aktív by Únia musela zvažovať nový spoločný dlh, ktorý časť členských štátov odmieta, alebo by Ukrajina ostala odkázaná len na fragmentovanú pomoc z národných rozpočtov.

Nemeckí predstavitelia preto hovoria o rozhodnutí o „reparačnom úvere“ ako o rozhodnutí, ktoré „určí, či EÚ zostane relevantným aktérom“, a pripomínajú, že neúspech pri financovaní Kyjeva by oslabil aj pozíciu Únie v samotných mierových rokovaniach vedených Washingtonom.

Žaloba ruskej centrálnej banky

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že politici neodídu zo štvrtkového samitu, kým nedosiahnu výsledky vo veci financovania pre Ukrajinu.

„Najdôveryhodnejšou možnosťou je pôžička z reparácií a práve na tejto možnosti pracujeme,“ povedala Kallasová novinárom.

Rokovania o reparačnom úvere sa podľa Kallasovej síce komplikujú, ale EÚ má ešte niekoľko dní na dosiahnutie kompromisu. Zdôraznila, že rozhodujúce je podľa nej zapojenie Belgicka, v ktorom sa prostredníctvom systému Euroclear sústreďuje väčšina ruských rezerv.

Na margo bezpečnostných záruk pre Ukrajinu Kallasová konštatovala, že „nemôže ísť len o kus papiera, ale o reálne jednotky a konkrétne vojenské kapacity“.

​Ruská centrálna banka v pondelok podala žalobu, v ktorej žiada od Euroclearu náhradu škody vo výške približne 18,2 bilióna rubľov (195 miliárd eur).

Moskovský súd je podľa očakávaní pripravený rozhodnúť v prospech ruskej centrálnej banky v zrýchlenom konaní, čo by jej následne umožnilo usilovať sa o vymáhanie rozhodnutia aj v zahraničných jurisdikciách.

(politico, reuters, sie, est)