Berlínske rokovania priniesli pokrok. Pre Ukrajinu NATO už nie je podmienkou, územie však áno

V nemeckej metropole sa v pondelok skončilo druhé kolo kľúčových ukrajinsko-amerických rokovaní, ktoré majú formovať základy možnej mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou. Delegáciu Ukrajiny viedol prezident Volodymyr Zelenskyj, americkú stranu reprezentovali vyslanci prezidenta Donalda Trumpa – podnikateľ Steve Witkoff a bývalý poradca Bieleho domu Jared Kushner.

Rokovania, ktoré sa konali v prísne uzavretom režime, označili obe strany za konštruktívne, hoci náročné. Ide o najvýznamnejší diplomatický pohyb smerom k ukončeniu vojny od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov označil rokovania za „konštruktívne a produktívne“, pričom podľa neho bol dosiahnutý „skutočný pokrok“. Umerov zároveň vyzval verejnosť, aby nepodliehala fámam a anonymným špekuláciám, keďže informačný priestor je podľa neho momentálne plný neoverených tvrdení.

Navyše americkí vyjednávači podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami tlmočili Kyjevu, že Ukrajina bude musieť súhlasiť so stiahnutím síl z častí Doneckej oblasti v rámci akejkoľvek dohody o ukončení takmer štyri roky trvajúcej vojny.

Náročné, ale produktívne diskusie

Zelenskyj na Nemecko-ukrajinskom ekonomickom fóre priznal, že rozhovory obsahovali množstvo komplikovaných tém: „Tieto konverzácie nikdy nie sú jednoduché. Ale boli produktívne, s mnohými podrobnosťami – skutočne mnohými.“

Podľa jeho slov sa otvorene diskutovalo o bezpečnostných garanciách, územnom usporiadaní, monitorovaní prímeria aj o dlhodobom modeli spolupráce medzi Ukrajinou a Západom.

Zelenskyj sa po rokovaniach presunul na stretnutie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a nasledovať mali aj rozhovory s predsedníčkou Spolkového snemu Juliou Klöcknerovou a kancelárom Friedrichom Merzom.

Práve Nemecko sa v posledných mesiacoch snaží vystupovať ako jeden z hlavných sprostredkovateľov medzi Kyjevom, Washingtonom a európskymi lídrami.

Cieľom je nájsť cestu k trvalej dohode, tvrdí americká strana

Vyjednávač Rustem Umerov vo vyhlásení na sociálnej sieti X zdôraznil, že „americký tím pracuje mimoriadne konštruktívne“ a atmosféra rokovaní bola nastavená na hľadanie riešení, nie konfrontáciu.

Witkoff už v nedeľu po prvom kole rozhovorov vyhlásil, že bol dosiahnutý „veľký pokrok“. Podľa amerických predstaviteľov, ktorí informovali médiá pod podmienkou anonymity, sú súčasťou rokovaní „veľmi silné“ bezpečnostné záruky porovnateľné so záväzkami NATO.

Zahrnúť by mali nielen obrannú spoluprácu, ale aj záväzok USA reagovať v prípade opätovnej ruskej agresie – niečo, čo Kyjev požadoval už od roku 2014. Americkí predstavitelia zároveň upozornili, že ponúkané bezpečnostné záruky nebudú na stole navždy.

Ukrajina zvažuje ústupok ohľadom NATO, územia však nevydá

Jedným z najvýraznejších signálov uplynulých dní bolo Zelenského vyhlásenie, že je pripravený vzdať sa snahy o vstup Ukrajiny do NATO, ak USA a ďalší partneri poskytnú rovnocenné bezpečnostné garancie, ktoré by mali právne záväzný charakter a boli by podporené americkým Kongresom.

Zároveň však kategoricky odmietol tlak na územné ústupky. „O územných ústupkoch môže rozhodnúť len Ukrajina. Bez akýchkoľvek výhrad,“ zdôraznil nemecký kancelár Merz, pričom jeho slová nadviazali na Zelenského jednoznačné stanovisko.

Podľa zdrojov agentúry Reuters je však územné vymedzenie jednou z najťažších tém, ktorá zostáva otvorená aj napriek pozitívnemu tónu rokovaní.

Územie až po bezpečnostných zárukách

Európski lídri sa počas pondelkového stretnutia v Berlíne zhodli, že o akýchkoľvek územných kompromisoch možno uvažovať až po tom, ako bude Ukrajina disponovať dôveryhodným bezpečnostným rámcom.

V aktualizovanom vyhlásení, ktoré podpísalo desať európskych lídrov a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa uvádza, že bezpečnostné záruky musia zahŕňať mnohonárodné sily pod vedením Európy. Tie by mali podporovať ukrajinské ozbrojené sily, pomáhať pri ochrane vzdušného priestoru a zabezpečovať bezpečné more – a to aj prostredníctvom operácií priamo na území Ukrajiny.

Vyhlásenie tiež konštatuje, že Ukrajina by mala byť schopná udržať ozbrojené sily na úrovni približne 800-tisíc vojakov, aby dokázala odradiť budúcu agresiu.

Bezpečnostné záruky majú obsahovať aj mechanizmus monitorovania prímeria pod vedením USA, ktorý by včas varoval pred porušeniami a zabezpečil rýchlu reakciu.

Financovanie obrany Ukrajiny a zmrazené ruské aktíva

Zelenskyj zároveň vyzval EÚ, aby zmrazené ruské aktíva v Európe slúžili výlučne na podporu ukrajinskej obrany: „Je to spravodlivé, je to rozumné a musí to byť dosiahnuteľné.“

Nemecký kancelár Merz označil túto otázku za „kľúčový problém“, ktorý musí Európa vyriešiť bezodkladne. Podľa neho bude dôveryhodnosť EÚ oslabená, ak sa nepodarí nájsť spoločné riešenie. Zároveň uviedol, že po prvýkrát od začiatku vojny je možné uvažovať o prímerí.

Americkí predstavitelia upozornili, že okno pre ukotvenie silných bezpečnostných záruk je časovo obmedzené – po ich predložení ich musia pristupujúci rýchlo schváliť.

Zaujímavým momentom rokovaní bola tiež informácia, že Rusko údajne naznačilo svoju otvorenosť voči budúcemu členstvu Ukrajiny v Európskej únii. Podľa zdrojov AP a AFP môže ísť o súčasť vyjednávacieho balíka, ktorý má uľahčiť dosiahnutie širšej dohody.

Ak Ukrajina nakoniec získa bezpečnostné záruky podobné článku 5, môže to zásadne preformátovať bezpečnostnú architektúru Európy – aj bez formálneho členstva v NATO. Rokovania budú pokračovať, pravdepodobne ešte tento týždeň.

(reuters, tasr, pir)