Zelenskyj chce viac zbraní a sankcií, ak Putin odmietne mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval, že požiada Spojené štáty o sprísnenie sankcií a dodávku ďalších zbraní vrátane tých dlhého doletu, ak Rusko odmietne aktuálne mierové návrhy.

Zelenskyj zároveň podporil dočasné prímerie počas Vianoc, a to najmä pre zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti zdôraznil, že Rusko nevidí zmysel v prímerí, ktoré by Ukrajine umožnilo „nadýchnuť sa a pripraviť sa na pokračovanie vojny“. Dodal, že vianočné prímerie závisí od dosiahnutia širšej mierovej dohody.

Zdroje tvrdia, že USA tlačia na Kyjev, aby stiahol jednotky z východnej Doneckej oblasti. Prezident však trvá na tom, že Ukrajina nikdy právne neuzná Donbas za ruský.

Na mierových rokovaniach sa zúčastnili aj vyslanci prezidenta Donalda Trumpa. Spojené štáty tvrdia, že zhoda panuje v 90 percentách bodov, hoci územné otázky ostávajú otvorené.

Rusko podľa európskych zdrojov zatiaľ z požiadaviek neustúpilo.

Postoj Ruska

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v utorok uviedol, že Moskva zatiaľ nemá jasno v tom, k akým dohodám dospeli Spojené štáty, Ukrajina a Európska únia na pondelkových rokovaniach v Berlíne. Informovali o tom ruské tlačové agentúry.

V Berlíne sa stretli lídri desiatich európskych krajín spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Cieľom stretnutia bolo podporiť rozhovory medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou o možnostiach ukončenia vojny.

Riabkov zároveň zdôraznil, že Rusko nie je pripravené urobiť žiadne územné ústupky v rámci rokovaní o ukončení konfliktu. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS sa jeho vyjadrenia týkali regiónu Donbas, Krymského polostrova, ako aj území, ktoré Moskva označuje ako „Novorusko“.

Rokovania v Berlíne

Ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov označil pondelkové rokovania za „konštruktívne a produktívne“, pričom podľa neho dosiahli „skutočný pokrok“.

Umerov zároveň vyzval verejnosť, aby nepodliehala fámam a anonymným špekuláciám, keďže informačný priestor je podľa neho momentálne plný neoverených tvrdení.

Zelenskyj na Nemecko-ukrajinskom ekonomickom fóre priznal, že rozhovory obsahovali množstvo komplikovaných tém: „Tieto konverzácie nikdy nie sú jednoduché. Ale boli produktívne s mnohými podrobnosťami – skutočne mnohými.“

Podľa jeho slov otvorene diskutovali o bezpečnostných garanciách, územnom usporiadaní, monitorovaní prímeria aj o dlhodobom modeli spolupráce medzi Ukrajinou a Západom.

Garancia bezpečia

Jedným z najvýraznejších signálov uplynulých dní bolo Zelenského vyhlásenie, že je pripravený vzdať sa snahy o vstup Ukrajiny do NATO, ak USA a ďalší partneri poskytnú rovnocenné bezpečnostné garancie, ktoré by mali právne záväzný charakter a podporil by ich americký Kongres.

Európski lídri sa zhodli, že o akýchkoľvek územných kompromisoch možno uvažovať až po tom, ako bude Ukrajina disponovať dôveryhodným bezpečnostným rámcom.

V aktualizovanom vyhlásení, ktoré podpísalo desať európskych lídrov a Ursula von der Leyenová, uviedli, že bezpečnostné záruky musia zahŕňať mnohonárodné sily pod vedením Európy. Tie by mali podporovať ukrajinské ozbrojené sily, pomáhať pri ochrane vzdušného priestoru a zabezpečovať bezpečné more – a to aj prostredníctvom operácií priamo na území Ukrajiny.

Vyhlásenie zároveň konštatuje, že Ukrajina by mala byť schopná udržať ozbrojené sily na úrovni približne 800-tisíc vojakov, aby dokázala odradiť budúcu agresiu.

Bezpečnostné záruky majú obsahovať aj mechanizmus monitorovania prímeria pod vedením USA, ktorý by včas varoval pred porušeniami a zabezpečil rýchlu reakciu.

(reuters, pir, lud)