Žilinka poukázal na škodlivosť zmien v Trestnom zákone. Prezidenta vyzval na vetovanie

„Plne rešpektujúc ústavné postavenie a oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, dovoľujem si opätovne poukázať na škodlivosť schválenej novely Trestného poriadku a s tým súvisiacu naliehavosť zvážiť vrátenie tohto zákona Národnej rade Slovenskej republiky,“ napísal generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti.

Kancelária prezidenta v utorok uviedla, že „prezident sa dôkladne oboznámi so schváleným znením zákona a v ústavnej lehote rozhodne“.

Rada prokurátorov predtým upozornila na flagrantné porušovanie princípov legislatívneho procesu, na priame ohrozenie ústavných garancií spravodlivého procesu a na neprimerané zásahy do slobody prejavu.

Schválenie v parlamente

Za schválenie novely základného predpisu trestného práva hmotného hlasovalo 76 poslancov, proti sa vyslovilo 60 zákonodarcov, nezdržal sa nikto a 14 poslancov bolo neprítomných. Opoziční politici po hlasovaní v stoji udierali na protest do lavíc, pískali a skandovali „hanba“. 

Debate o tomto bode programu venovali v parlamente takmer celý rokovací deň. Rozpravu skrátili na dvanásť hodín. Celý proces pritom prebiehal v skrátenom legislatívnom konaní.

Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchateľov drobných krádeží majú potrestať odňatím slobody až na dva roky, ak trikrát po sebe v priebehu jedného roka spáchajú obdobný priestupok proti majetku.

Cudzia moc

Do návrhu novely však pribudli počas druhého čítania viaceré pozmeňujúce návrhy.

Po novom sa za marenie volebnej kampane bude považovať aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.

Odňatím slobody až na jeden rok majú po novom potrestať toho, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.

Zavádza sa aj trest odňatia slobody na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.

Novela mení aj Exekučný poriadok. Donucovacie opatrenia bude môcť exekútor uložiť aj na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.

Zároveň sa posúva dátum nadobudnutia účinnosti ustanovení zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania.

Problémy s kajúcnikmi

Zmeny sa dotknú aj Trestného poriadku. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia poslancov zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.

„Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ napísali predkladatelia v odôvodnení. Navrhli preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.

Toto ustanovenie už predtým skritizoval Maroš Žilinka, podľa ktorého je návrh vecne nesprávny a potenciálne škodlivý pre justičný systém. Upozornil na to, že ide o zásadnú zmenu, ktorú navyše predložili zákonodarcovia v skrátenom legislatívnom konaní bez širšej odbornej diskusie a bez analýzy možných následkov.

Takýto postup považuje za neakceptovateľný, keďže legislatíva týkajúca sa dôkazov v trestnom konaní má výrazný dosah na ochranu práv a spravodlivosť procesov.

(tasr, max, lud)