Novela Trestného zákona parlamentom prešla, opozícia skandovala „hanba“

Za schválenie novely základného predpisu trestného práva hmotného hlasovalo 76 poslancov, proti sa vyslovilo 60 zákonodarcov, nezdržal sa nikto a štrnásť poslancov bolo neprítomných. Po hlasovaní opoziční politici v stoji udierali na protest do lavíc, pískali a skandovali „hanba“. Prítomní sa stali aj svedkami potýčky medzi poslancami Hlasu a Hnutia Slovensko.

Debate o tomto bode programu venovali v parlamente takmer celý rokovací deň. Rozpravu skrátili na dvanásť hodín. Celý proces pritom prebiehal v skrátenom legislatívnom konaní.

Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky, ak trikrát po sebe v priebehu jedného roka spáchajú obdobný priestupok proti majetku.

Zásahy do volieb

Do návrhu novely pribudli počas druhého čítania viaceré pozmeňujúce návrhy. Po novom sa za marenie volebnej kampane bude považovať aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania, ak ide o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.

V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa odôvodnenia rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.

Odňatím slobody až na jeden rok sa má po novom potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.

Zavádza sa tiež trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.

Novelou sa mení aj Exekučný poriadok. Donucovacie opatrenia bude môcť exekútor uložiť aj na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.

Zároveň sa posúva dátum nadobudnutia účinnosti ustanovení zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení Európskej únie na zmiernenie globálneho odlesňovania.

Kritika Žilinku

Zmeny sa dotknú aj Trestného poriadku. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia poslancov zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.

„Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.

Toto ustanovenie skritizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, podľa ktorého je návrh vecne nesprávny a potenciálne škodlivý pre justičný systém. Upozornil, že ide o zásadnú zmenu, ktorú navyše predložili zákonodarcovia v skrátenom legislatívnom konaní bez širšej odbornej diskusie a bez analýzy možných následkov.

Takýto postup považuje za neakceptovateľný, keďže legislatíva týkajúca sa dôkazov v trestnom konaní má výrazný dosah na ochranu práv a spravodlivosť procesov.

K návrhu sa vyjadril aj v pléne Národnej rady SR počas štvrtkovej hodiny otázok. „Z hľadiska komplexného dokazovania nielen ekonomických trestných vecí, ale aj obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru považujem tento návrh za nesmierne škodlivý,“ vyhlásil.

Dodal, že je to veľmi zásadná zmena v trestnom konaní, ktorá bude mať vplyv aj na prebiehajúce trestné konania. „Taký zásadný, závažný návrh by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, riadnym odborným posúdením a hlavne posúdením možných negatívnych dosahov,“ zdôraznil s tým, že táto zmena určite nebude mať pozitívne následky.

„To, čo sa v poslednom čase deje s legislatívnym procesom v SR, je paródia na legislatívny proces, nie je to legislatívny proces. A zvlášť v tomto prípade, keď sa ako doplňujúci a pozmeňujúci návrh uvedie niečo, čo vôbec nesúvisí s pôvodným návrhom zákona, pri ktorom bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie,“ uzavrel Žilinka.

Majerský hovorí o červenom koberci pre mafiu

Opozičné strany po schválení novely hovorili, že jej účelom je zabezpečiť beztrestnosť páchateľom závažných trestných činov, čo si podľa predstaviteľov opozície presadil Tibor Gašpar (Smer).

Podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) označil situáciu pri prerokovávaní za „malý núdzový stav“ a obvinil koalíciu z porušovania parlamentných pravidiel. „Toto všetko je výsledkom jedine konania vládnej koalície, ktorá veľmi dobre vedela, že tlačí na pílu, veľmi dobre vedela, že porušuje všetky parlamentné normy,“ dodal.

Líder SaS Branislav Gröhling hovoril o „mafiánskom prevrate“, keďže zákony podľa neho neslúžia ľuďom, ale korupčníkom a zločincom. Predseda KDH Milan Majerský zhodnotil, že „vláda prestrela červený koberec pre mafiu“.

„My sme využili všetky prostriedky ako opozícia, ktoré máme, aby sme im to narušili, aby sme nedovolili uniesť Slovensko do Moskvy,“ skonštatoval šéf poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš.

(tasr, max)